Renesančná a humanistická literatúra /1500 - 1650/

Vzdelanecké prostredie tohto obdobia evokuje kópia bardejovskej knižnice s inkunábulami a renesančný písací stôl. Výber slovacikálnych tlačí a rukopisov predstavuje práce domácich vzdelancov – latinsky píšucich humanistov: J. de Thurocz, J. Sambucus, P. Rubigall, M. Rakovský, V. Benedikt - Nedožerský, J. Koppay, V. Mader. Prvú vedeckú gramatiku českého jazyka vytvoril v Prahe na Karlovej univerzite prorektor V. Benedikt - Nedožerský. Slovenské národné povedomie posilňuje veršovaná skladba českého exulanta Jakuba Jakobea Gentis slavonicae lacrumae.

Inkunábula Jána z Turca (Johannes de Thurocz) Chronica Hungarorum (Brno, 1488) - po prvýkrát obsahuje meno Slovák vo forme "Zlowachko".
Lazarova mapa Uhorska z roku 1528 - prvá tlačená mapa viažuca sa k nášmu územiu.

Začiatky kníhtlače predstavujú prvotlače z bratislavskej dielne Typographia Confessionalis a najstaršia tlačená mapa Uhorska z r. 1528 (tzv. Lazarova mapa) s farebným označením slovenských tlačiarní. Renesančná literatúra je zastúpená prácami v slovakizovanej češtine, kultúrnej západoslovenčine a češtine – bibličtine, v ktorej je preklad Biblie českej, vytlačený v Kraliciach na Morave. Najpočetnejšie je zastúpená duchovná lyrika v piesňach J. Silvána, E. Lániho a v spevníkoch J. Tranovského – Cithara sanctorum a D. Pribiša Písně duchovní. K dobovým udalostiam sa viažu historické piesne z bojov proti Turkom, ale aj proti Habsburgovcom. K ľúbostným skladbám patrí veršovaná rytierska romanca Siládi a Hadmáži, zápis z Turolúckeho kancionála a anonymné ľúbostné piesne z rukopisného Kódexu J. Fanchaliho–Jóba.
Drámu zastupujú knižné vydania prác P. Kyrmezera a J. Tesáka Mošovského.