Beluj
Obsah
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
| Beluj | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Región | Južné Sitno, Prenčov |
| Nadmorská výška | 410 m n. m. |
| Súradnice | 48°21′11″S 18°53′24″V / 48.353056°S 18.890000°V |
| Rozloha | 22,81 km² (2 281 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 121 (31. 12. 2014) [2] |
| Hustota | 5,3 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1290 |
| Starosta | Monika Zlesíková[3] (nezávislá) |
| PSČ | 969 01 (pošta Banská Štiavnica 1) |
| ŠÚJ | 516678 |
| EČV | BS |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Beluj 43 969 01 Banska Štiavnica 1 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 699 51 00 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: Beluj.OcU.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Beluj je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Leží južne od vrchu Sitno na ceste č. 5241 medzi obcami Prenčov a Baďan (časť Klastava).
Obcou preteká Dedinský potok, ktorý sa vlieva do Belujského potoka.
K obci je pričlenený majer Široká lúka.
Obživa obyvateľstva v minulosti a dnes[upraviť | upraviť zdroj]
Obyvatelia sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, prácami v lesoch a povozníctvom. V obci bolo rozvinuté tiež ovocinárstvo.
Na prelome 19. a 20. storočia obec prevádzkovala tehelňu. Z tehál vyrobených v tejto tehelni sú postavené budovy baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, strieborná huta a iné stavby z tohto obdobia.
Obec bola v 17. až 19. storočí známa ako stredisko hrnčiarskej výroby, o výrobky tunajších hrnčiarov bol veľký záujem a rozvážali sa do ďalekého okolia.
V období socializmu obyvatelia pracovali v miestnom JRD a podnikoch v Banskej Štiavnici.
V súčasnosti je v obci veľká miera nezamestnanosti a obyvatelia sú nútení dochádzať za prácou do iných miest a regiónov.
História obce[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci je zo dňa 6.júla 1290, písomnosť pochádza z ostrihomskej kapituly a dokladá predaj polovice dediny za 300 hrivien striebra istému mešťanovi zo Štiavnice.
Obec patrila hradnému panstvu Čabraď, neskôr panstvu Sitno.
Kultúrne pamiatky v obci[upraviť | upraviť zdroj]
- rímskokatolícky kostol sv. mučeníka Vavrinca, románskeho pôvodu, s prestavbami v období gotiky a baroka. V kostole sa nachádza vzácny organ z 18. storočia, vyrobený v kremnickej dielni.
- evanjelický a.v. kostol z roku 1785, s pristaveným podvežím a vežou v r. 1890. V kostole sa nachádza organ z r.1897.
- evanjelická a.v. fara a farské hospodárske budovy. Dnešná podoba fary je z prestavby v r. 1890-1893, stojí teda na základoch staršej stavby.
Okrem týchto nehnuteľných pamiatok sa v obci dodnes nachádza množstvo zachovaných ľudových domov a hospodárskych stavieb (sýpky, pivnice, pajty) z druhej polovice 19. storočia.
V lokalite Kiepa stojí prícestný kríž z polovice 19. storočia na starej ceste do Prenčova.
Obec vyniká zachovaným urbanizmom.
Vybavenosť v obci[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza obecný úrad, predajňa potravín Jednota. V obci je zavedený vysokorýchlostný internet a v okolí obecného úradu je bezplatná WiFi zóna.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
||||||||||
