Jimmy Carter
| Jimmy Carter | |
 |
|
 |
|
| 39. prezident USA | |
|---|---|
| V úrade 20. január 1977 – 20. január 1981 |
|
| Viceprezident | Walter Mondale |
| Predchodca | Gerald Ford |
| Nástupca | Ronald Reagan |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1. október 1924 (91 rokov) Plains, Georgia, USA |
| Politická strana | demokrat |
| Profesia | farmár, dôstojník námorníctva, politik |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Odkazy | |
 |
Jimmy Carter (multimediálne súbory) |
James (Jimmy) Earl Carter, Jr. (* 1. október 1924, Plains, Georgia, USA) je americký politik. Bol 39. prezidentom Spojených štátov (1977 - 1981), 83. guvernérom Georgie (1972 - 1975) a senátorom za Georgiu (1962 - 1966)[1]. V roku 2002 získal Nobelovu cenu za mier.
V prezidentských voľbách v roku 1976 porazil republikánskeho kandidáta Geralda Forda.
Obsah
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa vo Wise Sanitarium[2] a je tak prvým prezidentom narodeným v nemocnici[3]. Je najstarší zo štyroch detí obchodníka, farmára a zákonodarcu Jamesa Earla Cartera (1894–1953) a zdravotnej sestry a sociálnej aktivistky Bessie Lillian Gordy (1898–1983).
Má škótsko-írske a anglické korene (jeden z jeho predkov z otcovej strany prišiel do amerických kolónii v roku 1635). [4][5] Jeho rodina žije v štáte Georgia sedem generácii. Jeho predkovia bojovali v Americkej revolúcii a sú členmi Sons of the American Revolution[6]. Carterov pra-pra-starý otec, L.B. Walker Carter (1832–1874), bojoval konfederačnej armáde v občianskej vojne[7].
V roku 1943 ukončil štúdium na United States Naval Academy v Annapolise ako 59 najlepší z 820 absolventov. Po službe v Atlantickom a Tichom oceáne študoval jadrovú fyziku a inžinierstvo na Union College v Schenectady. [8][9]
V roku 1946 sa oženil s Rosalynn Eleanor Smithovou (* 1927). Majú štyri deti: John William (* 1947), James Earl (* 1950), Donnel Jeffrey (* 1952) a Amy Lynn (* 1967).
Prezidentské obdobie[upraviť | upraviť zdroj]
Za jeho najväčšie úspechy je považované vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády, ktorá viedla k vytvoreniu dvoch ministerstiev, Ministerstva energetiky a Ministerstva školstva. Carter takisto úspešne dereguloval niektoré priemyslové odvetvia a zároveň presadil silnejšiu legislatívu na ochranu životného prostredia a rozširovanie národných parkov na Aljaške. V medzinárodnej politike sa medzi jeho najväčšie úspechy radí uzatvorenie dohôd z Camp David medzi Egyptom a Izraelom, dohody o Panamskom prieplave, vytvorenie plných diplomatických stykov s Čínou a jednanie o dohode SALT II.
Počas jeho vlády USA neviedli žiadnu vojnu.
| „ | Nemôžeme byť svetový vodca mieru a súčasne svetovo najväčší výrobca zbraní. | “ |
| – Jimmy Carter, vo svojej prezidentskej kampani, 1976[10] | ||
Carterov politický pád začal v novembri 1979, kedy v Iráne prebehla islamská revolúcia a na americkom veľvyslanectve v Teheráne bolo zajatých niekoľko desiatok amerických občanov ako rukojemníkov. Keď o mesiac neskôr došlo k útoku ZSSR na Afganistan, Carter sa začal javiť ako slabý prezident, za ktorého vplyv Spojených štátov vo svete začal klesať. Presvedčil však v tejto súvislosti olympijský výbor USA, aby rozhodol 12. apríla 1980 o neúčasti amerických športovcov na XXII. LOH v Moskve.[11]
Ďalšia vlna sklamania sa objavila, keď v apríli 1980 celkom zlyhali operácie na oslobodenie rukojemníkov. Ak by boli úspešné, mal by Carter väčšiu šancu na obhájenie prezidentského úradu. V novembri 1980 ho celkom podľa očakávania porazil Ronald Reagan. O desať rokov neskôr sa zistilo, že vydanie rukojemníkov bolo zámerne pozdržané, aby sa odohralo až po voľbách.[12][13][14] Udalosť bola nazvána Októbrové prekvapenie (October Surprise).
Potom, čo opustil úrad, začal sa Carter venovať predovšetkým charite a podieľal sa na mierovom riešení niektorých konfliktov. V roku 2002 získal za svoju prácu Nobelovu cenu za mier.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Jimmy Carter [online]. Georgia Humanities Council, [cit. 2007-12-09]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ http://www.presidentialavenue.com/jec.cfm
- ↑ http://www.usa-presidents.info/carter.htm
- ↑ "[http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,915294,00.html
- ↑ http://pqasb.pqarchiver.com/boston/access/1976715912.html?
- ↑ The California Compatriot [online]. 2007, [cit. 2007-09-04]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ MORRIS, Kenneth Earl. Jimmy Carter, American Moralist [online]. 1996. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/peace/laureates/2002/carter-bio.html
- ↑ http://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/transcript/carter-transcript/
- ↑ http://www.controlarms.org/the_issues/arms_industry.htm
- ↑ KÖSSL, Jiří; KRÁTKÝ, František; MAREK, Jaroslav. Dějiny tělesné výchovy II.. Praha : Olympia, 1986. Kapitola Mezinárodní sportovní hnutí, s. 209.
- ↑ Honegger, Barbara.: October Surprise, New York: Tudor, 1989. 323 stran.
- ↑ Parry, Robert.: Trick or Treason: The October Surprise Mystery, New York: Sheridan Square Press, 1993. 350 stran.
- ↑ Sick, Gary.: October Surprise: America's Hostages in Iran and the Election of Ronald Reagan, New York: Times Books – Random House, 1991. 278 stran
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- John Dumbrell: The Carter Presidency. 1993
- Erwin C. Hargrove: Jimmy Carter as President. 1988
- Charles O. Jones: The Trusteeship Presidency. 1988
- Herbert A. Rosenbaum, Alexander Ugrinsky (Hrsg.): The Presidency and Domestic Policies of Jimmy Carter. 1994
- Herbert A. Rosenbaum, Alexander Ugrinsky (Hrsg.): Jimmy Carter: Foreign Policy and Post-Presidential Years. 1994
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jimmy Carter
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
|||||||||
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
|
||||||||||||||||||||||
|
||||||||||
