Faerčina alebo faerský jazyk[1] (Føroyskt) je severogermánsky jazyk, popri dánčine úradný jazyk na Faerských ostrovoch, patriacich pod Dánsko. Je potomkom starej severčiny (Old Norse) – jazyka ľudí, ktorí sa začiatkom 9. storočia začali usádzať na dovtedy takmer neosídlených Faerských ostrovoch. Väčšina z nich pravdepodobne pochádzala zo západného Nórska. Rovnaký status ako dánčina získala na školách až v roku 1938, ako jazyk bohoslužieb o rok neskôr. Od roku 1948 je hlavným jazykom na ostrovoch, i keď pre administratívne a právne účely sa dodnes využíva dánčina. Problémom faerčiny je malý počet obyvateľov ostrovov – cca 48 000, čo sťažuje situáciu v oblasti literatúry i masmédií. Keďže faerčina je s dánčinou navzájom málo zrozumiteľná, väčšina obyvateľov ostrovov ovláda i dánčinu.
Používa sa latinka obohatená o nekoľko špeciálnych znakov.
veľké:
A
Á
B
D
Ð
E
F
G
H
I
Í
J
K
L
M
N
O
Ó
P
R
S
T
U
Ú
V
Y
Ý
Æ
Ø
malé:
a
á
b
d
ð
e
f
g
h
i
í
j
k
l
m
n
o
ó
p
r
s
t
u
ú
v
y
ý
æ
ø
výslovnosť:
ea, a
oa, o
b
d
-/j/v
e
f
g
h
i
uj
j
k, č
l
m
n
o
ou
p
r
s
t
u
üu
v
i
uj
ea, a
ö
Hláskoslovie stojí medzi islandčinou a západonórskymi nárečiami.
Æ – pochádza z dánčiny, keď je krátke, číta sa ako A, a keď je dlhé, číta sa ako EA. Unicode U+00C6 velké, U+00E6 malé.
Ø – pochádza z dánčiny, číta sa ako nemecké prehlasované Ö. Unicode U+00D8 velké, U+00F8 malé.
Ð – pochádza z islandčiny a bežne sa nevyslovuje. Ovplyvňuje ale predchádzajúce a nasledujúce samohlásky a preto sa počuje buď J alebo V. Unicode U+00D0 velké, U+00F0 malé. (Nie je to isté písmeno ako chorvátske Đđ: velké U+0110, malé U+0111.)
SKJ a SK pred E, I, Y a EY sa číta ako Š.
EI sa na juhu číta ako AJ a na severe ako OJ.
K sa pred E, I, J, Y a EY číta ako Č.
G sa pred E, I, J, Y a EY číta ako DŽ.
TJ sa číta ako Č.
HJ sa v niektorých prípadoch číta ako Č, v iných ako J.
STJ sa väčšinou číta ako Š, v malo prípadoch aj ako STJ.
Faerské ostrovy
Jazykový portál
