Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb Rozvoj pamätových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu
Publikované 17.12.2015

Uchovávanie sveta. Rituál múzea v digitálnom veku



Pozývame Vás na výstavu :

Uchovávanie sveta. Rituál múzea v digitálnom veku

16. december 2015 – 28. február 2016
Esterházyho palác, 3. poschodie

Kurátori: Alexandra Kusá & Lucia Gavulová v spolupráci so širokým kolektívom
(Jana Švantnerová, Martin Čičo, Dušan Buran, Boris Meluš, Martin Šichman, Mária Bohumelová, Michal Čudrnák, Igor Rjabinin, Lukáš Štepanovský, Ladislav Dedík, Ján Šicko, Michal Lučenič, Barbora Jurinová, Magdaléna Kuchtová a iní

Výstava je v mnohom iná, než na čo je divák v národnej galérii zvyknutý. Okrem prezentácie umeleckých diel a ich kontextov sa venuje digitalizácii, úlohe múzea dnes a aure umeleckého diela. Pri jej príprave bolo primárnou výzvou zodpovedať základné otázky: Čo je múzeum umenia? Ako funguje a ako v ňom fungujú digitálne vymoženosti?

Impulzom k výstave bol projekt Digitálna galéria, ktorému sa Slovenská národná galéria niekoľko rokov venovala a ktorý dospel k záveru. Keďže je formát výstavy najcharakteristickejším výstupom galerijnej inštitúcie, rozhodli sme sa otázkam, ktoré projekt digitalizácie vyvolal, venovať aj expozične. Ako však na to, keď je pre nás aura zbierkového predmetu takpovediac Svätým grálom a mechanická reprodukcia (teda základ digitalizácie) by ju teoreticky mohla narušiť? Čo z téz Waltera Benjamina o umeleckom diele vo veku svojej mechanickej reprodukovateľnosti aplikovať a akým úskaliam sa vyhnúť? Ako naložiť s mystikou autenticity? Ako vysvetliť auru umeleckého diela?

Hľadanie odpovedí smerovalo k počiatkom, štandardne ku Grékom: múzeum – slovo gréckeho pôvodu, ktoré odkazuje na chrám múz, teda už v názve naznačuje rituálne miesto so vzácnym obsahom, priestor „zjavenej kreativity“. V dnešnom sekulárnom svete je múzeum umenia v istom zmysle duchovnou platformou, kde sa stretávame s niečím, čo nás presahuje. Zároveň takmer všetko, čo je v ňom uložené, je považované za hodné pozornosti, a preto sa pietne uchováva. Nezamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako spojiť dedičstvo múzeí s digitálnym vekom, akého „ducha stroja“ vyvolať, aby splynul s aurou originálu?

Naším úsilím bolo pripraviť takú výstavu, ktorá poukáže na prácu múzea a kreatívne sa pokúsi využiť digitálne technológie tak, aby sa zo zreteľa nestratilo to najdôležitejšie – artefakt a zážitok. Zároveň inscenovaným spôsobom vysvetlí, aké rôzne funkcie a úlohy múzeum, ktoré nie je iba miestom kontemplácie, ale aj nezvyčajným skladom, učebňou a kabinetom vedenia, plní. Všetky tieto inštitucionalizované roly majú svoje rituály, ktorých centrom je zbierkový predmet. Pri technických riešeniach na výstave je dôraz kladený na prácu s aurou originálu, na atmosféru umeleckých diel v rôznorodom múzejnom prostredí a na ich posilnenie pomocou vhodne zvolenej technológie. Nemenej dôležitú úlohu v našich zámeroch však zohráva aj metodologicky ukotvená a vyargumentovaná cesta prepojenia technológie s originálom.