Všetko najlepšie! / Výstava v Literárnom múzeu SNK/

Martin, 6. júna 2016 – Venovanie s podpisom Ľudovíta Štúra, obraz cisárovnej Alžbety Bavorskej v uhorskom šľachtickom kroji (1866), diela K. Sokola, M. Benku, V. Hložníka, vzácnu zbierku 937 šľachtických a nešľachtických pečatí rakúskej proveniencie zo 16. až 18. storočia a mnoho ďalších cenných dobových artefaktov sprístupní Literárne múzeum SNK pri príležitosti výstavy "Všetko najlepšie!", ktorá potrvá od 16. júna do 3. septembra 2016.

Naše Literárne múzeum čoskoro oslávi 50. narodeniny. Táto výstava je obrazovou retrospektívou jeho histórie. Vyše 120 umelecko - dokumentárnych veľkoformátových fotografií z Literárneho archívu SNK, Literárneho múzea SNK a Archívu Matice slovenskej, ako aj výber jedinečných kníh, malieb, zvukových a vecných pamiatok na spisovateľov priblíži návštevníkom inštitúciu, ktorá je jedinečná svojho druhu na Slovensku a pod rôznymi názvami tu funguje ako ústredné literárne pracovisko.

Expozícia, inštalovaná v priestoroch Galérie literatúry a umenia LM SNK, predstaví našich literátov prostredníctvom prvých knižných vydaní, pričom viaceré dopĺňajú osobné venovania. Príkladom je už vyššie spomenuté venovanie knihy s podpisom Ľ. Štúra - v roku 1837 ju od neho dostal usilovný študent prešporského lýcea Mikuláš Petrikovich. Medzi najstaršie maľby, ktoré sa v zbierkach múzea nachádzajú zas patrí obraz neznámeho talianskeho maliara Učenec s knihou z roku 1751.

Tento skromný výpočet rarít a jedinečností zo zbierok Literárneho múzea SNK nech je pozvánkou pre všetkých priateľov slovenskej literatúry a Slovenskej národnej knižnice a jej Literárneho múzea. Tešíme sa na vašu návštevu!

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa

 

Do fondov SNK už čoskoro pribudne Rodinná Biblia

Martin, 3. júna 2016 – Do fondov Slovenskej národnej knižnice už čoskoro pribudne Rodinná Biblia, obsahujúca 270 iluminácií zdobených fóliovým zlatom. Príhovor špeciálne pre toto vydanie napísal pápež František a a riaditeľka Vatikánskej apoštolskej knižnice Christine Marie Grafingerová.

"Bohato vyzdobené Biblie patrili k najcennejšiemu majetku šľachtických dvorov. Najlepší maliari Európy zdobili knihy krásnymi ilumináciami," uviedla Gabriela Belopotocká, generálna manažérka vydavateľstva IKAR počas slávnostného krstu v bratislavskom Františkánskom kostole.

Biblia má 1024 strán, je vsadená v exkluzívnej koženej väzbe so slepotlačou. Krásu ručného patinovania a zlatej razby podčiarkuje aj osem ozdobných kovaní. Biblia obsahuje 356 reprodukcií zo stredovekých Biblií, iluminácií, vzácnych miniatúr a ozdobných iniciál. Našim čitateľom bude k dispozícii prezenčne už začiatkom júla.

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa

 

Bibliu slávnostne uviedol do života Mons. Stanislav Zvolenský arcibiskup-metropolita Bratislavskej arcidiecézy.(Na snímke s Gabrielou Belopotockou, generálnou manažérkou vydavateľstva IKAR). 
Riaditeľka Kancelárie generálnej riaditeľky, Slávka Gulánová, prebrala povinné výtlačky Rodinnej Biblie pre Slovenskú národnú knižnicu.

 

Väzba je inšpirovaná slávnou nemeckou Bibliou Matthiasa Meriana z roku 1630. Kniha má 8 ozdobných kovaní a 2 kožené spony, čo je pre stredoveké Biblie typické.

(foto: K. Mažáriová, SNK)

 

Prvé detské časopisy na Slovensku

Martin, 30. mája 2016 – Podľa dátumu narodenia by sa dal Janko Francisci – Rimavský, známy fešák medzi štúrovcami, nazvať večným dieťaťom. Narodil sa totiž 1. júna, keď naše deti slávia svoj deň. Slovenská národná knižnica (SNK) prináša pohľad na prvé časopisy venované deťom, ktoré môžete nájsť na dikda.sk alebo dikda.snk.sk

 

Ozaj, pamätáte si ešte, ako sme na tabule písali veľkým: „Dnes je sviatok náš, neskúšajte nás! Päťky, štvorky nedávajte, len jednotky samé dajte!"?

V tento deň je totiž dobrým zvykom, že sa v školách neskúša. Nielen slovenských, či českých. Prvý jún sa slávi v ďalších 21 krajinách celého sveta. Zvyšné krajiny ho buď neslávia, alebo si za deň detí zvolili iný dátum. Napríklad Japonci tak robia 5. mája, Mexičania 30. apríla a vo Venezuele oslavujú tretiu júlovú nedeľu.

Robme deťom radosť

Korene Medzinárodného dňa detí siahajú do roku 1925, kedy sa v Ženeve na Svetovej konferencii pre blaho detí venovali celkovej chudobe detí, ich zdraviu, prácou a vzdelaním. Viaceré vlády sveta to dojalo a rozhodli sa, že v jeden deň v roku by mali všetci dospelí robiť deťom v živote len radosť a venovať sa výlučne ich problémom. A tak vznikol Medzinárodný deň detí.

Písal aj pre dietky

A tak sa zrodili aj časopisy venované deťom. Práve Janko Francisci okrem svojej tvorby prišiel s nápadom vydávať od roku 1871 v Martine detský časopis Zornička. Pre deti zozbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať.

  

ZORNIČKA. Obrázkový zábavník pre dietky. Vydáva Ján Francisci.v Turčianskom Sv. Martine v roku 1871. Titulná strana a úryvok z rozprávky Poklad

Detské časopisy

Postupne sa na deti začali sústreďovať viacerí vydavatelia a spisovatelia. Po Zorničke prišla Včelka, Slniečko, Priateľ dietok a po nich ďalšie a ďalšie. Dnešní 40-tnici si istotne pamätajú Včielku s úžasnými kresbami Boženy Plocháňovej, Zenit pionierov či Elektrón, ABC a samozrejme, nezabudnuteľný Kamarát.

Slovenská národná knižnica praje deťom všetko najlepšie k ich sviatku.

Celý článok je dostupný na adrese: http://dikda.eu/prve-detske-casopisy/ 

 

Slovenské víno pila aj cisárovná Sisi

Noc múzeí: Odhaľte ich tajomstvá spolu s nami!

Už túto sobotu, 21. mája ponúka Slovenská národná knižnica počas podujatia Noc múzeí a galérií dospelým v Literárnom múzeu poetický večer a deťom kufor plný tajomstiev. V brodzianskom Slovanskom múzeu A. S. Puškina sa prenesieme v čase o tristo rokov späť a ocitneme sa na šľachtickej svadbe.

 

Aj dvere oboch našich múzeí zostanú v rámci 12. ročníka tohto podujatia otvorené dlhšie a bezplatne si môžte pozrieť všetko, čo vás v našich múzeách zaujme.

V Literárnom múzeu SNK (Martin) zažijú malí aj veľkí čitatelia noc plnú literatúry. Čaká na Vás:

• stála a nestála expozícia v Literárnom múzeu SNK vám ukáže, ako sa vyvíjala naša literatúra,
• výstava Ilustrátorský Olymp predstaví tie najkrajšie ocenené detské knižné ilustrácie z medzinárodnej súťaže Bienále ilustrácií Bratislava.
• Pre deti si pani cestovateľka Hortenzia Swanová prinesie kufor plný tajomstiev a pre milovníkov slovenskej tvorby je pripravený interpretačný program "Moje najmilšie".

Brodziansky kaštieľ a priľahlý park (Slovanské múzeum A. S. Puškina, Brodzany) ožijú vďaka skupine Fringia, ktorá predstaví život tunajšej šľachty v 16. a 17. storočí. Príďte sa pozrieť, ako vyzerala svadba pred 300 rokmi:

• aké jedlá neodmysliteľne patrili na hostinu,
• čo mala oblečené nevesta a ženích
• a ako sa všetci zabávali. No a počas svadobnej veselice sa možno strhne aj dobrá bitka.

Samozrejmosťou bude voľný vstup a komentované prehliadky múzejnou expozíciou.

 

Knižnica ako fenomén kultúry a vzdelanosti /medzinárodná vedecká konferencia/

Martin – 11. - 13. mája 2015 – Knižnica ako fenomén kultúry a vzdelanosti je témou ďalšieho ročníka medzinárodnej konferencie, ktorá sa venuje dejinám knižnej kultúry. Slovenská národná knižnica ju pripravila pre odborníkov a bádateľov zo Slovenska, Maďarska, Česka a Rumunska, ktorí počas troch dní odprezentujú nové poznatky vyplývajúce z vlastných výskumov rôznorodých knižných prameňov.

"Motto konferencie nevzniklo náhodou. Pretože dejiny knižnej kultúry sú späté s rozvojom písma a knižná kultúra vždy odrážala vyspelosť kultúry národa," uviedla počas otvorenia za Slovenskú národnú knižnicu PhDr. Agáta Klimeková, PhD.

Informáciu o konferencii nájdete aj v Kalendári podujatí SNK, kompletný Program konferencie na stiahnutie (pdf)

Kompletnú fotogalériu z konferencie nájdete na profiloch SNK na sociálnych sieťach: Google+, Facebook

13. máj 2016 - Šľachtické a spolkové knižnice - vznik, vývoj a dedičstvo

 

Šľachtické knižnice rodov Radvanských a Šemšei predstavili M. Bôbová a A. Klimeková

Záverečný deň konferencie Knižnica ako fenomén kultúry a vzdelanosti patril vzniku a vývoju špeciálnych typov knižníc - od historických šľachtických, ktoré boli určené iba úzkemu okruhu čitateľov, až po spolkové a ľudové, ktoré zasa do určitej miery predznamenali súčasný trend sprístupňovania knižničných fondov širokej verejnosti. Prednášatelia postupne charakterizovali rodinné knižnice šľachtických rodov Radvanských, Šemšei, Zay či Pálfi, z pohľadu ich obsahového, jazykového a časového zloženia. Konštatovali tiež aktuálny stav poznania a spracovania knižníc jednotlivých šľachtických rodov, pričom poukázali na fakt, že informácie o knižniciach odborníci nezískavajú iba priamo na základe štúdia ich fondu, hoci jeho knihy sú primárnym prameňom pre výskum. V prípade šľachtických knižníc totiž často ide aj o tzv. rekonštrukcie knižníc, kedy odborný pracovník vyhľadáva sekundárne zdroje informácií o knižnici napr. v katalógoch, ktoré viedli jej správcovia alebo v testamentoch majiteľov, ktoré dokladujú pohyby v knižnom fonde (napríklad predaje). Pri výskume starých tlačí a rekonštrukciách historických šľachtických knižníc sa príslušnosť tlače - konkrétneho exemplára k danej rodovej knižnici identifikuje najmä prostredníctvom vlastníckych značiek (exlibris v knihe, resp. supralibros na knihe) alebo pomocou pre rod charakteristických znakov na knižných väzbách (štýl knižnej väzby - farba, druh kože, výzdoba a podobne). Keďže v prípade šľachtických knižníc, išlo aj o prestíž majiteľa knižnice, knihy, ktoré sa v nej nachádzali, boli mnohokrát vzácne diela z rôznych vedných odborov, vydávané počas storočí (od inkunábul, cez tlače 16. až 18. storočia), ktoré boli mimo rodiny prístupné iba vybranej skupine čitateľov. Aj pri často vydávaných tituloch však v šľachtických knižniciach môžeme vďaka jedinečnej knižnej výzdobe nájsť unikátne exempláre veľkej hodnoty. Čo najpodrobnejšie spracovaný záznam o jednotlivých tituloch (resp. zväzkoch) šľachtických knižníc, a teda poznanie, čo a v akom stave sa vo fonde knižnice nachádza, je preto nevyhnutným predpokladom pre adekvátnu ochranu fondu. Jednou z možností, ako ochrániť unikátne knižné dokumenty alebo knižnice, je po splnení určitých podmienok napríklad ich vyhlásenie za historický knižničný dokument / historický knižničný fond, ktoré sú vedené v Ústrednej evidencii HKD a HKF. 

Zmenu v chápaní charakteru a určenia knižnice znamenal vznik spolkových a neskôr ľudových knižníc. Na základe zachovaných archívnych a knižničných dokumentov sa odborníkom podarilo čiastkovo zdokumentovať stav knižných zbierok Spolku slovenských žien - Živena (pôsobil aj ako vydavateľstvo kníh a časopisov - napríklad Živena, Dennica) a Hornouhorského maďarského vzdelávacieho spolku (FMKE) na Slovensku. Získané informácie ale predpokladajú ešte ďalší výskum. 

 

H. Saktorová predstavila najstarší rukopisný katalóg knižnice rodu Zay. Účastníkov upútal aj príspevok V. Procházkovej k masovej digitalizácii historických knižničných dokumentov NK, realizovanej v spoluprácii so spoločnosťou Google. 

Do storočia 21. a teda digitálnej éry historických knižných fondov účastníkov konferencie preniesol príspevok V. Procházkovej z Národní knihovny v Prahe. Autorka v ňom zhrnula skúsenosti z projektu masovej digitalizácie historických knižničných fondov, ktorú Národní knihovna ČR (NK) realizuje v spolupráci so spoločnosťou Google. Projekt sprístupní historické knižničné dokumenty a fondy NK širokej verejnosti prostredníctvom platformy Google Books a digitálnych knižníc na národnej a medzinárodnej úrovni (Manuscriptorium). Ako ale skonštatovala V. Procházková, úspešnou digitalizáciou a sprístupnením jej výsledkov, práca odborníkov nekončí. Celý proces totiž pozostáva zo subprocesov (dôkladné bibliografické spracovanie, skenovanie, postprocessing a tvorba metadát), ktoré zároveň tvoria informačnú bázu pre ďalšie nadstavby digitalizácie - napríklad špecializované databázy historických knižničných dokumentov, selektujúce dokumenty na základe proveniencie (pôvodu), knižnej grafiky alebo knižnej väzby. Skúsenosti pracovníkov Národní knihovny ČR tak určite budú inšpiráciou aj pre ďalšie projekty digitalizácie historických knižničných fondov. 

Na záver konferencie, A. Klimeková, riaditeľka Odboru správy a spracovania HKD a HKF Slovenskej národnej knižnice, poďakovala účastníkom konferencie za hodnotné a v mnohých ohľadoch inšpirujúce odborné príspevky. Hoci by sa mohlo zdať, že téma knižnice, je vyčerpaná, nie je to pravda, pretože mnohé príspevky priamo poukázali na potrebu ďalšieho výskumu knižníc a ich fondov. Výsledky tohto výskumu SNK opäť rada privíta na nasledujúcom ročníku konferencie, zameranej na dejiny knižnej kultúry. 

 

12. máj 2016 - Knižnice cirkvi a cirkevných osobností, Humanizmus v knižniciach, Školské knižnice, Osobnosti dejín knižnej kultúry

 

Analýza stavu spracovania farských knižníc u nás odznela v podaní J. Cabadajovej. Tlače z knižníc prešovského kráľovského katolíckeho gymnázia v historickom fonde ŠVK v Prešove predstavila Lenka Bichof.

Problematika farských knižníc Janky Cabadajovej (SNK) otvorila druhý deň konferencie. "Bohužiaľ, neexistuje ucelená práca, ktorá by sa systematicky venovala farským knižniciam, za 16 rokov práce v tejto oblasti sa stretávam len s čiastkovými informáciami. Jediný prieskum robí Slovenská národná knižnica od roku 2000," zdôraznila v úvode J. Cabadajová. Dodala, že farské knižnice sú zdrojom kníh, ktoré vyšli najmä v 18. storočí, len približne 3% z počtu, ktorý pracovníci SNK nájdu na farách, sú vzácne prvotlače zo 16. storočia. Doteraz sa Slovenskej národnej knižnici podarilo spracovať a zachrániť viac ako 184-tisíc zväzkov tlačí vydaných do roku 1918, z ktorých najviac, 129-tisíc zväzkov našli v rímsko-katolíckych farských úradoch. Bohužiaľ, 20. storočie bolo storočím, ktoré sa na devastácii farských knižníc podpísalo najviac. Nielen že sa svetom prehnali dve ničivé vojny, najväčšou pohromou bol pre ne socializmus a pálenie kníh v mene politickej uvedomelosti. "Farári, v snahe zachrániť cenné knihy, ich schovávali do pivníc a na povaly. To však malo za následok plesnenie a takmer úplnú devastáciu cenných kníh, keďže sto - dvesto rokov staré knihy tam jednoducho nemali vhodné uskladnenie," dodala Cabadajová.

Centrum spirituality Východ - Západ Michala Lacka je vedecko-výskumné pracovisko Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, ktoré vykonáva aj vedeckú, expertíznu a vzdelávaciu činnosť v oblasti východných cirkevných vied a realizuje výskumné projekty. Jeho existenciu predstavil v prezentácii Marek Rímsky. Eszter Kovács zas predstavila Řehořa Rumera - jezuitského kňaza slovenského pôvodu, ktorý v rokoch 1613 - 1618 stál na čele Olomouskej univerzity.

Vo fondoch školských knižníc, o ktorých podrobne hovorili prednášajúci vo štvrtok popoludní, sa nachádzajú aj tlačené kázne, ktoré boli v 17. a 18. storočí súčasťou vyučovania. "Náboženské kázne určené pre mládež boli krátke, aby ich študenti dokázali zopakovať a mali jasne o niečom poúčať," uviedla v prednáške Angela Škovierová z Univerzitnej knižnice v Bratislave. Medzi najstaršie školské knižnice na našom území patrila Lyceálna knižnica v Levoči a knižnica Evanjelického lýcea v Kežmarku. V roku 1566 založili jezuiti v Trnave kňazský seminár, ktorého súčasťou bola aj knižnica pre študentov. Členstvo však študenti nemali zvyčajne zdarma. Gabriela Vašková v referáte zameranom na dejiny sabinovského gymnázia z jeho výročných práv zistila, že v roku 1891 bol ročný poplatok pre študentov gymnázia v mládežníckej knižnici 50 grajciarov, v roku 1905 to bola jedna koruna.

Na Slovensku sa knižnice snažil rozvíjať aj národovec Andrej Kmeť. Podrobnejšiemu výskumu sa venoval Karol Hollý. "Kmeť hlásal "zakladaj sypárne, zakladaj knižnice" - pokladal ich za prínosné nielen pre vzdelancov ale aj pre bežných roľníkov a sám ich pomáhal zakladať nielen v miestach svojho pôsobenia ale aj v blízkom okolí", zdôraznil vo svojej prednáške K. Hollý.

Daniela Škulová zo Slovenskej národnej knižnice sa podrobne zamerala na prvú knihovníčku Matice slovenskej Želmíru Gašparíkovú, dcéru známeho martinského národovca. "Jej cieľom na tomto poste bolo zriadiť študovňu a príručnú knižnicu. Neskôr dostala - ako schopná odborníčka - ponuku zastupovať svoju švagrinú v prezidentskej knižnici a archíve v Lánoch. Z Prahy sa už domov nevrátila, ostala pôsobiť v Národnej a univerzitnej knihovně v Prahe," doplnila D. Škulová.

 

11. máj 2016 - Knižnica a kalendár ako prameň, Vývoj knižnej grafiky

 

Príspevok o skrytých pokladoch v knižniciach predniesol F. Gábor Farkas, knižnice zámkov na Morave predstavila Pavla Holíková

Prvý deň odborníci rozoberali najmä knihu ako zdroj a prameň poznania bádateľov. Kniha ako taká našla miesto v špeciálnych miestnostiach - teda knižniciach - až v baroku. Šľachta investuje do honosných knižníc, knihy sa zlátia zlatom a viažu do kože. "Na úkor vied sa však rozvíjajú pavedy - astrológia nahradila astronómiu, lekárske vedy vytláčajú z políc knihy o mágii a vyháňaní démonov," zhodnotila plusy a mínusy toho obdobia Pavla Holíková v príspevku zámockých knižniciach na Morave. Hodnota knihy vzrastá až tak, že sa v mnohých prípadoch stáva vojnovou korisťou. Do vynájdenia kníhtlače je z nej veľmi drahý a luxusný tovar a tak sa - okrem pozemkov, peňazí či koní - objavuje aj v šľachtických testamentoch. "Predpokladom dobrej smrti bola spása duše. A tak sa mnohí majetní i nemajetní snažili už niekoľko rokov vopred zabezpečiť si dobrý posmrtný život rôznymi darmi, ktoré venovali cirkvi a charite. Od roku 1440 sa v pozostalostiach objavujú aj knihy," uviedla vo svojom príspevku Erika Palágyiová.

 

Odborníčky na knižnú kultúru (Z. Bosáková, B. Svobodová - L. Kurucová) rozoberali aj prínos kalendárov.

Kalendár bol v minulosti súbor klasických a nových poznatkov pre obyčajných ľudí. Preto sú pre výskumníkov cenným prameňom poznania - obsahovali informácie o postavení planét, splnoch, novoch, informácie dôležité pre roľníkov a chovateľov, dátumy výročných jarmokov a dôležitých cirkevných udalostiach, rôzne recepty na liečenie chorôb, informácie z technického vývoja sveta.

Večerné prednášky sa dotýkali knižnej maľby a grafiky.

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK

 

Kráľovná diét Sisi a raňajkujúci Matej Korvín

Martin – 6. mája 2015 – Medzinárodný deň bez diét by mal byť práve tým dňom, kedy si svoje telo budeme vážiť také, aké je. Deň, kedy by si večne diétujúce ženy aj muži mali dopriať si skutočne to, na čo majú chuť. Slovenská národná knižnica (SNK) ponúka pohľad do zdigitalizovaných archívov, ktoré potvrdia, že skrášľovanie tela nie je výmyslom 20. storočia.

Skrášľovanie tela nie je výmyslom 20. storočia. Či už bol ideálom postava kyprých tvarov, alebo štíhla silueta. Vždy sa našlo niečo, čo sa dalo vylepšiť a prikrášliť – či už hovoríme o vonných bylinných rímskych kúpeľoch, alebo mliečnych a medových zábaloch kráľovnej Kleopatry.

Kuchárska kniha bez receptov

Keďže humanizmus a renesancia prináša so sebou kypré ženské tvary, o diétach nemôže byť zrejme ani reči. Kuchársku knihu historika a spisovateľa Bartolomea Sacchiho (1421 – 1481), De honesta voluptate et valetudine (o pôžitku a zdraví), ktorá vyšla v Benátkach v roku 1475, si doniesla na kráľovský dvor Mateja Korvína jeho druhá manželka, Beatrix Aragónska, 19-ročná dcéra neapolského Ferdinanda I.

Nemecký preklad z roku 1542, vydaný v Ausburgu, sa nachádza aj vo fondoch Slovenskej národnej knižnice. Kniha síce neobsahuje recepty v takom zmysle, ako ich poznáme dnes, aj tak sa pokladá za prvú kuchársku knihu obdobia humanizmu a renesancie. Obsahovala cenné informácie pre urodzené dámy, ich domácnosť i kuchárov – veď o mnohých ingredienciách a pokrmoch predtým nikdy nepočuli.

 

Zobrazenie strewdovekej kuchyne z knihy De honesta voluptate et valetudine (o pôžitku a zdraví, 1542) a článok Koľko vážili kráľovné? (Dennica, 1898, č. 4)

Sépie boli ryby bez krvi

Dozvieme sa v nej okrem iného aj to, že na kráľovských stoloch sa ocitali jarabice, bažanty, morskí ježkovia a rôzne iné dobroty. V kapitole šesť sa dozvedáme, že „morských ježkov človek môže variť s korením a štipkou šafránu". Sépia je klasifikovaná ako „ryba bez krvi, podobne ako kalamáre a polypy". Trinásta kapitola zas opisuje šafrán, ktorý bol oddávna považovaný za liek takmer na všetko, okrem iného i na zlepšenie trávenia.

Zavádzala stolovanie

Keďže Beatrix pochádzala z modernej rodiny – na dnešné pomery zdravo sa stravujúcej, renesančné „novinky" začala zavádzať aj v Uhorsku. A tak sa na stoly kráľa dostávali aj nové suroviny, zvyky a kuchári. Zavádza sa jedenie trikrát do dňa, mäso sa začalo porciovať na taniere (a nie vyberať priamo z kotla), víno sa pilo z pohárov. Na stole sa ocitajú obrúsky na utretie rúk, a tak si konečne vydýchli lovecké psy, do ktorých kožuchov si väčšinou páni utierali zamastené prsty. Ale aj práčkam odľahlo, pretože dovtedy len málokto odišiel od raňajko-obeda alebo obedo-večere bez mastných fľakov na oblečení. Jednoducho, barbarská „žranica" sa menila na civilizované stolovanie s pávmi, figami, pečeným mäskom, exotickými rybami a inými pochutinami.

Matej Korvín raňajkoval

Vzdelaný Matej Korvín svoju manželku podporoval. Sám zmenil životosprávu tým, že zaviedol do svojho stravovania raňajky. Zväčša išlo o niečo ľahké, najmä ovocie či nápoje ako šťavu. Vraj obľuboval figy namočené v mede, ktoré nielen nechal dovážať ale aj skúšal pestovať na svojom dvore. Hoci zomrel na mŕtvicu, nájdu sa špekulácie aj o tom, že zomrel na otravu jedla.

Sisi – večne diétujúca kráľovná

S diétou v tom zmysle, ako ju poznáme dnes, sa stretávame až u cisárovnej Alžbety Bavorskej. Chýry o jej kráse a štíhlom drieku sa niesli nielen naprieč celou Európou. Sisi však bola svojou krásou aj posadnutá. Pri výške 172 cm vážila len 45 – 50 kíl a jej pás len málokedy (s výnimkou tehotenstiev) presiahol 40 cm – ani šnurovačka nebola všemocná. Ráno a večer si premeriavala svoj štíhly driek a lýtka, trikrát denne sa vraj vážila. Akonáhle sa jej niečo znepáčilo, nasadila diétu. Najviac dôverovala bujónu z vola, ktorý počas dňa popíjala. Zaručeným podporným prostriedkom na chudnutie bol v 19.storočí šťava zo surového volského mäsa či nápoj zo surových bielok. Zaujímavé sú aj tipy na bandáž z vlhkých uterákov okolo bokov Cisárovná držala aj ovocné či mliečne dni, dokonca mala svoje „vlastné" kravy, ktoré dávali mlieko iba jej. Vraj ich brávala so sebou aj na dlhé pobyty. Špeciálnu „diétu" držala aj pred poľovačkou – jedla zvláštne pripravený vývar z hovädziny, srny, sliepky a jarabice.

Trikrát do dňa sa merala a vážila

Aj toto je o Sisi známe - že si ráno i večer premeriavala lýtka, stehná, pás a vážila sa. Ak v mierach alebo vážení zbadala odchýlku, okamžite nasledovala diéta, ktorými sa dokázala trýzniť aj týždne. Popritom jazdila na koni a šermovala – milovala nebezpečenstvo. Keď ju po 40tke začal trápiť ischias, nechala si zhotoviť špeciálne jazdecké prádlo, ktoré jej uľahčovalo jazdenie. Aj neustále diétovanie sa odzrkadlilo na slabšom nervovom systéme cisárovnej a predčasnom zvráskavení tváre pokožky. Vraj sa po 45. roku života nenechala maľovať ani fotografovať.

Šialené 20. storočie

Byť štíhlou sa stalo posadnutosťou až koncom 19. storočia, naplno vypuklo v 20. storočí. Dôkazom je výnosný „diétový biznis" - od tabletiek na chudnutie, cez nápoje, sušené zmesi, korenia až po zaručené doma miešané nápoje s octom, citrónom, ananásom a podobne. Nech niekto vymyslí akýkoľvek nezmysel, keď to podá dostatočne vedecky, vždy sa nájdu takí, ktorí uveria a vyskúšajú.

Niet sa čo diviť, že ľudia na prelome storočia verili tzv. žuvacej diéte (potravu rozžuť, vycucať z nej šťavu a zvyšok vypľuť), nikotínovej diéte (ktorá vsadila na to, že nikotín tlmí chuť do jedla), pásomnicová diéta (päť metrová pásomnica je vraj to najlepšie na chudnutie), octovej diéte (piť len ocot a jesť zemiaky varené v octe) a mnohé iné.

„Slnečné lúče, ako je známe, už samy obsahujú veľké množstvo kalórií a neodporúča sa preto jesť o dovolenke stravu priveľa bohatú na tuk či cukor," prináša takúto pozoruhodnú pravdu spoločensko zábavný časopis Slovenka, vychádzajúci v USA, v novembri 1940.

Celý článok nájdete na adrese: http://dikda.eu/den-bez-diet/ 

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK

 

Prvými reprezentantmi v ľadovom hokeji boli bankový úradník i lekár

Martin, 29. apríla 2016 – V obchodoch stúpa dopyt po slovenských vlajočkách na auto, zástavách, vuvuzelách, rapkáčoch. Celé Slovensko sa pomaly pripravuje na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Od roku 1920 sa tí chlapi, ktorí prepadli hokejovému ošiaľu stretávajú, aby si zmerali sily a zistili, kto na tomto svete je najväčší macher na „kanadský hockey". Slovenská národná knižnica pri príležitosti 86. majstrovstiev sveta v Petrohrade ponúka pohľad do zdigitalizovaných novinových archívov a hokejových zaujímavostí.

Ako sa kedysi hral hokej (ilustračné zábery z dobovej tlače – Športový týždeň, 30. roky 20. storočia)

Hokej na letnej olympiáde

Znie to možno neuveriteľne, ale prvé majstrovstvá sveta v kanadskom hokeji boli súčasťou letnej olympiády v roku 1920 v Antverpách. Turnaju sa zúčastnilo sedem mužstiev. Aj napriek tomu, že nás Kanada deklasovala 15:0 a USA 16:0, vyhrali sme nad Švédmi jediným gólom na šampionáte 1:0 a pre náš tím to znamenalo získanie bronzu. Našim strelcom bol Jan Šroubek, futbalista, hokejista a zároveň fotograf, predstaviteľ secesného piktorializmu. V reprezentácii nebol žiadny Slovák, pretože hokej bol u nás ešte v plienkach. V tíme bol bankový úradník i dvojnásobný doktor. Ľavoruký obranca a filmový režisér Jan Palouš točil komédie (Nočný des, Čertisko, Šestnáctiletá) a po vzniku Československa aj tzv. vlastivedné filmy. Štýlom vynikal brankár Jan Peka - chytal v obyčajnom šále, hrubom svetri a „rákoskových" chráničoch. Hokejku nepoužíval pri zákrokoch často – väčšinou puky vykopával alebo ich chytal v pokľaku na ľade. V prvej svetovej vojne padol v Grécku do zajatia a do brány sa postavil až v roku 1925. Možno práve táto životná skúška ho naučila pokoju a rozvahe, ktorými vynikal nad protihráčmi.

Veľkým fešákom bol futbalista-hokejista, doktor prírodných vied a doktor farmácie, Karel Pešek, zvaný Káďa. Jeho mama viedla krčmu pri pražskom štadióne, v ktorej začínal ako komik Vlasta Burian.

ME v Tatrách – hralo sa na plese

Skutočný záujem Slovákov a tlače o kanadský hokej nastáva prakticky v roku 1925, keď sa Tatrám neplánovane predviedli tí najlepší z najlepších. Majstrovstvá Európy sa mali hrať v Prahe a ešte na Vianoce 1924 všade mrzlo, len tak prašťalo. Pred majstrákom sa však ľad náhle roztopil a ihrisko pražskej Slávie bolo pod vodou. Plánom B bol v tomto prípade rybník v Tábore, no pred Troma kráľmi v roku 1925 aj v ňom nastali určité „trhliny".

 

Správa o prvom medzinárodnom zapase kanadsko-hokejovom v Bratislave a správa o tom, že sa napokon uskutočnia ME v Tatrách (Slovenská politika, 4. 1. 1925, s. 5 a 8. 1. 1925, s. 1)  

A tak prišli na rad Vysoké Tatry – ortuť na teplomery na Štrbskom plese nebolo vidno, a tak sa 8. januára mohli odohrať prvé zápasy. Mohli, keby organizátorov neskrížila plány snehová víchrica a nemusela organizátorom pomáhať armáda. Československí reprezentanti tu získali ďalší titul majstrov Európy. Hviezdou bol v tom čase Josef Maleček, multifunkčný športovec, ktorý dokonca začiatkom 20. tych rokov vytvoril v behu na 400 m cez prekážky československý rekord. V roku 1935 bol nominovaný do All Stars tímu Európy proti Kanade.

Karikatúra k zápasu s Kanadou (Športový týždeň, č. 9/1933)

Viac výsledkov, viac fotiek

V roku 1928 konečne vzniká celorepublikový Športový týždeň, týždenník, ktorý píše o športových udalostiach nielen ako o kuriozite, ale prináša textové i obrazové informácie o naplno sa rozvíjajúcich športových odvetviach v Československu. Aj vďaka nemu Slovenská národná knižnica prináša a v tomto roku ešte prinesie fanúšikom hokeja či ďalších športov zábery, informácie a opisy atmosféry, aká vládla na športoviskách pred 70 rokmi.

Prvý Slovák - omylom Poliak

Ladislav Troják bol prvým Slovákom, ktorý štartoval v reprezentačnom drese na medzinárodnom zápase proti Kanade pred Vianocami 1934. Bohužiaľ, vysvitlo, že má poľské občianstvo, takže dvere svetového šampionátu sa mu pred nosom zabuchli, až kým nedovŕšil 21 rokov. V Československu to bol vek dosiahnutia plnoletosti a mohol si zmeniť občianstvo, ktoré Troják dovtedy zdieľal po otcovi. Ten k nemu prišiel „omylom" v čase rozpadu Rakúsko-Uhorska, vzniku Československa a ukončenia svetovej vojny. Prvý repre zápas teda odohral v roku 1936 na zimnej olympiáde v Garmisch-Parten Kirchen. Rodený Košičan bol jedným z tých členov tímu, ktorí zahynuli vo vlnách kanálu La Manche v novembri 1948.

Za zlato dostali urán

Písal sa rok 1950 a naši zlatí chlapci z rokov 1947 a 1949, strieborní zo zimnej olympiády v St. Moritzi v roku 1948, sa chystajú obhajovať zlato do Londýna. Režim, ktorý si po februári 1948 stále upevňuje svoju moc, im to však nedovolil a miesto do Londýna ich poslal do jáchymovských uránových baní. Zrejme zo strachu, aby počas majstrovstiev neemigrovali – pretože viacerí z nich dostali ponuky z NHL. Len pár mesiacov predtým takto socialistický režim zahanbila napríklad majsterka sveta v krasokorčuľovaní Ája Vrzánová ale aj tenista Jaroslav Drobný. Jedenásť hokejistov dostalo vo vykonštruovaných procesoch 8 mesiacov až 15 rokov natvrdo nútených prác v uránových baniach.

Séria nešťastných náhod, ktoré vyvrcholili uväznením hokejistov sa zrejme začala 12. novembra 1948, keď časť hokejovej reprezentácie ČSR zahynula v lietadle nad kanálom La Manche a štátna bezpečnosť bola presvedčená o tom, že členovia posádky emigrovali.

Celý článok a fotogalériu z dobovej tlače nájdete na postáli dikda.eu na adrese: http://dikda.eu/prvymi-reprezentantmi-v-ladovom-hokeji-boli-bankovy-uradnik-i-lekar/

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK

 

Hvorecký: Je dôležité, že deti vôbec čítajú

Martin, 26. apríla 2016 - Autorské čítanie známeho spisovateľa a publicistu Michala Hvoreckého prilákalo v utorok podvečer do priestorov Slovenskej národnej knižnice záujemcov o nekomerčnú literatúru.

"Chodím často do škôl na besedy a keď sa opýtam detí, koľkí dostali na Vianoce knižku, zdvihne sa v triede bohužiaľ len pár rúk. Preto pokladám v dnešnej dobe za dôležité, že deti vôbec čítajú - či už je to brak alebo niečo hodnotnejšie," zdôraznil v úvode stretnutia svojim poslucháčom Michal Hvorecký.

On sám pochádza z rodiny, kde bola knižnica najdôležitejšou časťou domu. "Môj otec písal knihy o informatike, dedo je tvorcom skrípt o národnom hospodárstve. Preto ako rodič vnímam to, ako sa deti zoznamujú s literatúrou, čítajú ju a postupne selektujú svoj výber," dodal známy autor, ktorý sa písaniu venuje od 15 rokov.

Medzi jeho najznámejšie diela patrí román Wilsonov, kriminálka situovaná do židovskej štvrti Wilsonova roku 1923. Na motívy knihy nakrútil režisér Tomáš Mašín v roku 2015 film, ktorý sa však aj napriek hviezdnemu hereckému obsadeniu, nestretol s pochvalnou kritikou. "Samozrejme, nepotešili ma negatívne recenzie, ale na druhej strane to bola pre divákov príležitosť vrátiť sa ku knihe a porovnať ju s filmom," uviedol Hvorecký.

Michal Hvorecký (1976) vyštudoval estetiku. Píše poviedky, romány a blogy. Jeho knihy vyšli v piatich jazykoch. Z nemčiny prekladá prózu a divadelné hry (Robert Walser, Dea Loher, Timur Vermes, Martin Pollack). Pracuje v Goetheho inštitúte. Žije s rodinou v Bratislave.

Mgr. Katarína Mažáriová 
Oddelenie pre styk s médiami a verejnosťou

 

Z autorského čítania spisovateľa a publicistu Michala Hvoreckého v SNK.

 

Michal Hvorecký v SNK prečítal úryvky z kníh Wilsonov, Spamäti a Naum. Vybrané úryvky vyvolali v publiku zaujímavú diskusiu. Z podujatia si návštevníci odniesli aj podpis autora obľúbenej knihy. (foto: D. Vojtková, SNK)

Michal Hvorecký číta v SNK* z kníh Wilsonov a Spamäti

Martin, 4. apríla 2016 - Známy spisovateľ a publicista Michal Hvorecký bude 26. apríla 2016 o 18.30 h v priestoroch Slovenskej národnej knižnice na Námestí J. C. Hronského čítať svoje knihy Wilsonov a Spamäti.

Román Wilsonov je situovaný do roku 1923. V židovskej štvrti Wilsonova sa stanú štyri brutálne vraždy. Bezradná polícia si na pomoc zavolá newyorského detektíva Aarona Fooda. Američan nezvyčajnými a mimoriadne drsnými metódami vyšetruje okultné zločiny vo veľkomeste, ktorého história je celkom iná, než si myslíte.

Kniha Spamäti je autentický portrét autora od detstva v Bratislave cez príbeh rozvetvenej rodiny až po narodenie syna. Putovanie po Slovensku aj po svete od Michaloviec cez Palermo až do Kábulu. Keď chcete vedieť, načo výrazný prozaik svojej generácie myslí kade chodí, čítajte Spamäti.

Michal Hvorecký (1976) vyštudoval estetiku. Píše poviedky, romány a blogy. Jeho knihy vyšli v piatich jazykoch. Podľa jeho novely bol nakrútený film Wilsonov. Z nemčiny prekladá prózu a divadelné hry (Robert Walser, Dea Loher, Timur Vermes, Martin Pollack). Pracuje v Goetheho inštitúte. Žije s rodinou v Bratislave.

Slovenská národná knižnica Vás srdečne pozýva na stretnutie.

Mgr. Katarína Mažáriová
hovorkyňa SNK

 

Nové logo SNK odkazuje na tradičnú i digitálnu knižnicu

Martin, 1. apríla 2016 - Slovenská národná knižnica (SNK), ktorá za posledné štyri roky prešla cestou výraznej modernizácie a vstúpila tak do digitálnej budúcnosti, mení svoje logo. Nové symboly zdôraznia jej modernú úlohu vo svete kníh a nové postavenie v digitálnej ére.

"Slovenská národná knižnica sa v uplynulých rokoch stala modernou inštitúciou, ktorá je aj na medzinárodnom poli lídrom v oblasti digitalizácie, uchovávania a konzervovania písomného kultúrneho dedičstva. Aby sme tento významný posun premietli aj do toho, ako sa SNK prezentuje na verejnosti, vytvorili sme novú, modernú vizuálnu identitu SNK," zdôvodňuje potrebu vytvorenia nového loga Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK.

"Kniha je základným artefaktom, ktorý SNK spravuje. Samotná inštitúcia je bodom, ktorý spája autora s vydavateľom, čitateľom ale aj depozitom, kde je kniha uložená. Spája tradičné vypožičiavanie dokumentov aj moderné digitálne listovanie v elektronických zariadeniach," takto zdôvodňuje prepojenia jeden z grafických dizajnérov, Boris Meluš, zamestnanec SNK, ktorý sa na tvorbe nového loga podieľal. Spomenuté prepojenie symbolizuje hviezdička, ktorú každý font písma zobrazuje inak. Táto skutočnosť podčiarkuje rôznorodosť dokumentov, ktoré sú vo fondoch knižnice. Samotná hviezdička pod čiarou však symbolizuje aj odkaz na ďalší relevantný zdroj (knihu či článok) a vo fulltextovom vyhľadávaní sa používa ako zástupný znak v prípade, keď nevieme napríklad správne zakončenie slova. Otvorená kniha (písmeno "K") zas symbolizuje najbežnejší spôsob používania knihy - listovanie v nej. Veľké "K" zároveň zdôrazňuje fakt, že SNK je knižnicou knižníc.

Mgr. Katarína Mažáriová 
Oddelenie pre styk s médiami a verejnosťou

 

SNK navštívil veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike

Martin, 24. marca 2016 – Najzaujímavejšou časťou prehliadky Slovenskej národnej knižnice bola pre Alekseia Leonidoviča Fedotova, ruského veľvyslanca návšteva dátového centra a Digitalizačného a konzervačného centra vo Vrútkach. Spolu s generálnou riaditeľkou SNK Katarínou Krištofovou zasadili pred budovou Strom priateľstva.

Jeho excelencia si pozrela aj najvzácnejšie diela z historických knižných dokumentov a fondov. V študovni Literárneho archívu SNK ho zaujali ukážky korešpondencie ruských a slovenských významných spisovateľov, akými boli I. Erenburg, S. Tretjakov či L.N. Tolstoj. Na záver si prezrel páskovú knižnicu a dátové centrum.

Mgr. Katarína Mažáriová
Oddelenie pre styk s médiami a verejnosťou

  

  

foto: D. Vojtková, K. Mažáriová

 

Prvých dvanásť statočných političiek

Martin – 15. marca 2016 - Zatiaľ čo v roku 1906 sa v Rakúsko – Uhorsku len uvažovalo o zmene volebného zákona a zvažovalo sa i to, či ho dostanú analfabeti a ženy, na Novom Zélande už ženy mohli voliť dávno. U nás sa tak stalo až v roku 1920. A do poslaneckých kresiel vtedy zasadlo aj prvých 12 statočných žien.

„Ja som za čím väčšie rozšírenie politických práv," dušoval sa vtedajší minister pravosúdia Géza Polónyi (1906-1907) krátko po nástupe do funkcie v roku 1906. Malo byť priame a tajné ale nie zas až tak rovné, aby nemalo hraníc – veď „prirodzené hranice musí mať každá rovnosť verejného práva." Skutočná reforma však v našich krajoch nastáva až so vznikom Československej republiky v roku 1918.

Voliť sa muselo – inak pokuta

Tzv. volebný zákon č. 123/ 1920 síce dal právo voliť všetkým mužom i ženám po dosiahnutí 21. roku života, avšak súčasne z neho urobil povinnosť. Oslobodení boli občania nad 70 rokov, chorí alebo zdravotne hendikepovaní, osoby v tom čase zdržiavajúce sa aspoň 100 km od miesta bydliska, ľudia s neodkladnými pracovnými záležitosťami alebo tí, ktorí sa jednoducho kvôli dopravnej zápche na voľbu nestihli dostaviť. Volebné miestnosti neboli otvorené tak dlho, ako sme teraz zvyknutí a volilo sa len v mieste bydliska.

Řád volení do poslanecké sněmovny - Zákon č. 123/1920

Voľby v mnohých jazykoch

V roku 1920 sa ešte nevolilo na celom území Československa, a tak napokon do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia bolo zo zákonom stanovených 300 poslancov zvolených len 281. Spomedzi 23 politických strán sa ujalo mandátu 16, čo je skutočne rôznorodé zastúpenie. Na našom území sa v tom čase používalo mnoho jazykov, takže aj tlačoviny na voľby a volebné zápisy boli vo viacerých jazykoch – okrem češtiny a slovenčiny sa našli aj nemecké, poľské, maďarské, ukrajinské.

Dvanásť statočných

Zákon č. 123/1920 bol na danú dobu pokrokový. Určil všeobecné rovné a priame hlasovacie právo tajným hlasovaním. Československo sa dokonca stalo jednou z mála krajín sveta, ktorá ženy takto zrovnoprávnila. „Uznávam právo ženy na politický život tak, ako právo muža, ba ešte viac," deklaroval napríklad prezident USA F. D. Roosevelt. A tak sa stalo, že v prvom priamo zvolenom Národnom zhromaždení ČSR sa ocitlo 12 poslankýň a 3 senátorky. Spomienky na niektoré sa do parlamentných memoárov vryli hlbšie, na niektoré plytkejšie.

Sľub poslanca z roku 1920

Začítajte sa s nami do príbehov dvanástich statočných poslankýň Národného zhromaždenia Československej republiky. Celý článok a zdigitalizované dokumenty sú dostupné na adrese:
http://dikda.eu/prvych-dvanast-statocnych-politiciek/

Mgr. Katarína Mažáriová
hovorkyňa SNK

Knihy, ľudia, osudy /výstava v LM SNK/

Martin, 15. marca 2016 - Výstava Knihy, ľudia, osudy, ktorú pripravila Slovenská národná knižnica v priestoroch svojho Literárneho múzea, ponúka návštevníkom nazrieť do starých tlačí z historického fondu Žilinskej diecézy. Medzi najzaujímavejšie patrí prvý slovenský preklad Svätého písma, maďarská ilustrovaná Biblia a ručne kolorovaný titulný list tlače 16. storočia od Erasma Rotterdamského.

Záverečná štvrtá etapa putovnej výstavy ponúka pohľad na knihy pochádzajúce zo 16. až 19. storočia. Ide o prierez fondu farských knižníc, ktoré boli ohniskom vzdelanosti, kultúry a osvety v minulosti. A to od najjužnejšej časti diecézy (Dekanát Dubnica nad Váhom) až po najvýchodnejšiu, ktorou je Dekanát Martin. Expozícia je rozdelená do niekoľkých tematických sekcií, napr. jazykovedné tlače, teologické, geografické knihy, beletria.

Cieľom výstavy je upozorniť na problém farských knižníc v súčasnosti a nevyhnutnosť ich záchrany. Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí prvý slovenský preklad Svätého písma, maďarská ilustrovaná Biblia a ručne kolorovaný titulný list tlače 16. storočia od Erasma Rotterdamského. Nájdete tu aj diela Antona Bernoláka, Juraja Fándlyho, Jána Kollára, Jána Hollého, Mateja Bella a zaujímavú pamätnicu, ktorá bola vydaná pri príležitosti výstavby vrútockého katolíckeho kostola.

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK

 

SNK odprezentovala výsledky činnosti a hospodárenia za rok 2015

Slovenská národná knižnica dnes na verejnom odpočte bilancovala rok 2015. Úspešne ukončila najväčší národný projekt digitalizácie písomného kultúrneho dedičstva a jej generálna riaditeľka bola zvolená do orgánov dvoch významných medzinárodných organizácií – CENL a IFLA.

„Budúcnosť ukáže, že práve rok 2015 bol pre Slovenskú národnú knižnicu významným míľnikom. Vstúpila oboma nohami do svojej digitálnej budúcnosti, a to ako výsledok úspešného ukončenia národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA). Jeho realizácia priniesla pozoruhodné konkrétne výsledky, ktoré budú určovať paradigmy všetkých jej činností v ďalších rokoch," vyzdvihla generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová v úvode verejného odpočtu.

Digitalizačný projekt, nové zariadenia, zrekonštruované priestory, ultra moderné technológie a procesy konzervovania a reštaurovania, mimoriadne kvalitatívne zlepšenie podmienok uchovávania najvýznamnejších zbierok a viac než 2,65 milióna zdigitalizovaných objektov navždy zmenili SNK a zasiahli do jej činnosti. Od akvizície, cez bibliografické a katalogizačné spracovanie zbierok, ich uchovávanie pre budúce generácie až po oblasť služieb pre verejnosť, ktoré sa posúvajú do virtuálneho priestoru.

Popri realizácii najväčšieho národného digitalizačného projektu SNK splnila a vo väčšine stanovených ukazovateľov prekročila ciele stanovené v kontrakte inštitúcie so zriaďovateľom, ktorým je Ministerstvo kultúry SR. Z dôležitých čísel stanovených v kontrakte možno spomenúť najmä nasledovné:

• SNK mala k 31. 12. 2015 vo svojich fondoch 5 099 229 knižničných jednotiek.
• SNK zabezpečila knižnično-informačné služby vrátane prístupu k elektronickým informačným zdrojom pre 16 747 aktívnych čitateľov.
• Študovne SNK navštívilo dokopy 18 135 používateľov.
• SNK zhotovila pre používateľov 3 963 rôznych rešerší.
• SNK automatizovane spracovala 34 140 knižničných jednotiek.
• SNK zredigovala a zverejnila na webe 33 897 záznamov historických knižných dokumentov a historických knižných fondov.
• SNK zreštaurovala a zakonzervovala 49 248 knižničných jednotiek a očistila 290 256 knižničných jednotiek.
• Do fondov a zbierok Literárneho archívu SNK pribudlo 23 869 archívnych dokumentov.
• Stálu expozíciu Literárneho múzea SNK, výstavy a podujatia navštívilo 11 181 návštevníkov, expozíciu in situ Národný cintorín 36 078 návštevníkov. Expozície, výstavy a podujatia Slovanského múzea A. S. Puškina navštívilo 4 092 návštevníkov.
• SNK mala ku koncu roka 316 zamestnancov.
• SNK v roku 2015 hospodárila s rozpočtom viac ako 23,5 mil. EUR a jej príjmy dosiahli takmer 120 tisíc EUR.

DIKDA

Národný projekt Národný projekt DIKDA bol najväčším digitalizačným projektom v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) v rámci Prioritnej osi 2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. SNK projekt realizovala od roku 2012 a vecne sa skončil 30. septembra 2015, jeho trvalá udržateľnosť však je minimálne do roku 2020. Konečným cieľom knižnice je zdigitalizovať celý slovacikálny fond, t.j. všetko, čo kedy vyšlo na území Slovenska, v slovenčine, bolo napísané alebo preložené slovenskými autormi, či sa inak týka územia dnešného Slovenska. K 30. septembru 2015 sa číslo zdigitalizovaných objektov oproti plánu zvýšilo o 121 938 objektov na počet 2 649 338. V rámci projektu sa vybudovala rozsiahla technologická infraštruktúra pre masovú digitalizáciu a konzervovanie materiálov písomného kultúrneho dedičstva, ktorá pozostáva z digitalizačného centra a s ním súvisiaceho dátového centra, konzervačného centra so sterilizačnou a deacidifikačnou jednotkou, infraštruktúry kontroly kvality digitalizácie a konzervovania, ktorá zahŕňa laboratóriá papiera, mikrobiologické laboratória a pracoviská opráv a reštaurovania dokumentov. Súčasťou bola tiež modernizácia časti depozitu sídelnej budovy SNK.

DIGITÁLNA KNIŽNICA dikda.snk.sk

V októbri 2015 spustila SNK systém digitálnej knižnice v SNK, ktorá postupne verejnosti sprístupňuje objekty, ktoré boli zdigitalizované v rámci DIKDA. Používatelia tak môžu pracovať priamo so zdigitalizovanými objektmi v priestoroch SNK, a to bez ohľadu na ich autorskoprávny status.

Každý týždeň SNK na svojom webe sprístupňuje tisíce nových zdigitalizovaných objektov, ktoré do systému pribudli - knihy, časopisy, články, fotografie, mapy či iné objekty. Ku koncu februára bolo v Digitálnej knižnici SNK sprístupnených 431 712 zdigitalizovaných objektov - 22 372 kníh, 50 116 čísel periodík, 346 658 článkov a 12 566 pohľadníc. V rámci lokálnej siete SNK majú používatelia neobmedzený prístup k plným textom všetkých typov objektov, v ktorých môžu cez sofistikovaný discovery systém vyhľadávať (samozrejme aj plnotextovo), prezerať si ich a v súlade s autorským zákonom vytlačiť. Používatelia už teda nemusia čakať, kým sa fyzický dokument prinesie z depozitu - k státisícom zdigitalizovaných objektov sa dá dostať ihneď.

Ten najzaujímavejší zlomok z digitalizovaných objektov zverejňuje už niekoľko rokov Slovenská národná knižnica pre svojich čitateľov a priaznivcov na stránke www.dikda.eu, ktorá v roku 2015 prekročila 100-tisícovú návštevnosť.

Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív je najväčším projektom digitalizácie písomného kultúrneho dedičstva na Slovensku a svojím rozsahom a komplexnosťou je jedinečný v kontexte Európy a sveta. A podľa spätnej väzby od lídrov európskych i svetových knižníc, stal sa zdrojom inšpirácie pre mnohé z nich.

MEDZINÁRODNÉ AKTIVITY A PARTNERSTVÁ

Minulý rok bol pre SNK mimoriadne úspešný - generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová bola zvolená do štvorčlenného Výkonného výboru Konferencie riaditeľov európskych národných knižníc (CENL) a do Stálej komisie Medzinárodnej federácie knižničných asociácií a inštitúcií (IFLA) pre národné knižnice. Zástupcovia SNK sa tiež stali členmi Stálej pracovnej skupiny CENL pre autorské právo a právne otázky a Pracovnej skupiny CENL pre Európsku knižnicu.

Mgr. Katarína Mažáriová
hovorkyňa

 

Generálna riaditeľka SNK Ing,. Katarína Krištofová, PhD., pri verejnom odpočte činnosti a hospodárenia SNK za rok 2015

 

Slovenské voľby ako ich nepoznáme

Martin, 2. marca 2016 - Aké jednoduché je v dnešnej dobe voliť – môžu muži, ženy, chudobní i bohatí, volí sa väčšinou pár metrov od domu, ba dokonca na požiadanie príde urna za voličom. Nik nevie, kto koho volil, takže vinu na výsledku nesie celý kolektív. Politických strán a kandidátov sú plné bilboardy so sladkými úsmevmi na tvárach.

Hlasy sa „vážili"

Sladké reči a medové motúzy ťahali politici svojim potenciálnym voličom popod fúz aj v minulosti. Ba ešte skôr. „V Slovenskej národnej knižnici sa nachádza množstvo dokumentov a literatúry s volebnou tematikou. Vďaka Digitálnej knižnici SNK ich dnes môžeme sprístupňovať verejnosti v digitálnej podobe, rovnako ako státisíce ďalších dokumentov. Už z roku 1497 pochádza cenný fragment drevorezu s nemeckým textom z politického letáku Sebastiana Branta, ktorý pojednáva o politike cisára Maximiliána I. Ide o jeden z dvoch doteraz známych exemplárov tohto autora na svete," hovorí generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice (SNK) Katarína Krištofová. V 15. storočí bol najvyšším zákonodarným orgánom v monarchii dvojkomorový uhorský snem. V jednej komore rokovala vysoká šľachta a úradníci kráľovskej kancelárie, v druhej stredná šľachta a zástupcovia slobodných kráľovských miest. Hlas vyššieho šľachtica bol dôležitejší – teda mal väčšiu váhu – ako hlas stredného šľachtica.

Najstarší dochovaný politický leták u nás – kritika na vládu. Fragment drevorezu s bájnymi zvieratami a psami, s nemeckým textom pochádza z Brantovho politického letáka. Prvý exemplár sa nachádza v Halle, kde bol súčasťou prvotlače s dielom Jacoba de Voragine Legenda aurea Nürnberg 1496.

Voľby bohatých mužov

Voľby do Uhorského snemu sa začali konať pravidelne až v rokoch 1865 – 1910. Volebné právo mali len tí muži nad 20 rokov, ktorí boli majetní a vzdelaní, alebo mali dostatočné ročné príjmy z prenájmu pozemkov alebo kapitálu. Bez ohľadu na majetky aj všetci mešťania, notári, učitelia, kňazi, lekári, inžinieri a členovia Uhorskej učenej spoločnosti. Ženy, samozrejme, nemohli voliť ani byť volené. Samotná volebná kampaň tiež nebola lacnou záležitosťou. V roku 1907 si advokát Milan Ivanka požičal od Andreja Halašu 6 000 zlatých, aby mohol banke splatiť 6 500 zlatých, ktoré potreboval na svoju volebnú kampaň do uhorského snemu.

Aby nemohli veriť v hocičo

Z volebného programu Ľudovej strany z roku 1895 sa dozvedáme, že v spoločnosti rezonovala otázka slobody vierovyznania. „Nuž to, že každý môže veriť, čo sa mu páči, čoby hneď k.p. i dáku z mede uliatu figúrku, alebo dákeho egyptského vtáka, alebo keby i naše kavky, vrany držal za Pána Boha a začal sa im klaniať; takéto náboženstvá teraz už práve tak bude ten zákon ochraňovať, ako sväté náboženstvo pána Ježiša Krista," píše sa na strane 20.

Ako vyzerali "seriózne volebné programy" politických strán v neskoršom období i ako politiku prezentovali literárne diela či satirické časopisy, sa dozviete z dokumentov Slovenskej národnej knižnice na adrese: 

http://dikda.eu/slovenske-volby-ako-ich-nepozname/

 

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa

 

Výstava Michaela Rázusová Nociarová Sny. V obraze a slove

Presne pred 179 rokmi zomrel Puškin tak, ako mu to predpovedala veštkyňa

Martin 10. februára 2016 - Zomrieš skrz svoju ženu - predpovedala Puškinovi istá vedma osem rokov predtým, ako skutočne padol zasiahnutý ranou z pištole D´Anthesa. Slávnou vdovou sa stala Natália Gončarovova, ktorej začal ruský básnik dvoriť až potom, čo ho jeho "pôvodná" snúbenica nechala práve skrz túto veštbu.

Tou snúbenicou sa mala stať Katarína Michajlovna Ušakovová, tiež krásavica svojej doby. Puškin nedbal jej prosieb, aby k slávnej veštkyni nešiel, a tak to napokon dopadlo. Katarína sa nechcela stať dôvodom jeho záhuby, preto sa ním rozišla.

Náhradná snúbenica

Rukou francúzskeho zvodcu, baróna Georges d´Anthésa padol kvôli Natálii Gončarovovej, ktorá si Puškina vzala. Zasnúbili sa 6. mája 1830, ale svadbu napokon museli o rok odložiť kvôli cholere, ktorá v Moskve vypukla a Alexandra Sergejeviča nevpustili do mesta. V jedinom múzeu, ktoré sídli mimo územia Ruska, Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Brodzanoch, ktoré patrí Slovenskej národnej knižnici, je veľa dokumentov týkajúcich sa rodiny Puškinovej. Najväčšou vzácnosťou je posmrtná maska Puškina. Na svete ich totiž existuje len niekoľko.

Bol zavraždený?

Sú zdroje, ktoré tvrdia, že Puškin bol záletník a so svojou švagrinou Asjou (staršou sestrou Natálie) mal milostný vzťah. Iné zdroje veria v jeho nevinnosť a dodržiavanie manželskej vernosti. Aj názory na to, prečo vlastne Puškin padol v súboji s D´Antesom sa rôznia - o sto rokov neskôr sa v tlači verejne diskutuje o tom, že celý súboj s D´Anthesom bola len provokácia a že básnik bol "úmyselne zavraždený". Rovnako sa spochybňuje liečba lekárom L. Arndtom "Zdá sa, že jeho liečebná metóda bola skôr záhubou a príčinou skorej Puškinovej smrti," píše sa v Hlase práce z roku 1947. Už vtedy sa vraj cenzúra postarala o to, aby sa na verejnosť dostalo čo najmenej informácií a aby všetka pozostalosť bola spálená.

Oficiálne teórie hovoria, že vyzval D´Antesa na súboj preto, lebo mu s ním zahýbala manželka Natália a on dostal niekoľko anonymov na tému "vitaj v klube paroháčov".

V roku 1937 vyšiel v Slovenskej politike článok Puškinovo ľúbostné utrpenie, v ktorom za vinníka predčasnej smrti Puškina označujú cára. "Dielo "Súboj a smrť Puškina" tvrdí, že anonymný list Puškinovi, ktorý ho priviedol k súboju, nevzťahoval sana D´Anthesa ale na cára Mikuláša I., ktorý mal byť podľa listu milencom jeho ženy," píšu noviny.

Vdova chodievala na Slovensko

"Vzťahy v cárskych kruhoch boli veľmi komplikované, poznačené intrigami a falošou. Je pravdou, že okolo Natálie Puškinovovej, ktorá bola aj po štyroch pôrodoch nádhernou ženou, sa točili muži, medzi nimi aj sám cár Mikuláš," hovorí Alexandra Lukáčová, vedúca oddelenia Slovanské múzeum A.S.Puškina v Brodzanoch. A dvoril jej aj barón Georges d´Anthés, básnikov neskorší švagor a vrah. Do Ruska prišiel v roku 1836. Fešný barón na ktorého "leteli" ženy i muži.

Spolu so svojim "adoptívnym otcom" holandským veľvyslancom Jacobom van Heeckerenom priamo stoja za smrťou ruského velikána. "D´Anthesa si vzala za manžela Natáliina sestra, Katarína. Keď Puškin zomrel, rodina s ňou prerušila styky. Ona sama potom zomrela pri pôrode svojho štvrtého dieťaťa," hovorí o rodinných spletitostiach A. Lukáčová. Natáliina a Katarínina tretia sestra, Alexandra, sa neskôr vydala za baróna Friesenhofa a usadili sa v kaštieli v Brodzanoch. Vdova po Puškinovi, Natália, ktorá sa neskôr opäť vydala a mala tri ďalšie deti, bola viackrát v Brodzanoch. Toto je dôvodom, prečo v ňom sídli Puškinove múzeum.

Viac informácií nájdete na www.snk.sk a www.dikda.eu. Zdigitalizované diela básnika nájdete na http://dikda.snk.sk.

Celý článok je dostupný na adrese: http://dikda.eu/puskin/

Fotografie rodiny A. S. Puškina a Natálie Puškinovovej v Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Brodzanoch

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa

 

Čo sa o Vajanskom v knihách nepíše

Martin, 15. januára 2016 – Vo väzení najmä tvoril ale aj kŕmieval vrabce a sledoval, ako tiahnu divé husi. Spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský bol však aj odporcom emancipačných ženských snáh a sekundantom v súboji, ktorý sa odohral medzi Jozefom „baťkom" Škultétym a Gyulom Bereczom.

Burič

Modernou rečou povedané, trikrát súdne trestaný národný dejateľ – poburujúci svojimi novinárskymi článkami - Svetozár Hurban Vajanský (1847 – 1916) bol najstarším synom svojho slávneho otca, ešte významnejšieho národného dejateľa, Jozefa Miloslava Hurbana a prvej ochotníckej slovenskej herečky, emancipovanej krásavice, Anny Jurkovičovej-Hurbanovej. Už len samotné meno Svetozár bolo neobyčajné aj v tej dobe - dostal ho po slávnom Srbovi Svetozárovi Miletičovi. Po skončení právnickej akadémie a krátkej koncipientskej praxi natrvalo spojil svoj život s Národnými novinami, časopisom Orol a Slovenskými pohľadmi. Hoci emancipáciu žien neuznával, od roku 1894 bol až do svojej smrti tajomníkom ženského spolku Živena: „kus najhnusnejšej a najpodlejšej veci 19. storočia, t.j. feminizmus," píše v Národných novinách v roku 1904. Ktovie, čo by bola na to povedala jeho emancipovaná „mamušenka"?

Na cestách alebo vo väzení

V roku 1875 sa oženil s Bratislavčankou Idou Dobrovičovou, s ktorou mali štyri deti. Veľa si však jeho pomoci neužila, keďže bol často na cestách a vo väzení. „Je to tu strašne prísno a neľudsky. Um hlivie.," písal Ide z väzenia v Segedíne 6. marca 1893 (list Ide Hurbanovej č. 27). V tom čase bol Vajanský už viacnásobným otcom a vzájomnú neprítomnosť znášali ťažko obe strany – otec i zvyšok rodiny: „Milý môj! ... Deti sú už celé zjašené. Viera hovorí, že ona ani nevedela, že sa tak tešiť vie", opisuje mu Ida pocity pred návštevou väzenia 10. mája 1893. Takýchto rodinných výletov si zrejme užili dosť. „Drahí moji, sedíme zdraví. Ja s Mudroňom, Šoltésom a Halašom v jednej cele, jasnej a suchej. Dula sedí so Škultétym, dvaja len... Večer sme jedli pečienku a plnenú papriku," opisuje väzenskú idylku v Banskej Bystrici. Aj napriek tomu mal so svojimi deťmi vrúcne vzťahy, čoho dôkazom sú aj úprimné dopisy, ktoré si s nimi vymieňal až do svojej smrti.

Génius či tichý idealista?

Tichoduchým idealistom, ktorý sa oduševňuje za všetko krásne, dobré a vznešené, mimoriadne dobrodušný človek veselej letory, ktorého všetci milujú – tak ho opísal spoluväzeň a novinár Eugen Andreánszky. „My aspoň nevieme si predstaviť, ako sa dostal do chýru nebezpečného agitátora," píše o ňom v Budapesti hirlap. Martinčania ho zas poznali ako génia, málo objektívneho a neústupného, náladového, no pritom ostrého vtipu, plného irónie a národného realizmu – tak na neho spomína vo svojich Spomienkach Pavol Halaša. „Drahá duša! Poslať môžeš čokoľvek, len nie šnaps, revolvery, kanóny a vojenské lode. Ani dynamitové bomby neprepustia, zato šunku a presvuršt áno. Súdoček vína by prijali, dali do sklepu a mne po pol litre vymeriavali, abych nemusel kupovať," inštruuje manželku, čo sa do väzenia vo Vacove môže a čo sa nemôže posielať (list Ide Hurbanovej z 2.januára 1904). „O siedmej príde rab zakúriť, otvorí elektriku nad posteľou a stene pri každom polienku. Vstanem, dlho trvá, než prinesie šaty a topánky, vodu...Umývam sa, obliekam, idem kŕmiť vrabcov...Lež uprace izbu, zametie, je deväť hodín a vtedy nás volajú na prechádzku," detailne vymenúva niektoré z činností, ktoré denne vo väzení vykonáva.

Sekundantom

Bol oddaným priateľom – dokonca svojmu dobrému priateľovi Škultétymu, išiel robiť v súboji sekundanta. Nešlo však o súboj pre krásnu ženu, ale ako inak, pre národ a slovenčinu... Na to spomína nielen Halaša, ale aj martinská herečka, Naďa Hejná. Keďže baťko Škultéty vedel o zbraniach len toľko, že strieľajú, vzali ho mladší chlapci martinskí na stráne pod Martinské hole, že ho naučia mieriť do terča. Ale veru, nenaučili. Nadišiel deň súboja a Škultéty a Berecz sa dostavili do Jahodníckych hájov so svojimi sekundantmi. Vajanský sa ešte do posledku snažil zabrániť súboju, ale veru baťko Škultéty len a len strieľať. Kým však Maďar radšej strieľal trikrát do vzduchu, baťko do vzduchu nemusel – jeho guľky okolo cieľa ani nešli. Celý konflikt sa doriešil v neďalekom hostinci.

Slobody sa nedožil

Rád sedával na verande svojho domu v Martine a po stenách písal epigramy, nadávajúce na nehostinné počasie v Turci:

"Či ste už novinu čuli? Zmrzli dvaja Turčania v júli. Aj to je novina dáka? Všetkých nás taká smrť čaká.

Dych si vidíš, tma za rána, dážď sa leje ako z džbána. Nech čert vezme toho Jána, smoklivého grobiána." (In Pavol Halaša: Spomienky, s. 142).

Svetozár Hurban sa konca prvej svetovej vojny nedočkal. Umrel skôr, ako sa mohol dožiť „oslobodenia sa Slovákov spod rakúsko-uhorského jarma. Nedožil sa toho, za čo žil a v čo veril.

Slovenská národná knižnica na svojich stránkach www.snk.sk a www.dikda.eu ponúka aj iné fotografie, rukopisy a diela tohto velikána slovenskej literatúry.

Celý článok o S. H. Vajanskom je dostupný na adrese: http://dikda.eu/co-sa-o-vajanskom-v-knihach-nepise/ 

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa

  

Podobizeň S. H. Vajanského a autografom asi z roku 1900 a svadobná fotografia Vajanského s manželkou Idou 4. 5. 1875. Fotograf: E. Kozics, Bratislava (Literárny archív SNK, sign. K 23 157, 186)

 

Projekt DIKDA sme prezentovali na kongrese ITAPA 2015

Medzinárodný kongres ITAPA (Informačné technológie a verejná správa) je od roku 2002 najvýznamnejším, najznámejším a najväčším podujatím na Slovensku, ktoré sa zaoberá informatizáciou verejnej správy (eGovernmentom). Každoročne ho navštívi viac ako 600 delegátov. Slovenská národná knižnica sa na kongrese prezentovala národným projektom Digitálna knižnica digitálny archív.

Kongres sa každoročne môže pochváliť záštitou najvyšších štátnych predstaviteľov, vysokou účasťou a kvalitným programom. Tohtoročný otváral prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorého zaujala téma digitalizácie verejnej a štátnej správy. Minister kultúry Marek Maďarič odprezentoval novinky v oblasti digitalizácie rezortu kultúry. Do tejto sféry sa zaradil aj náš projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva. Účastníci kongresu sa teda mohli presvedčiť, v akej špičkovej digitálnej kvalite sa zachovávajú kultúrne pamiatky pre ďalšie generácie.

ITAPA zvyšuje informovanosť o informačných technológiách. Je to platforma, na ktorej sa predstavujú najnovšie trendy, projekty a riešenia eGovernmentu z celého sveta a najvýznamnejší predstavitelia si vymieňajú poznatky a skúsenosti.

Mgr. Katarína Mažáriová 
manažér publicity DIKDA 
Oddelenie pre styk s médiami a verejnosťou

Mgr. Ján Kováčik predstavil projekt Digitálna knižnica a digitálny archív na kongrese ITAPA 2015 (foto: Archív ITAPA)

 

Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) bol k 30. septembru 2015 úspešne ukončený

Slovenská národná knižnica (SNK) k 30. septembru 2015 úspešne ukončila národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA). Už predtým bolo jasné, že ciele stanovené v projekte nielen splnila, ale aj prekročila – k 30. septembru sa číslo zdigitalizovaných objektov oproti plánu zvýšilo o 121 938 objektov.

Tento významný míľnik, alebo, slovami generálnej riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej „veľký skok do digitálnej budúcnosti", prišli dnes do priestorov Konzervačného a digitalizačného centra SNK vo Vrútkach spolu s národnou knižnicou osláviť minister kultúry Marek Maďarič, predstavitelia Riadiaceho orgánu OPIS, Sprostredkovateľského orgánu rezortu kultúry, Ministerstva kultúry SR, slovenských pamäťových a fondových inštitúcií, žilinského samosprávneho kraja a turčianskych miest, ako aj desiatky ďalších pozvaných hostí. Význam zrealizovania projektu, a to nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni, podčiarkla tiež osobná účasť zástupcov Europeany ako európskej digitálnej knižnice, ktorí prišli SNK k tomuto úspechu pogratulovať až z holandského Haagu.

 

Minister kultúry SR Marek Maďarič a generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová pri príhovore počas slávnostného ukončenia Národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA)

 

Generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová s ministrom kultúry SR počas príhovoru Nienke van Schaverbeke z konzorcia Europeana/Európska digitálna knižnica.

Čo je DIKDA?

Národný projekt DIKDA je najväčším digitalizačným projektom v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) v rámci Prioritnej osi 2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. SNK sa stala jeho realizátorkou presne 7. marca 2012 podpísaním zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku v aktuálnej výške takmer 40 miliónov eur. Vecne sa projekt skončil 30. septembra, jeho trvalá udržateľnosť však je minimálne do roku 2020.

Jeho hlavnými cieľmi boli masová digitalizácia 2 527 400 slovacikálnych dokumentov, a to 1 260 000 knižničných objektov SNK a 1 267 400 archívnych dokumentov partnera projektu Slovenského národného archívu (SNA), ako aj vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre digitalizačné a konzervačné centrum SNK. Teda vybudovanie špičkových špecializovaných pracovísk na digitalizáciu knižničných dokumentov a na ich chemické ošetrenie a reštaurovanie (digitalizačné centrum, dátové centrum, konzervačné centrum so sterilizačnou a deacidifikačnou jednotkou, infraštruktúra kontroly kvality digitalizácie a konzervovania, ktorá zahŕňa laboratóriá papiera, mikrobiologické laboratória a pracoviská opráv a reštaurovania dokumentov) a s tým súvisiaca modernizácia časti depozitu sídelnej budovy SNK.

Pracovalo sa aj na tri zmeny

Od roku 2013 sa digitalizovalo v dvojzmennej prevádzke, v roku 2015 dokonca čiastočne v troch zmenách. „Počas realizácie projektu bolo vytvorených 172 nových pracovných miest, pričom na projekte pracovalo 211 z celkovo takmer 400 zamestnancov SNK. Po skončení projektu u nás ostalo na trvalo udržateľných pozíciách pracovať 72 zamestnancov, 1 trvalo udržateľné pracovné miesto zostalo zachované v SNA. V intenzívnej digitalizácii nášho písomného dedičstva budeme pokračovať ďalších minimálne 5 rokov," hovorí Katarína Krištofová. Konečným cieľom knižnice je zdigitalizovať celý slovacikálny fond, t.j. všetko, čo kedy vyšlo na území Slovenska, v slovenčine, bolo napísané alebo preložené slovenskými autormi, či sa inak týka územia dnešného Slovenska.

 

Minister kultúry SR Marek Maďarič a ďalší významní predstavitelia kultúrnych inštitúcií, samosprávy, ale i hostia zo zahraničia sa zoznámili s procesmi prípravy, skenovania, spracovania, konzervovania a reštaurovania na jednotlivých pracoviskách moderného Konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach.

Špičková technológia

Práve na to poslúži rozsiahla technologická infraštruktúra, ktorú SNK z prostriedkov nenávratného finančného príspevku, poskytnutého na realizáciu projektu, vybudovala. Vybudovalo sa nové špičkové dátové centrum s výkonnou serverovou infraštruktúrou a pracovným úložiskom dát. Zmodernizovala sa pásková knižnica a úspešne sa implementoval robustnýsoftvérový systém digitalizačného workflow. Ten riadi a zabezpečuje všetky procesy v rámci digitalizačnej linky SNK od komplexnej logistiky a sledovania fyzických dokumentov počas ich transportu, čistenia a konzervačného ošetrenia, cez samotné skenovanie, spracovanie digitálneho obrazu, optické rozpoznávanie textu až po produkciu kompletných štandardizovaných výstupných dátových balíkov so zložitou štruktúrou.

V zrekonštruovanej budove Konzervačného a digitalizačného centra SNK sa vybudovali špičkovo vybavené centrá na digitalizáciu, konzervovanie a reštaurovanie fyzických dokumentov. „V budove sú najmodernejšie pracoviská na čistenie, sterilizáciu, odkysľovanie a reštaurovanie dokumentov, ktoré priamo súvisia s digitalizáciou. Taktiež mikrobiologické laboratóriá a laboratóriá papiera, vybavené najmodernejšími chemickými prístrojmi. Máme 22 profesionálnych manuálnych, polo- i plnoautomatických skenerov, ktoré denne zoskenujú niekoľko desiatok tisíc strán. Naskenované obrazy dokumentov prechádzajú softvérovým spracovaním, tzv. postprocessingom, v rámci ktorého dochádza k potrebným úpravám obrazu či optickému rozpoznávaniu textu, ktoré je nevyhnutnosťou pre tzv. plnotextové vyhľadávanie, ktoré umožňuje nájsť konkrétne slovo či výraz v digitalizovanom texte," dopĺňa Katarína Krištofová.

 

Minister kulrúry SR Marek Maďarič sa pri prehliadke Konzervačného a digitalizačného cetra presvedčil o využívaní najnovších technológií pri ochrane písomného kultúrneho dedičstva aj pohľadom do mikroskopu na pracovisku oddelenia Výskum a vývoj. Zápis v kronike SNK svedčí o pozitívnom vnímaní projektu digitalizácie a jeho výsledkov. 

Ochrana fondov je na úrovni

V roku 2014 sa začali aj rekonštrukčné práce troch poschodí depozitov v sídelnej budove SNK. Koncom mája 2015 už boli moderné kompaktné regály a klimatizované priestory pripravené na to, aby sa opäť začali plniť knihami a dokumentmi. „Kvôli rekonštrukcii sme museli vysťahovať 860 tisíc dokumentov, čo predstavuje 450 ton papiera, ktorým sme museli nájsť vhodné náhradné priestory v knižnici i mimo nej, aby sme naše fondy zlým uskladnením nepoškodili," vysvetlila generálna riaditeľka SNK. Vysťahovanie dokumentov a ich neustály obeh v procese digitalizácie boli hlavné dôvody, prečo SNK musela obmedziť výpožičné služby svojim čitateľom. Všetko sa však vrátilo do „normálu" a od septembra 2015 sú v Slovenskej národnej knižnici v plnom profile obnovené všetky služby pre verejnosť.

Sprístupňovanie zdigitalizovaných objektov

Z podmienok projektu vyplýva, že minimálne 30% digitálnych objektov bude sprístupnených na Slovensku a v zahraničí v rámci nových knižnično-informačných služieb. Toto bude spĺňať nový portál www.slovakiana.sk, kde v závislosti od toho, či ide o autorsky voľné alebo tzv. obchodne nedostupné dielo (ktoré predstavujú viac než 95% objektov, ktoré boli v rámci národného projektu zdigitalizované), budú môcť čitatelia získať nespoplatnený alebo symbolicky spoplatnený prístup z akéhokoľvek zariadenia s prístupom na internet. Okrem toho, všetky objekty, bez ohľadu na ich autorskoprávny status, budú čitateľom SNK voľne sprístupnené na zariadeniach v jej priestoroch.

Generálna riaditeľka SNK ohlásila spustenie systému digitálnej knižnice v SNK práve počas slávnostného ukončenia projektu – používatelia teda už od dnešného dňa budú môcť pracovať priamo so zdigitalizovanými objektmi.
Ten najzaujímavejší zlomok z digitalizovaných objektov zverejňuje už niekoľko rokov Slovenská národná knižnica pre svojich čitateľov a priaznivcov na stránke www.dikda.eu. Za relatívne krátku dobu sa z neho stala silná značka, ktorú sa naučila používať verejnosť, bádatelia, ale aj novinári. Web sa stal zdrojom serióznych informácií ale aj „pikošiek" o známych dielach, osobnostiach, udalostiach či témach i o klenotoch vo fondoch SNK. Vlastným životom žijú tiež na stránke pravidelne, každý týždeň zverejňované storočné noviny, ktoré už majú svoj stály okruh čitateľov.

Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív je najväčším projektom digitalizácie písomného kultúrneho dedičstva na Slovensku a svojím rozsahom a komplexnosťou je jedinečný v kontexte Európy a sveta. A podľa spätnej väzby od lídrov európskych i svetových knižníc, stal sa zdrojom inšpirácie pre mnohé z nich.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR, resp. ERDF - European Regional Development Fund) je jedným zo štrukturálnych fondov, ktorý rozvíja sociálnu a ekonomickú kohéziu EÚ. EFRR je efektívnym nástrojom regionálnej politiky, ktorý využíva finančné prostriedky Európskych spoločenstiev s primárnym cieľom zredukovať ekonomické a sociálne rozdiely medzi bohatými a chudobnejšími regiónmi EÚ. Jeho úlohou je prispievať k zmenšovaniu rozdielov v úrovni a miere rozvoja rôznych regiónov, v ktorom najviac znevýhodnené regióny zaostávajú.

Mgr. Katarína Mažáriová
manažér publicity DIKDA

 

Z depozitu do depozitu - cesta knihy počas procesu digitalizácie

Slovenská národná knižnica (SNK) pri príležitosti slávnostného ukončenia národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív sprístupnila na svojom webe www.snk.sk videodokument, ktorý mapuje cestu knihy počas procesu digitalizácie.

Je to celý proces, ktorý sa začína výberom knihy z regálu depozitu, následné jej ručné a chemické očistnie, ošetrenie v sterilizačnej a deacifikačnej komore. Následne kniha či dokument odchádza na samotnú digitalizáciu. Po nej sa vracia späť do depozitov. Zdigitalizované dáta sa ukladajú a sprístupňujú na webe pre čitateľov.

Slovenská verzia DIKDA - "Z depozitu do depozitu"

English version DIKDA - "From depository to the depository"

Mgr. Katarína Mažáriová
manažér publicity DIKDA

 

OPIS - projekt Digitálna knižnica a digitálny archív

Martin, 2. októbra 2015 – Viac ako tri roky to v priestoroch Slovenskej národnej knižnice (SNK) doslova vrelo. Od roku 2012 sa do Konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach, ktoré sa v tomto období sprevádzkovalo a dobudovalo, intenzívne vozili dokumenty, ktoré sa tu na rôznych typoch viac než dvoch desiatok profesionálnych skenerov digitalizovali a na ďalších zariadeniach čistili, ošetrovali a reštaurovali. Rovnako sa vybudovalo špičkové dátové centrum, modernizovali sa depozity. Všetko bolo podriadené tomu, aby sme si v SNK 30. septembra 2015 mohli povedať: Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) sme úspešne zvládli!

Ako sa to celé začalo

Presne 7. marca 2012 sa SNK podpísaním zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku v aktuálnej výške takmer 40 miliónov eur stala realizátorom najväčšieho digitalizačného projektu Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) v rámci Prioritnej osi 2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. Projekt bol spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR. Jeho hlavnými cieľmi boli masová digitalizácia 2 527 400 slovacikálnych dokumentov, a to 1 260 000 knižničných objektov SNK a 1 267 400 archívnych dokumentov Slovenského národného archívu (SNA), ako aj vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre digitalizačné a konzervačné centrum SNK, teda vybudovanie špičkových špecializovaných pracovísk na digitalizáciu knižničných dokumentov a na ich chemické ošetrenie a reštaurovanie (digitalizačné centrum, dátové centrum, konzervačné centrum so sterilizačnou a deacidifikačnou jednotkou, infraštruktúra kontroly kvality digitalizácie a konzervovania, ktorá zahŕňa laboratóriá papiera, mikrobiologické laboratória a pracoviská opráv a reštaurovania dokumentov) a s tým súvisiaca modernizácia časti depozitu sídelnej budovy SNK.

Pracovalo sa aj na tri zmeny

V polovici septembra 2015 je zrejmé, že SNK ciele stanovené v projekte DIKDA nielen splnila, ale aj prekročila – počet zdigitalizovaných objektov je mesiac pred vecným ukončením projektu 2 580 470 a do konca septembra pribudli ďalšie desiatky tisíc objektov. Od roku 2013 sa digitalizovalo v dvojzmennej prevádzke, v roku 2015 dokonca čiastočne v troch zmenách. „K 30. augustu sme mali 172 nových pracovných miest, pričom celkovo na projekte pracovalo 211 z celkovo takmer 400 zamestnancov SNK. To našu inštitúciu radilo medzi dôležitých zamestnávateľov v regióne. Po skončení projektu u nás ostane na trvalo udržateľných pozíciách pracovať 73 zamestnancov, aby sme v intenzívnom uchovávaní nášho písomného dedičstva pokračovali ďalších minimálne 5 rokov," hovorí generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová. Konečným cieľom knižnice je zdigitalizovať celý svoj slovacikálny fond, t.j. všetko, čo kedy vyšlo na území Slovenska, v slovenčine, bolo napísané alebo preložené slovenskými autormi, či sa inak týka územia dnešného Slovenska.

Špičková technológia

Práve na to poslúži rozsiahla technologická infraštruktúra, ktorú SNK z prostriedkov nenávratného finančného príspevku, poskytnutého na realizáciu projektu, vybudovala. Dostavalo sa špičkové dátové centrum s výkonnou serverovou infraštruktúrou a pracovným úložiskom dát. Zmodernizovala sa pásková knižnica a úspešne sa implementoval robustný softvérový systém digitalizačného workflow, ktorý riadi a zabezpečuje všetky procesy v rámci digitalizačnej linky SNK od komplexnej logistiky a sledovania fyzických dokumentov počas ich transportu, čistenia a konzervačného ošetrenia, cez samotné skenovanie, spracovanie digitálneho obrazu, optické rozpoznávanie textu až po produkciu kompletných štandardizovaných výstupných dátových balíkov so zložitou štruktúrou.

V budove Konzervačného a digitalizačného centra SNK sa tiež vybudovali špičkovo vybavené centrá na konzervovanie a reštaurovanie fyzických dokumentov. „V budove sú najmodernejšie pracoviská na čistenie, sterilizáciu, odkysľovanie a reštaurovanie dokumentov, ktoré priamo súvisia s digitalizáciou. Taktiež mikrobiologické laboratóriá a laboratóriá papiera, vybavené najmodernejšími chemickými prístrojmi. Máme 22 profesionálnych manuálnych, polo- i plnoautomatických skenerov, ktoré denne zoskenujú niekoľko desiatok tisíc strán. Naskenované obrazy dokumentov prechádzajú softvérovým spracovaním, tzv. postprocessingom, v rámci ktorého dochádza k potrebným úpravám obrazu či optickému rozpoznávaniu textu, ktoré je nevyhnutnosťou pre tzv. plnotextové vyhľadávanie, ktoré umožňuje nájsť konkrétne slovo či výraz v digitalizovanom texte, " dopĺňa Katarína Krištofová.

Ochrana fondov je na úrovni

V roku 2014 sa začali aj rekonštrukčné práce troch poschodí depozitov v budove SNK. O rok neskôr, koncom mája 2015 už boli moderné kompaktné regály a klimatizované priestory pripravené na to, aby sa opäť začali plniť knihami a dokumentmi. „Kvôli rekonštrukcii sme museli vysťahovať 860 tisíc dokumentov, čo predstavuje 450 ton papiera, ktorým sme museli nájsť vhodné náhradné priestory v knižnici i mimo nej, aby sme naše fondy zlým uskladnením nepoškodili," vysvetlila generálna riaditeľka SNK. Vysťahovanie dokumentov a ich neustály obeh v procese digitalizácie boli hlavné dôvody, prečo SNK musela obmedziť výpožičné služby svojim čitateľom. Všetko sa však vrátilo do „normálu" a od septembra 2015 sú v Slovenskej národnej knižnici v plnom profile obnovené všetky služby pre verejnosť. „Po skončení projektu pripravujeme tiež moderné digitálne služby, ktoré súvisia práve s výsledkami digitalizácie písomného kultúrneho dedičstva a prinesú vo vzťahu k používateľom úplne novú kvalitu," dodáva Katarína Krištofová.

Sprístupňovanie zdigitalizovaných objektov

Slovenská národná knižnica k 15. septembru 2015 zdigitalizovala 132 583 monografií, 356 210 čísel periodík, 879 057 odborných článkov a 8617 špeciálnych dokumentov, ako napríklad plagáty, pohľadnice či mapy. „Teším sa z toho, že sa nám podarilo prekročiť počet zdigitalizovaných objektov, ktoré sú jedným z merateľných ukazovateľov, vo všetkých kategóriách – u monografií o 32 583 objektov, u periodík o 6 210 a u článkov o 79 057 objektov. Chýbajúce objekty v kategórii špeciálnych dokumentov digitalizujeme a na konci septembra sme prekročili aj ukazovateľ pre túto kategóriu objektov," konštatuje generálna riaditeľka. Celkovo bolo úlohou SNK zdigitalizovať 1 260 tisíc vlastných objektov, čo bolo už k 15. septembru prekročené o 116 581 objektov. Z podmienok projektu vyplýva, že minimálne 30% digitálnych objektov bude sprístupnených na Slovensku a v zahraničí v rámci nových knižnično-informačných služieb. Toto bude spĺňať nový portál www.slovakiana.sk, kde v závislosti od toho, či ide o autorsky voľné alebo tzv. obchodne nedostupné dielo (ktoré predstavujú viac než 95% objektov, ktoré boli v SNK zdigitalizované), budú môcť čitatelia získať nespoplatnený alebo symbolicky spoplatnený prístup z akéhokoľvek zariadenia s prístupom na internet. Okrem toho, všetky objekty, bez ohľadu na ich autorskoprávny status, budú používateľom voľne sprístupnené na zariadeniach v priestoroch SNK. 

Ten najzaujímavejší zlomok z digitalizovaných objektov zverejňuje už niekoľko rokov Slovenská národná knižnica pre svojich čitateľov a priaznivcov na webe www.dikda.eu. Za relatívne krátku dobu sa z neho stala silná značka, ktorú sa naučila používať verejnosť, bádatelia ale aj novinári. Web sa stal zdrojom serióznych informácií ale aj „pikošiek" o známych dielach, osobnostiach, udalostiach či témach i o klenotoch vo fondoch SNK. Vlastným životom žijú tiež na stránke pravidelne, každý týždeň zverejňované storočné noviny, ktoré už majú svoj stály okruh čitateľov.

Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív je najväčším projektom digitalizácie písomného kultúrneho dedičstva na Slovensku a svojím rozsahom a komplexnosťou je jedinečný v kontexte Európy a sveta. A podľa spätnej väzby od lídrov európskych i svetových knižníc, stal sa zdrojom inšpirácie pre mnohé z nich.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR, resp. ERDF - European Regional Development Fund) je jedným zo štrukturálnych fondov, ktorý rozvíja sociálnu a ekonomickú kohéziu EÚ. EFRR je efektívnym nástrojom regionálnej politiky, ktorý využíva finančné prostriedky Európskych spoločenstiev s primárnym cieľom zredukovať ekonomické a sociálne rozdiely medzi bohatými a chudobnejšími regiónmi EÚ. Jeho úlohou je prispievať k zmenšovaniu rozdielov v úrovni a miere rozvoja rôznych regiónov, v ktorom najviac znevýhodnené regióny zaostávajú.

Mgr. Katarína Mažáriová
manažér publicity DIKDA