Osmanská ríša

Osmanská ríša دولت عالیه عثمانیه ↓ 1299 – 1922 ↓ vlajka znak
Hymna: Osmanlı Devleti Marşları
Motto: Devlet-i Ebed-müddet
Geografia Územný vývoj Osmanskej ríše v rokoch 1300 až 1923
Hlavné mesto	Söğüt (1299 – 1335) Bursa (1335 – 1365) Edirne (1365 – 1453) Konštantínopol (1453 – 1922)
Rozloha	24 500 000 km² (v roku 1680)
Najvyšší bod	Ağrı (5 137 m)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	35 350 000 (v roku 1856)
Jazyky	osmanská turečtina
Náboženstvo	islam
Štátny útvar
Štátne zriadenie	monarchia
Mena	akçe, turecká líra
Vznik	1299 (Osman I. sa vyhlásil suverénnym vládcom)
Zánik	1922 (zrušenie sultanátu Mustafom Kemalom)
Predchádzajúce štáty: Byzantská ríša Mamlúcky sultanát Rúmský sultanát turecké beyliky v Anatólii Nástupnícke štáty: Turecko

Osmanská ríša (– kodifikovaný tvar; iné názvy: zastarano aj Otomanská ríša; zriedkavo zastarano Ottomanská ríša; Turecký sultanát, Turecko, Turcia, prenesene aj Vysoká Porta resp. Porta) bola jedna z najväčších a najmocnejších ríš v priestore pri Stredozemnom mori. Ríša existovala v rokoch 1281 až 1923 a počas tohto obdobia zahŕňala oblasti Malej Ázie, Balkánskeho polostrova, Čierno moria, Blízkeho a Stredného východu a severnej Afriky. Ríša mala od 16. storočia úplne islamský charakter Božieho štátu, v ktorom už od začiatku vládli sultáni dynastie Osmanovcov (Ottomanovcov). Vďaka svojej polohe bola Osmanská ríša spojnicou medzi európskym a ázijským svetadielom.

Dejiny

Ríšu založil roku 1281 náčelník (bej) jedného z tureckých kmeňov v Malej Ázii Osman I., od ktorého sa odvodzuje názov štátu. Murad I. bol prvým osmanským panovníkom, ktorý sám seba označil za sultána.

V roku 1453 sultán Mehmed II. rozvrátil Byzantskú ríšu dobytím Konštantínopolu, z ktorého urobil svoje hlavné mesto pod menom Istanbul. V 16. storočí za panovania sultána Sulejmana I. dosiahla Osmanská ríša svoj zenit, vydobyla si postavenie svetovej veľmoci, zabrala pritom územie predtým samostatných kresťanských štátov v juhovýchodnej Európe (Bulharsko, Srbsko, Valašsko, časť Uhorska atď.), jej rozloha činila viac ako 11 955 000 km². Suleyman v roku 1521 dobyl Belehrad, 1522 dobyl Grécky ostrov Rodos, 1526 si vydobyli veľkú časť Uhorska v bitke pri Moháči a mal aj 2 neúspešne útoky na Viedeň.

Osmanskí sultáni sa v neskorších rokoch márne snažili zabrániť vzrastajúcej sile európskych veľmocí, a to aj v zámorských kolonizovaných teritóriách. V 17. storočí Osmanská ríša bola vo vojne na východe s Perziou, na severe s Ruskom a na severozápade s habsburskou monarchiou. Po prehranej druhej bitke pri Viedni roku 1683 bola už upadajúca moc sultánov úplne zreteľná. Vnútri ríše skutočnú moc držali v rukách príslušníci janičiarov, elitných vojenských jednotiek, ktoré v predchádzajúcom období pomohli sultánovi dobyť obrovské územia. Proti osmanskej moci sa búrili balkánske národy a v 19. storočí sa ríša ako chorý muž na Balkáne začala definitívne rozpadať. Začiatkom 20. storočia bola už úplne v rukách zahraničného kapitálu a na medzinárodnom poli vystupovala ako polokolónia.

Osmanská ríša sa zúčastnila prvej svetovej vojny na strane Ústredných veľmocí, po vojne sa v Turecku rozpútalo národno-oslobodzovacie hnutie a roku 1923 bola vyhlásená Turecká republika.

Literatúra

• KOPČAN, Vojtech  –  KRAJČOVIČOVÁ, Klára: Slovensko v tieni polmesiaca. Martin : Osveta, 1983. 221 s.
• MATUNÁK, Michal: Život a boje na slovensko-tureckom pohraničí. Bratislava : Tatran, 1983. 316 s.
• PIRICKÝ, Gabriel: Turecko. [edícia: Stručné dějiny států] Praha : Libri 2006. 198 s.

Pozri aj

• Osmanská dynastia
• Turecko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Osmanská ríša