Kysucko-oravská lesná železnica

Kysucko-oravská lesná železnica
Rušeň U45.9 vyrobený firmou MÁV v roku 1916. Rušeň slúžil od roku 1916 na oravskej lesnej železnici, po oprave bol v prevádzke HLÚŽ do roku 1999. V zime 2007 bola lokomotíva prevezená na opravu do Vrútok
Základné informácie
Prevádzkovateľ	Historická lesná úvraťová železnica a Oravská lesná železnica
Dĺžka	61 km hlavná trať + 49 km odbočky
Parametre trate
Rozchod	760 mm
Počet koľají	1
Min. radius	50 m (výnimka 40 m v km 28,4)
Max. sklon	73 ‰
Max. rýchlosť	15 km/h
Priebeh trate
Legenda 0,0 Oščadnica Píla 10,0 Klubina Horáreň Klubina Za blatom 16,0 odb. Skriželné Horáreň Skriželné 20,4 Horáreň Harvelka Podháj 25,2 Rýcerky Belan 25,4 Vychylovka 29,024 St. Chmúra 25,82 Výhyba Sedlo Beskyd 23,23 St. Tanečník odb. Vysoká Magura 21,4 odb. Úšust I. 19,9 Horný Mlyn -Podrusnáčka 17,5 13,0 Parná píla Furandová Ďaďový Bor 4,6 Krušetnica 0,0 Lokca

Kysucko-oravská lesná železnica bola úvraťová železnica patriaca medzi najvýznamnejšie lesné železničné trate na Slovensku. Vznikla v roku 1926 dobudovaním spojovacieho úvraťového medzi existujúcou Kysuckou lesnou železnicou (Oščadnica – Chmúra) a Oravskou lesnou železnicou (Lokca – Erdútka). Spojenie vzniklo výstavbou spojovacej trate na úseku Erdútka – Chmúra. Po spojení dosiahla celková dĺžka trate vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zvyšok tvorili odbočky. Od roku 1991 je ako technická pamiatka vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR.

Vznik

Kysucká lesná železnica

Kysucká lesná železnica viedla Bystrickou dolinu a spájala Krásno nad Kysucou (Oščadnicu) s dolinou Chmúra v chotári obce Nová Bystrica, časť Vychylovka. Postavila ju rakúska firma Aktiengesellschaft fūr Mühlen und Holzindustrie a mala dĺžku 29 km.

Oravská lesná železnica

Oravskú lesnú železnicu postavil Oravský komposesorát. Hlavná trasa mala dĺžku 22,6 km, viedla z drevoskladu v Lokci a končila v chotári obce Erdútka (dnes Oravská Lesná).

Spojovací úsek

Kysucko-oravská lesná železnica po prepojení v roku 1926

Doprava dreva z Lokce do Kráľovian sa však musela uskutočňovať plťami alebo povozmi čím sa cena dreva predražovala. Preto Oravský komposesorát v rokoch 1925 – 1926 vybudoval spojovaciu železnicu s dĺžkou 10,5 km, ktorá spojovala oravskú a kysuckú lesnú železnicu. Trať viedla z lokality Gontikula do Chmúry pričom najvyšší bod 939 metrov dosiahla v sedle Beskydu. Náročný bol najmä úsek na Kysuckej strane, kde trať prekonáva na krátkej vzdialenosti (vzdušnou čiarou 1,5 km) prevýšenie 217 metrov. Projektant (ružomberská firma Dipl. Ing E. a L. Gál) problém vyriešila vložením 3 hrotových úvratí do trate, ďalšie dve vznikli v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo. V úvratiach vlak menil smer jazdy, lokomotíva súpravu striedavo tlačila a ťahala (rušeň bol umiestnený spravidla v strede vlaku).

Prevádzka

Po vybudovaní spojovacieho úseku bola dĺžka hlavnej trate z Krásna nad Kysucou do Lokce 61 km. Na hlavnú trať naväzovali početné odbočky, ktoré umožňovali ťažbu dreva v menších dolinách. Spolu s nimi mala kysucko-oravská lesná železnica v čase najväčšieho rozmachu koncom 20-tych rokov dĺžku 110 km.

Železnica slúžila prakticky výlučne na dopravu dreva. Pohon zabezpečovali parné lokomotívy vyrobené lokomotívkami MÁV, Henschel, Orenstein und Kopel, ČKD, Kraus a ďalšími. Začiatkom 60-tych rokov ich plne nahradili motorové rušne výrobcov Deutz, Stavostroj či Rába Györ. V úseku Oščadnica – Chmúra bola maximálna povolená rýchlosť 12 km/h, v úseku Chmúra – Gontkula 8 km/h, a v úseku Gontkula – Lokca 15 km/h.

V zime 1945 trať poškodili partizáni, ktorí chceli zabrániť jej využitiu okupačnými jednotkami fašistického Nemecka .

Organizácia prevádzky bola až do roku 1949 rozdelená dve časti: správa kysuckého úseku (Oščadnica – Chmúra) mala sídlo v Starej Bystrici, správa pôvodnej oravskej časti sa nachádzala v Lokci; neskôr bola presunutá do Zákamenneho. Po majetkovom zlúčení oboch častí 1949 správa celej KOLŽ sídlila v Zákamennom, kde sa nachádzali aj hlavné dielne. Ďalšie depá boli v Oščadnici, Lokci a na Tanečníku.

Objem prepravy dreva	Rok
1927	142121 m³
1956	160000 m³
1961	83531 m³
1966	53407 m³

Zánik

Železnica bola z dôvodu nerentabilnosti zrušená, prevádzka bola oficiálne zrušená v roku 1971. Väčšina trate bola demontovaná a časť koľajových vozidiel bola zošrotovaná.

Obnova

Snahy obnoviť prevádzku na spojovacej časti železnice siahajú do 80. rokov. Aktivity vyvíjajú Kysucké múzeum, Oravské múzeum ako aj občianske združenie KRÚŽOK a ďalšie subjekty. V roku 2007 bola spojovacia časť rekonštruovaná a prakticky prevádzkyschopná, avšak úvraťová časť verejnosti sprístupnená nie je. Múzejnú prevádzku zabezpečuje Kysucké múzeum na kysuckom úseku (pod názvom „Historická lesná úvraťová železnica“), na oravskom Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava (pod názvom „Oravská lesná železnica“). Dlhodobým plánom je sprístupniť celý spojovací úsek.

Pozri aj

• Lesná úvraťová železnica Tanečník – Beskyd
• Historická lesná úvraťová železnica
• Úvraťová železnica

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kysucko-oravská lesná železnica

Zdroje

• Informačné tabule HLÚŽ OLŽ
• Prevádzka na Kysucko-oravskej lesnej železnici (http://www.kruzok.sk/oldkruz/KOLZ/PROVOZ.HTM)