Od konca 4. st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum - Kelti. O ich prítomnosti existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
Drevené kostolíky sú skvostami slovenskej ľudovej architektúry. Nachádzajú sa prevažne na severovýchode Slovenska a väčšina pochádza zo 17. a 18. storočia. Ich zvláštnosťou je, že sú postavené výlučne z dreva a pri ich stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Vyznačujú sa originalitou a jedinečným technicko-umeleckým riešením.
Základná konštrukcia kostolíkov je zrubová. Okrem pravouhlých konštrukcií je možné nájsť tiež polygonálne konštrukčné tvary. Mnohé z nich sú trojdielne, čo symbolizuje Svätú trojicu. Tento symbol býva zvýraznený tiež trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží. Šindľová strecha nesie tiež znaky ľudovej architektúry v podobe tesársko-rezbárskych geometrických ornamentov. Spôsobom ukladania šindľov, šalovacích dosák a líšt bývajú tiež uplatnené rozličné vzory. V dekoračných prvkoch sa používali aj kovové predmety. Pozornosť si zaslúžia železné kríže.
Základnou súčasťou drevených chrámov je ikonostas (z gréčtiny eikon = obraz a stasis = stavba), čo je vlastne drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu. Ikony sú umiestnené v presnom poradí, ich počet a kompozícia je vopred daná. Z umeleckého hľadiska spája ikonostas v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Interiér kostola býva často zdobený nástennými a nástropnými maľbami. Námety malieb pochádzajú zo Starého a Nového zákona a maliari tak jednoduchými výrazovými prostriedkami oboznamovali ľud s ich obsahom.
Narodil sa 28. októbra 1815 v obci Uhrovec,ležiacej v južnej časti Strážovských vrchov, ako druhorodený syn národne uvedomelého učiteľa uhrovskej ev.a.v školy,kde získal základne vzdelanie.V roku 1827 odchádza študovať na nižšie gymnázium do Rábu(dnešný Gyor),kde si jeho usilovnosť a bystrosť nadaného žiaka všimol najmä profesor Petz, ktorý bol známy svojím obdivom k antickému umeniu a vzdelanosti. Petz orientoval svojich žiakov aj na diela slovanských autorov a prebudil tak u mladého Štúra záujem o svet Slovanstva. Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľudovít Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy.