Generálny tajomník NATO
Nastúpil do funkcie generálneho tajomníka NATO 1. októbra 2014.
Jens Stoltenberg sa narodil 16. marca 1959 v Oslo. Detstvo strávil v zahraničí, kde jeho otec Thorvald Stoltenberg pôsobil ako diplomat.
V roku 1987 ukončil štúdium ekonómie na Univerzite v Oslo, neskôr tu absolvoval postgraduálne štúdium.
1990-1991: štátny tajomník na Ministerstve životného prostredia
1991: člen parlamentu
1993-1996 : minister priemyslu a energetiky
1996-1997: minister financií
od roku 2002: predseda Nórskej strany práce
2005 - 2013: predseda vlády Nórska
V období, keď bol J. Stoltenberg predsedom vlády, sa postupne zvyšovali výdavky Nórska na obranu a dnes patria v Aliancii k najvyšším na obyvateľa. J. Stoltenberg sa pričinil o transformáciu nórskych ozbrojených síl. Pod jeho vedením nórska vláda rozhodla o nasadení nórskych vojenských síl do operácií NATO.
Počas obdobia, keď pôsobil ako predseda vlády, J. Stoltenberg opakovane vyzýval NATO, aby sa sústredilo na bezpečnostné hrozby z oblastí susediacich s Alianciou.
J. Stoltenberg podporuje zintenzívnenie transatlantickej spolupráce vrátane zvýšenia účasti na výdavkoch na obranu. NATO. Považuje za potrebné, aby Európska únia spolupracovala s NATO pri zabezpečovaní mieru a rozvoja v Európe a vo svete.
J. Stoltenberg zastával viaceré politické funkcie v rámci medzinárodnej politiky, donedávna bol mimoriadnym vyslancom OSN pre oblasť klimatických zmien.
J. Stoltenberg má s manželkou Ingrid Schulerud dve dospelé deti.
Anders Fogh Rasmussen sa ujal funkcie generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy 1. augusta 2009.
Anders Fogh Rasmussen sa narodil v Ginnerupe na Jutskom poloostrove 26. januára 1953. Po ukončení bakalárskeho štúdia na Katedralskole vo Viborgu v roku 1972 študoval ekonómiu na Univerzite v Aarhuse, magisterské štúdium ukončil v roku 1978 (MSc Econ). V tom istom roku sa stal členom dánskeho parlamentu zastupujúc Liberálnu stranu.
Počas svojej dlhoročnej politickej kariéry zastával Anders Rasmussen vysoké štátne pozície. Od roku 1987 do roku 1992 bol ministrom daní a od roku 1990 do roku 1992 ministrom pre ekonomické záležitosti v konzervatívno-liberálnej koaličnej vláde. Ako minister pre ekonomické záležitosti a člen výboru EU- ECOFIN v rokoch 1990-92 bol A. Rasmussen dánskym vyjednávačom a signatárom Maastrichtskej zmluvy, ktorá viedla k následnému zavedeniu jednotnej meny euro.
V rokoch 1992 až 1998 bol hovorcom Liberálnej strany a v rokoch 1993 až 1998 aj podpredsedom Parlamentného výboru pre ekonomické a politické záležitosti. V roku 1998 sa stal predsedom Liberálnej strany a podpredsedom Parlamentného výboru pre zahraničnú politiku.
Po voľbách v roku 2001 zostavil svoju prvú vládu, koalíciu Liberálnej strany a Konzervatívnej ľudovej strany. Jeho vláda zvíťazila vo voľbách aj v roku 2005 a 2007, funkciu predsedu vlády zastával do apríla 2009, keď ho na summite NATO v Štrasburgu-Kehli zvolili za nového generálneho tajomníka aliancie.
Počas dánskeho predsedníctva Európskej únie od júla do decembra 2002 A. Rasmussen zohral na stretnutí Európskej rady v Kodani v decembri 2002 rozhodujúcu úlohu v procese, ktorý viedol k pristúpeniu desiatich nových kandidátskych krajín zo strednej a východnej Európy.
Anders Rasmussen je ženatý, s manželkou Anne-Mette majú tri deti. Vo voľnom čase obľubuje beh, cyklistiku a vodné športy.
Zdroj: NATO, Brusel
BRATISLAVA 5. januára (SITA) - Jakob Gijsbert (Jaap) de Hoop Scheffer sa narodil v Amsterdame 3. apríla 1948. Po skončení strednej školy študoval právo na univerzite v Leidene. V rokoch 1974 až 1976 absolvoval vojenskú službu v Holandskom kráľovskom letectve. Od roku 1976 do roku 1986 pôsobil v diplomatickej službe. Po absolvovaní diplomatického školenia pracoval najskôr na ministerstve zahraničných vecí ako zástupca tlačového tajomníka.
V rokoch 1976 až 1978 pôsobil vo funkcii tajomníka na holandskom veľvyslanectve v Ghane. Neskôr do roku 1980 bol členom Stálej delegácie pri NATO v Bruseli, kde zodpovedal za otázky obranného plánovania. Do roku 1986 pracoval ako osobný tajomník štyroch po sebe idúcich ministrov zahraničných vecí (Van der Kaluw, Van der Stoel, Van Agt a Van den Broek).
V júni 1986 De Hoop Scheffera zvolili do poslaneckej snemovne za Kresťanskodemokratickú alianciu (CDA). Stal sa jej hovorcom pre oblasť zahraničnej politiky (ako aj azylovej a utečeneckej politiky a európskych právnych záležitostí) a pôsobil v stálych výboroch pre legislatívu, európske záležitosti a obranu. V rokoch 1989 až 1994 stál na čele Stáleho výboru pre rozvojovú spoluprácu. V rokoch 1986 až 1994 bol tiež členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Západoeurópskej únie. V roku 1990, počas krízy v Perzskom zálive, pracoval ako spravodajca Západoeurópskej únie pre dôsledky okupácie Kuvajtu a pokračujúce operácie v Perzskom zálive. V rokoch 1994 až 1997 pôsobil v Severoatlantickom zhromaždení.
Od decembra 1995 zastával funkciu podpredsedu CDA a v marci 1997 sa stal jej predsedom. V októbri 2001 na svoj post rezignoval a od novembra 2001 do mája 2002 predsedal Zahraničnému výboru holandského parlamentu. 22. júla 2002 bol menovaný od funkcie ministra zahraničných vecí v prvej Balkenendeovej vláde. Do tej istej funkcie bol menovaný 27. mája 2003 v druhom Balkenendeovom kabinete.
Holandsko bolo do 31. decembra 2003 predsedníckou krajinou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a de Hoop Scheffer bol predsedom tejto organizácie.
Jaap de Hoop Scheffer je ženatý a má dve dcéry. Vo voľnom čase sa najčastejšie venuje športu, najmä behu, tenisu a squashu. Rád spieva a je milovníkom holandskej, francúzskej a anglickej literatúry, ako aj francúzskych filmov.
Zdroj: SITA
George Islay |
Javier Solana |
||
Willy Claes Belgicko 1994 - 1995 |
Manfred Wörner Nemecko 1988 - 1994 |
||
Lord Carrington Veľká Británia 1984 - 1988 |
Joseph Luns Holandsko 1971 - 1984 |
||
Manlio Brosio Taliansko 1964 - 1971 |
Dirk Stikker Holandsko 1961 - 1964 |
||
Paul-Hengri Spaak |
Lord Ismay |