Česko-Slovensko
Česko-Slovensko (Československo)
|
|||||||||
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
|
|||||||||
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit | |||||||||
Geografia
|
|||||||||
Hlavné mesto | |||||||||
Rozloha
|
140 446 km² (1921)
127 900 km² (1992) |
||||||||
Najvyšší bod
|
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
|
||||||||
Najdlhšia rieka
|
Vltava (430 km)
|
||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov
|
14 723 854 (1930)
15 576 550 (1991) |
||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||
Štátny útvar | |||||||||
demokratická republika (1918 – 1939, 1945 – 1948)
ľudovodemokratická republika (1948 – 1960) socialistická republika (1960 – 1990) federatívna republika (1990 – 1992) |
|||||||||
Vznik
|
|||||||||
Zánik
|
|||||||||
|
Česko-Slovensko[pozn 2] (často písané aj ako Československo, čo je český a do roku 1990 aj slovenský pravopis a v súčasnosti je v rozpore s PSP a KSSJ[1]) bol štát v strednej Európe v rokoch 1918 – 1992 (de facto okrem rokov 1939 – 1945) na území dnešného Česka a Slovenska a do roku 1945 aj na území Zakarpatskej Ukrajiny a na menších územiach dnešného Poľska. Vznikol ako jedna z nástupníckych krajín Rakúsko-Uhorska.
Obsah
- 1 Dejiny
- 2 Politická geografia
- 3 Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia
- 4 Príroda
- 5 Dobové oficiálne názvy
- 6 Štátne symboly
- 7 Zriadenie
- 8 Hlavné mestá
- 9 Administratívne členenie
- 9.1 Krajiny a župy (1918/1919 – 31. 12. 1922)
- 9.2 Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923 – 1. 7./1. 12. 1928)
- 9.3 Krajiny (1. 7./1. 12. 1928 – 14./15. 3. 1939)
- 9.4 Krajiny (apríl 1945 – 24. 12. 1948/1. 1. 1949)
- 9.5 Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949 – 30. 6. 1960)
- 9.6 Kraje a republiky (1. 7. 1960 – 31. 12. 1992)
- 10 Predstavitelia
- 11 Hospodárstvo a politika
- 12 Literatúra
- 13 Poznámky a referencie
- 14 Pozri aj
- 15 Iné projekty
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Periodizácia[upraviť | upraviť zdroj]
Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:
1. podľa zriadenia (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):
- predvojnové obdobie demokracie: prvá česko-slovenská republika (1918 – 1938)
- predvojnové obdobie čiastočnej demokracie a autonómie Slovenska a Podkarpatska: druhá česko-slovenská republika (1938 – 1939)
- obdobie druhej svetovej vojny (faktický zánik štátu):
- Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (1939 – 1945)
- dočasné štátne zriadenie (1940 – 1945)
- povojnové obdobie čiastočnej demokracie: tretia česko-slovenská republika (1945 – 1948)
- obdobie vlády komunistickej strany (1948 – 1989)
- obdobie demokracie po období vlády komunistickej strany – obdobie ČSFR (1990 – 1992)
Obdobie 1945 – 1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960 – 1989 aj socialistické obdobie.
2. podľa oficiálneho názvu štátu (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):
- Československá republika/Česko-Slovenská republika (1918 – 1960 s výnimkou rokov 1939 – 1945)
- Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (1939 – 1945)
- Československá socialistická republika (1960 – 1989)
- Česká a Slovenská Federatívna Republika (1990 – 1992)
Udalosti[upraviť | upraviť zdroj]
Politická geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Česko-Slovensko bola vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného Česka, Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.
Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:
- v Česku zmenšenom o Sudety a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
- na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
- v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)
Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.
Susedmi Česko-Slovenska teda boli:
- 1918 – marec 1939: Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko (do mája 1938), Rumunsko
- 1945 – 1992: Nemecko (v rokoch 1949 – 1990 Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika), Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, ZSSR (resp. v rokoch 1991 – 1992 Ukrajina)
Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Štát mal pretiahnutý, podlhovastý tvar (od východu na západ mal do roku 1939/1945 približne 950 km, priemerná šírka územia bola len okolo 150 km).
Príroda[upraviť | upraviť zdroj]
Dobové oficiálne názvy[upraviť | upraviť zdroj]
- 28. 10. 1918 – 14. 11. 1918: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Česko-Slovensko/Československo
- 14. 11. 19181 – 5. 3. 1920: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Republika Česko-Slovenská/Republika Československá/Česko-Slovenská republika/Československá republika/Česko-Slovensko/Československo (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne s pomlčkou); zaužívané skratky RČS / ČSR / (?) Č-SR
- 6. 3. 1920 – 22. 11. 1938: Československá republika/Československo (často písané s prehodeným slovosledom republika Československá – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve [2]; zaužívaná skratka bola ČSR
- 23. 11. 1938 – 15. 3. 1939: Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko; zaužívaná skratka bola Č-SR alebo (?)ČSR
- (1940 – 1945 a) 1945 – 10. 7. 1960: Československá republika (republika Československá)/Československo, od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika; zaužívaná skratka ČSR
- 11. 7. 1960 – 28. 3. 1990: Československá socialistická republika/Československo; zaužívaná skratka ČSSR
- 29. 3. – 22. 4. 1990: Česko-slovenská federatívna republika (po slovensky) / Československá federativní republika (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar Česko-Slovensko, kodifikovaný začiatkom roka 1991 Pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar Československo; pozri aj pomlčková vojna
- 23. 4. 1990 – 31. 12. 1992: Česká a Slovenská Federatívna Republika (po slovensky) / Česká a Slovenská Federativní Republika (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ČSFR
1:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.
Štátne symboly[upraviť | upraviť zdroj]
Zriadenie[upraviť | upraviť zdroj]
- 1918 – jeseň 1938: demokratická republika, centralistický štát
- jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, federatívny štát (asymetrická federácia – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
- 1940 – 1945: vláda v exile – pozri dočasné štátne zriadenie
- 1945 – 1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. ľudová demokracia), centralistický štát
- 1948 – 1968: republika, komunistický štát (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy socializmus)
- 1969 – 1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
- 1990 – 1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)
Ústavy[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavné mestá[upraviť | upraviť zdroj]
- celý štát: Praha
- pre hlavné časti:
- Česká socialistická republika (resp. od marca 1990 Česká republika): od 1. 1. 1969 Praha
- Slovensko (resp. od 1. 1. 1969 Slovenská socialistická republika resp. od marca 1990 Slovenská republika): od 22. 3. 1968 Bratislava
Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Krajiny a župy (1918/1919 – 31. 12. 1922)[upraviť | upraviť zdroj]
Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:
- dnešné Česko: Česká krajina, Moravská krajina a Sliezska krajina
- dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: župy – pozri župa (Česko-Slovensko)
Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923 – 1. 7./1. 12. 1928)[upraviť | upraviť zdroj]
Členenie bolo takéto:
- dnešné Česko: ako 1918 – 1922
- dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri župa (Česko-Slovensko)
Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Krajiny (1. 7./1. 12. 1928 – 14./15. 3. 1939)[upraviť | upraviť zdroj]
Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri krajinské zriadenie):
- Zem Česká/Česká zem (Česká krajina) – t. j. Čechy (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
- Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem (Moravsko-sliezska krajina) – t. j. Morava a České Sliezsko (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
- Krajina Slovenská/Slovenská krajina – t. j. Slovensko (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
- Podkarpatská Rus (Podkarpatskoruská krajina) – t. j. Podkarpatská Rus (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)
Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj Žilinská dohoda) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.
Krajiny (apríl 1945 – 24. 12. 1948/1. 1. 1949)[upraviť | upraviť zdroj]
Ako pred jeseňou 1938 (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)
Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949 – 30. 6. 1960)[upraviť | upraviť zdroj]
Členenie na kraje – pozri kraj (1949 – 1960).
Kraje a republiky (1. 7. 1960 – 31. 12. 1992)[upraviť | upraviť zdroj]
Členenie na (väčšie) kraje – pozri kraj (1960 – 1990).
Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na Českú socialistickú republiku (od 6. marca 1990 Českú republiku) a Slovenskú socialistickú republiku (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.
Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.
Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]
- Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska
- Zoznam prezidentov Česko-Slovenska
- Zoznam vodcov Komunistickej strany Česko-Slovenska
- Zoznam ministrov zahraničných vecí Česko-Slovenska
- Zoznam vlád Česko-Slovenska
- Zoznam predsedov vlád Slovenska
- Zoznam predsedov slovenských parlamentov
- Zoznam predsedov vlád Česka
Hospodárstvo a politika[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Poznámky a referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ 29. 2. 1920 – 9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto rusínčina a modifikovaná ruština)
- ↑ Encyclopaedia Beliana, Tretí zväzok Č-Eg, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2003 uvádza štát pod heslom „Česko-Slovensko“, alternatíva „Československo“ nie je spomenutá.
- ↑ M. Považaj et al.: Pravidlá slovenského pravopisu 3. upravené a doplnené vydanie. Bratislava, Veda, 2000, M. Považaj et al.:Pravidlá slovenského pravopisu 4. vydanie. Bratislava, Veda, 2013
- ↑ Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky, (posledný príspevok)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Česko-Slovensko
Wikislovník ponúka heslo slovníka Česko-Slovensko.
|
||||||||
Rakúsko-Uhorsko (Čechy, Morava, časť Sliezska, severné časti Uhorska (Slovensko a Podkarpatsko) |
Česko-slovenská federatívna republika / Česká a Slovenská Federatívna Republika |
Česká republika Slovenská republika |
||||||
Česko-Slovenská republika s autonómnym Slovenskom a Zakarpatskou Ukrajinou (1938 – 1939) |
Protektorát |
|||||||
Zakarpatská oblasť Ukrajiny |
||||||||
|
|