Sojuz 16
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 |
|||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie | Sojuz 16 | ||||
| Kozmická loď: | Sojuz 7K-TM | ||||
| Nosná raketa: | Sojuz-U | ||||
| Volací znak: | Буран (Buran – snehová búrka) | ||||
| Posádka: | 2 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
| Štart: | 2. december 1974, 09:40:00 UTC | ||||
| Pristátie: | 8. december 1974, 08:03:35 UTC | ||||
| Trvanie: | 5 dní, 22 hodín, 23 minút, 35 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 95 | ||||
| Apogeum: | 291 km | ||||
| Perigeum: | 184 km | ||||
| Doba obehu: | 89,2 minút | ||||
| Inklinácia: | 51,8° | ||||
| Hmotnosť: | 6 800 kg | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Anatolij Filipčenko (vľavo) a Nikolaj Rukavišnikov (vpravo) |
|||||
| Navigácia | |||||
|
|||||
|
Pozri aj Kozmonautický portál |
|||||
Sojuz 16 bol testovací let programu Sojuz, ktorý slúžil na prípravu spojenia americkej a sovietskej kozmickej lode pre misiu Apollo-Sojuz.
Posádka[upraviť | upraviť zdroj]
.svg){kind=small}
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]
Vladimir Džanibekov, veliteľ- Boris Andrejev, palubný inžinier
Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]
- Jurij Romanenko, veliteľ
- Alexandr Ivančenkov, palubný inžinier
Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]
Sojuz 16 odštartoval pomocou rovnomennej rakety z kozmodrómu Bajkonur 2. decembra 1974 s dvoma kozmonautmi na palube. Loď bola navedená na dráhu plánovanú pre neskorší let Sojuzu k Apollu pri spojení na obežnej dráhe, teda približne 225 km nad Zemou.
Kozmonauti Anatolij Filipčenko a Nikolaj Rukavišnikov vyhodnocovali modifikovanú kozmickú loď Sojuz a spojovací mechanizmus (stykovací prstenec–iluminátor), ktorý dovoľoval spojenie nekompatibilných kozmických lodí. Ďalšími zmenami bolo, napr. zníženie atmosférického tlaku, zvýšenie obsahu kyslíka, na povrchu lode bol nainštalovaný optický terč uľahčujúci približovací manéver. Okrem toho let otestoval spoluprácu sovietskeho a amerického pozemného riadiaceho strediska a uspokojil oficiálne americké miesta ohľadom bezpečnosti lodí Sojuz. Misia sa uskutočnila presne podľa plánu a administratívy Sovietskeho zväzu a USA vyjadrili spokojnosť so spoluprácou posádky a pozemných stredísk.
8. decembra sa loď pomocou raketového motora zabrzdila, začala pristávať, odpojila sa kabína s kozmonautmi a na padáku pristála 300 km na sever od Džezkazganu. Kozmonauti sa po pristáti cítili dobre, všetky nové systémy pracovali normálne.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.
- http://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/sojuz/so-16/index.htm (po česky)
| Predchádzajúca misia: Sojuz 15 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 17 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
_spacecraft.jpg)
.jpg)
