Uzbekistan
| Uzbecká republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
| Štátna hymna: Oʻzbekiston Respublikasining Davlat Madhiyasi |
|||||
 |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Oʻzbekiston Respublikasi | ||||
| • krátky | Oʻzbekiston | ||||
| Hlavné mesto | Taškent 41°16′ s.š. 69°13′ v.d. |
||||
| Najväčšie mesto | Taškent | ||||
| Úradné jazyky | Uzbečtina | ||||
| Regionálne jazyky | Karakalpak | ||||
| Demonym | Uzbek | ||||
| Štátne zriadenie prezident premiér |
prezidentská republika Islam Karimov Shavkat Mirziyoyev |
||||
| Vznik | 8 december 1991 | ||||
| Susedia | Kazachstan, Kyrgyzstan, Tadžikistan, Afganistan, Turkmenistan | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
448 978 km² (56.) km² (4.9 %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad (2015) • hustota (2015) |
31 025 500 (41.) 61.4/km² (136.) |
||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2014 62 619 mld. $ (72.) $ ([[Zoznam štátov podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily|]].) |
||||
| Index ľudského rozvoja (2014) | 0,675 (114.) – stredný | ||||
| Mena | uzbecký som (UZS) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+5) (UTC+5) |
||||
| Medzinárodný kód | UZB | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | UZ | ||||
| Internetová doména | .uz | ||||
| Smerové telefónne číslo | +998 | ||||
Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii. Hlavné mesto je Taškent. Na západe a severe susedí s Kazachstanom, na východe s Kirgizskom a Tadžikistanom, na juhu s Afganistanom a Turkménskom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu, člen SNŠ.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
31. augusta 1991 vyhlásil Uzbekistan nezávislosť od Sovietskeho zväzu. V nasledujúcom referende sa väčšina obyvateľstva vyslovila pre nezávislosť a zvrchovanosť republiky.
Začiatky osídľovania územia Uzbekistanu sú spojené s bojovými kočovnými kmeňmi Massagetov a Sakonov (prvé tisícročie pred Kr.). Od 7. storočia pred Kr. sa na jednotlivých častiach územia nachádzali ríše Chorasmia, Baktria a Partia, potom sa územie stalo súčasťou ríše Achajmenovcov. V rokoch 329-327 pred Kr. dobyl tuto časť Ázie Alexander Veľký, v 3. - 2. storočí pred Kr. bolo územie súčasťou ríše Seleukovcov, na prelome nášho letopočtu sa do 4. storočia stalo súčasťou Kušánskej ríše. V 6. storočí sa na tomto území usadili turkménske kmene. V 8. storočí bol Uzbekistan dobytý Arabmi, čo viedlo k islamizácii obyvateľstva. V prvej polovici 13. storočia bolo územie ovládnuté Mongolmi a v 14. a 15. storočí sa stalo súčasťou Timúrovej ríše. Kočovné uzbecké kmene sa sem prisťahovali na prelome 15. a 16. storočia. Od 16. storočia si územie začalo podmaňovať cárske Rusko.
Po februárovej revolúcii roku 1917 v Rusku vznikol v Taškente turkestánsky výbor dočasnej vlády, ale zároveň došlo aj k vytvoreniu sovietu. Uzbeci (moslimovia) nemali zastúpenie v týchto orgánoch, ale založili Islamskú radu a Islamské reformistické hnutie a v decembri 1917 ustavili vlastnú vládu, ktorá však bola sovietskou mocou zlikvidovaná. Uzbekistan sa stal v apríli 1918 súčasťou Turkestanskej ASSR v rámci ruskej federácie. V rokoch 1918 až 1919 bol Turkmenistan ovládnutý belogvardejcami v čele s admirálom Kolčakom. V tomto období vypuklo v Strednej Ázii povstanie tzv. basmačov, ktoré bolo síce Červenou armádou potlačené, ale zvyšky povstalcov sa udržali až do roku 1933. Roku 1924 v rámci národnostnej reorganizácie sovietskych republík vznikla Uzbecká sovietska socialistická republika, ktorej súčasťou boli dve autonómne republiky (Tadžická a Karakalpacká). Roku 1956 bola k republike pripojená južná časť Kazachstanu. Do roku 1990 sa republika vyvíjala v rámci Sovietskeho zväzu.
Výstavbou socializmu sa nepodarilo vyriešiť základné problémy tejto oblasti sovietskeho impéria, a preto v rámci demokratických zmien v ZSSR vypukli v máji 1989 národnostné konflikty medzi uzbeckým obyvateľstvom a meschetskými Turkmi (boli sem deportovaní z Gruzínska v 40. rokoch), pri ktorých zahynulo mnoho ľudí. Do konfliktu zasiahli vojska ministerstva vnútra Sovietskeho zväzu. Vo februári 1990 sa konali po prvýkrát slobodné voľby, v ktorých bolo navrhnutých niekoľko kandidátov, v marci sa uskutočnili prvé prezidentské voľby a v júni 1990 bola schválená deklarácia o suverenite republiky. V decembri 1990 vyhlásila deklaráciu o zvrchovanosti Karakalpacká autonómna sovietska socialistická republika, ktorá zároveň zmenila názov na Karakalpackú sovietsku republiku.
Nezávislosť Uzbekistanu bola vyhlásená 31. augusta 1991, v decembri 1991 sa republika stala zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov. Islam Karimov bol 86% hlasmi potvrdený do úradu prezidenta aj vo voľbách roku 1991. 8. decembra 1992 bola prijatá nová, pluralitná ústava. V referende 26. marca 1995 voliči podporili návrh, aby I. Karimov zostal prezidentom až do roku 2000. 9. januára 2000 bol znovu zvolený za prezidenta so ziskom skoro 92% hlasov. Oboje prezidentské voľby boli označované ako sfalšované a nedemokratické.
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Podstatnú časť krajiny zaberá púšť Kyzylkum, delta Amudarje (45000 km²) a plošina Usťurt. Púšť pokrývajú vo veľkej miere piesočné presypy miestami spevnené krovinatým porastom. V severozápadnej časti krajiny sa nachádza v súčasnosti rýchlo vysychajúce Aralské jazero. Na juhu vybiehajú horské chrbty Ťanšanu (Turkestanský, Zeravšanský a iné), ktoré dosahujú výšky 2000-4000 m n. m. V horských dolinách žije okolo 80% obyvateľstva. V krajine je silná seizmická činnosť. Taškent bol viackrát pri zemetraseniach z veľkej časti zničený. Pre krajinu je charakteristické horúce a suché kontinentálne podnebie. Príhodné podnebie umožňuje pestovať subtropické plodiny. Najväčšími riekami sú Amudarja a Syrdarja. Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu, menšie zásoby ropy, uhlia a farebných a drahých kovov.
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Uzbekistan je v Strednej Ázii najľudnatejšou krajinou. Má vyše 27 miliónov obyvateľov (odhad z roku 2007)[1], ktorí tvoria polovicu celkového obyvateľstva regiónu Strednej Ázie.
Obyvateľstvo krajiny je veľmi mladé. Až 34,1% obyvateľov sú mladší ako 14 rokov (odhad z roku 2008).[1] Podľa oficiálnych zdrojov tvoria Uzbeci v krajine väčšinu (80%). Medzi ďalšie etnické skupiny patria: Rusi (5,5%), Tadžici (5,0%- sporný úradný odhad), Kazasi (3,0%), Karakalpaci (2,5%), Tatári (1,5%) a ostatní (2,5%) (odhady z roku 1996).[1]
Sporné diskusie sa vedú o percentuálnom počte obyvateľov tadžickej národnosti. Zatiaľ čo oficiálne štátne sčítania Uzbekistanu uvádzajú číslo 5,0%, niektoré údaje (najmä západných štátov) uvádzajú číslo 20-30%. Obyvatelia vyznávajú najmä islam (88,0%- z toho Sunnitský islam (95,0%) a Šía (5,0%). Ďalšie náboženstvá sú: pravoslávne (9,0%), a ostatné náboženstvá (3,0%).[1]
V Uzbekistane sa najviac používa uzbečtina (74,3%),ktorá je aj úradným jazykom. Ďalej sa používa ruština (14,2%), tadžičtina (4,4%) a ostatné jazyky (7,1%). [1]
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Dve tretiny obyvateľstva žijú na vidieku a venujú sa poľnohospodárstvu v intenzívne využívaných údoliach riek, tvoriacich 11% povrchu krajiny. Uzbekistan je dnes druhým najväčším vývozcom bavlny na svete. Významný je jeho ťažobný a spracujúci priemysel. Po rozpade ZSSR vláda pokračovala v centrálne riadení ekonomiky, na ktoré výrazne dopadli ekonomické krízy Ruska ako aj iných ázijských krajín. Preto sa v súčasnosti vláda mierne pokúša liberalizovať trh a prilákať zahraničných investorov. Chudoba ako aj nezamestnanosť presahujú 20%.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uzbekistan
|
||||||
|
|||||||||
|
||||||||||||||
