Tretia česko-slovenská republika

Československá republika ←  ←  ←  1945 – 1948  → vlajka znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí
Geografia
Hlavné mesto	Praha
Rozloha	127 900 km²
Najvyšší bod	Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Obyvateľstvo
Jazyky	čeština, slovenčina
Štátny útvar
Štátne zriadenie	demokratická republika
Vznik	máj 1945 (oslobodenie spojeneckými armádami)
Zánik	február 1948 (komunistický prevrat)
Predchádzajúce štáty: Slovenská republika (1939 - 1945) Protektorát Čechy a Morava Nacistické Nemecko Nástupnícke štáty: Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960

Tretia česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov; Československá republika (republika Československá)/Československo (zaužívaná skratka ČSR)) je názov pre štátne usporiadanie obnoveného Česko-Slovenska medzi obnovením zvrchovanosti po nacistickej okupácii a nástupom komunistov k moci.

Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou prvou republikou a druhou republikou, teda dvoma mezivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru Francúzska a Spojeného kráľovstva k socialistickému štátu, ľudovodemokratickej republike, orientovanej na Sovietsky zväz.

Územie a obyvateľstvo

Po skončení vojny v máji 1945 bolo Česko-Slovensko obnovené. Bolo síce garantované, že táto obnova bude vykonaná v tzv. predmníchovských hraniciach, t.j. v podobe z augusta 1938, Podkarpatskú Rus však republika odstúpila Sovietskemu zväzu. Tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti bolo odsunutých z krajiny do Nemecka a Rakúska na základe Benešových dekrétov so súhlasom Spojencov.

Politika

Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so Sovietskym zväzom, pripravované Komunistickou stranou Česko-Slovenska (KSČ) za vojny v Moskve. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu nacistických útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v českých krajinách štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v českých krajinách vo voľbách 40,17% hlasov, ďalej ČSNS 23,36%, Československá strana ľudová 20,24% a ČSSD 15,58%. V ČSR získali komunisti 38% hlasov, Klement Gottwald sa stal predsedom vlády). Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané znárodnenie naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do bloku krajín so socialistickým režimom bol zavŕšený.

Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v Londýne tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. Jan Masaryk, exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností (samovražda alebo vražda).

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí Československá republika na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia česko-slovenská republika