|
|
Zavrieť Schovať lištu | ||||||||||||||
Ochrana a sprístupnenie historických národných fondov sa stala jedným z prioritných programov Ministerstva kultúry. Sekcia štátneho jazyka a národného písomníctva v spolupráci s Univerzitnou knižnicou iniciovala roku 1976 zaradenie unikátnej Bašagićovej zbierky do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva "UNESCO Pamäť sveta". Súbežne s iniciatívou UNESCO podnietil vtedajší minister kultúry - Ivan Hudec zostavenie výberu zlatého fondu slovenskej literatúry so zámerom digitalizácie a sprístupnenia vybratých diel na nových médiách a cez informačné siete. Prvotný zoznam zlatého fondu sa pod názvom "Zlatá niť slovenskej literatúry " spracoval vo februári 1997 v Národnom literárnom centre. Obsahuje 215 titulov, počnúc Proglasom a Nitrianskym kódexom až po diela Žarnova a Slobodu. Popri klasických čítankových autorov a dielach (Bajza, Kollár, Hollý, štúrovci, Sládkovič, Hviezdoslav) sa do zoznamu zaradili mnohé ďalšie veľmi významné a historicky cenné diela, ktoré nie sú známe širšej verejnosti. Patrí medzi ne napríklad básnická zbierka "Emblemata" od významného európskeho humanistu, trnavského rodáka, Jána Sambuka z roku 1564. Pozoruhodná je tiež prvá slovenská gramatika z roku 1696 od Tobiáša Masníka vydaná pod názvom "Správa písma slovenského ...". Vo výbere sa vyskutujú básne, próza i divadelné texty; dokumenty majú rôznorodé formy a formáty. Nie všetky diela sú dostupné na jednom mieste a v dobrom stave, mnohé jestvujú vo viacerých nerovnakých vydaniach. Každý z vybratých titulov vyžaduje osobitý prístup a dôsledné bibliografické spracovanie. Odborná práca sa zverila Univerzitnej knižnici v Bratislave (vtedy UKB-NKC), ktorá včlenila tento projekt do svojho plánu roku 1998 pod názvom "Pamäť Slovenska".
Zdigitalizované dokumenty nájdete v Digitálnej knižnici UKB, a tiež v časti Digitalizácia. Niektoré plné texty si môžete prečítať aj v Zlatom fonde slovenskej literatúry.
V časti Digitalizácia si môžete prehliadať tieto jednotlivé zbierky:
