Renesančný kaštieľ postavili v druhej polovici 17. storočia v obci Diviaky (neďaleko kúpeľného mesta Turčianske Teplice) na príkaz Františka Platthyho (správcu majetkov na dvore Michala Thurzu), preto je kaštieľ niekedy označovaný aj ako Platthyovský.

Výrazná baroková úprava a rekonštrukcia pôvodne renesančného kaštieľa prebehla na objednávku Abraháma Plattyho v 40. rokoch 18. storočia a na základe historických zmlúv so staviteľom Jánom Gličkom finančne vyčerpala rodinu. Kaštieľ tak prešiel do majetku rodiny Batthyányiovcov. Koncom 19. storočia sa kaštieľ stal a až do konca 2. svetovej vojny zostal majetkom šľachtického rodu Pongrácz. Posledným majiteľom kaštieľa bol gróf Karol Pongrácz. V roku 1946 bol kaštieľ zoštátnený, pričom zápisnica o zoštátnení uvádza, že v tomto čase bol už objekt v dezolátnom stave.

Kaštieľ v Diviakoch na historických fotografiách z r. 1920 a 1956 (po rekonštrukcii) a v súčasnosti 
(foto: archív SNK)

Obnova kaštieľa pre potreby jeho adaptácie na nové využitie (ako depozit najprv pre Maticu slovenskú, v súčasnosti pre Slovenskú národnú knižnicu) prebehla v štýle purizmu v rokoch 1952 - 1958 podľa návrhu architekta Artura Slatinského (významný avantgardný architekt medzivojnového obdobia, ktorý so sochárom Jozefom Pospíšilom navrhol napríklad pamätník na Jankovom vŕšku).

Z architektonického hľadiska ide o dvojpodlažnú budovu s pôdorysom tvaru písmena U, na východnej strane s dvoma kratšími krídlami, ktoré uzatvárajú nádvorie so studňou a na západnej strane s dvoma štvorcovými vežami. V interiéri boli použité prevažne valené lunetové klenby.

V súčasnom období plní objekt úlohy depozitárneho pracoviska SNK.