Mapa hrobov významných osobností NC - sektor A - výberový menoslov 

Legenda: 
XY (bold) - číslo náhrobníka na mape sektora / h. č. WZ - číslo hrobu - parcely

Fotografie: Radoslav Ondrašovič

73 / h.č. 20  Zora Jesenská (1909 – 1972) – spisovateľka, prekladateľka, redaktorka, literárna kritička a činovníčka Živeny, neter Janka Jesenského. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. Zaoberala sa najmä teóriou a kritikou prekladu. Po roku 1968 bola jej činnosť tabuizovaná.

75 / h.č. 18 Janko Jesenský (1874 – 1945) – právnik, spisovateľ. Všestranne literárne činný, autor poézie – zbierky Verše, Zo zajatia, Proti noci, ale aj prózy – poviedky Malomestské rozprávky či román Demokrati. Autor pomníka: Fraňo Štefunko.

93 / h.č. 17 Karol Kuzmány (1806 – 1866) – spisovateľ, cirkevný hodnostár a národný buditeľ. Písal náboženskú spisbu, vydával almanach Hronka. Aktívne sa zúčastnil na založení Matice slovenskej, stal sa jej prvým podpredsedom, výrazne tiež prispel k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Na národnom cintoríne bol pochovaný ako prvá významná osobnosť, pričom jeho hrobka bola v roku 1990 zreštaurovaná (Jozef Pavle) podľa pôvodnej fotografie z roku 1867.

32 / h.č. 16 Ján Francisci Rimavský (1822 – 1905) – politik, spisovateľ, redaktor. Ako aktívny člen štúrovskej generácie stál pri zrode spolku Tatrín (1844), Žiadostí slovenského národa (1844), spoluorganizoval Memorandum národa slovenského (1981) i vznik Matice slovenskej (1863), bol jej doživotným čestným predsedom. Založil a redigoval aj Pešťbudínske vedomosti a ako prvý vydal Slovenské povesti.

   
          Hrobka rodiny Jesenských                                 Hrobka rodiny Kuzmány a náhrobník J. F. Rimavského

84 / h.č. 15 Andrej Kmeť (1841 – 1908) – teológ, ľudovýchovný pracovník, vlastivedný bádateľ a zakladateľ slovenskej muzeológie. Organizoval celoslovenský botanický, archeologický, mineralogický a paleontologický výskum, no popularizoval aj ľudovú výšivku a čipku. Jeho najvýznamnejším dielom je Veleba Sitna. V roku l893 založil Muzeálnu slovenskú spoločnosť. Autorom jeho pomníka vybudovaného podľa starého slovanského zvyku – navŕšené skaly, na ktorých je umiestnený kríž, bol martinský architekt Blažej Bulla (1909).

48 / h.č. 83 František Hečko (1905 – 1960) – redaktor, spisovateľ. Básnické dielo (zbierky Na pravé poludnie, Slovanské verše) je v úzadí prózy – romány: Červené víno, odráža dynamiku spoločnosti, Drevená dedina je typickým príkladom socialistického realizmu. Pomník, na mieste, kde je pochovaná aj manželka F. Hečku - Mária Jančová (spisovateľka pre deti a mládež), navrhol Fraňo Štefunko.

 4 / h.č. 84 Július Barč–Ivan (1909 – 1953) – spisovateľ, dramatik. Z divadelných hier sú najinscenovanejšie veselohra Mastný hrniec a dráma Matka, v ktorej rozobral etické problémy a odsúdil fašizmus. Autor pomníka: Fraňo Štefunko.

87 / h.č. 85 Janko Kráľ (1822 – 1876) – básnik, advokát. Ako najrevolučnejší zo štúrovcov (organizoval ľudové povstania) už v almanachu Nitra II publikoval svoje balady a lyriku: Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko, Zverbovaný, Povesť. Jeho pozostatky boli na NC prevezené v roku 1942 zo Zlatých Moraviec. Autori náhrobníka: Alexander Ilečko, Peter Peressényi (1992).

83 / h.č. 86 Ján Kalinčiak (1822 – 1871) – spisovateľ, literárny kritik. Jeho prozaická tvorba je na rozhraní romantizmu a realizmu – historické povesti: Milkov hrob, Púť lásky, Knieža liptovské. Najznámejšia je ale Reštavrácia – Obrazy z nedávneho života, hovorí o zákulisí volieb podžupana. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej aj členom jej výboru.

          
Náhrobníky Andreja Kmeťa, Janka Kráľa a Jána Kalinčiaka

23 / h.č. 5 Štefan Marko Daxner (1822 – 1892) – právnik, publicista, ideológ národného hnutia, ktorého ako jedného z „troch sokolov“ v roku 1848 odsúdili na smrť. Bol spoluautorom Žiadostí slovenského národa (1844) aj Memoranda národa slovenského (1863).

18 / h.č. 6 Jozef Cíger Hronský (1896 – 1960) - spisovateľ, publicista, maliar, kultúrny pracovník a manažér. Písal pre deti a mládež (Smelý zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka) i dospelých (Jozef Mak, Svet na Trasovisku) sa zaslúžil aj o vybudovanie modernej tlačiarne Neografia. V argentínskom exile ako pracovník textilky tvoril literárne aj výtvarne (cyklus obrazov (vitráží) Zázračný život Panny Márie Lujánskej), ale spoluzakladal aj Zahraničnú MS. Ostatky J. C. Hronského a jeho manželky Valérie boli prevezené z Argentíny v roku 1993 pri príležitosti 130. výročia založenia MS. Autori náhrobníka: Ladislav Berák s manželkou.

89 / h.č. 7 Štefan Krčméry (1892 – 1955) – básnik, prozaik, historik a prekladateľ, organizátor literárneho a kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa opieral o našu literárnu modernu, ale aj o európskych romantikov a symbolistov. Ako prvý vyjadril myšlienku, aby martinský cintorín bol národným ...

 7 / h.č. 10 Martin Benka (1888 – 1971) - maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg. Ako prvý slovenský výtvarník sa venoval aj scénickému výtvarníctvu (opona a výzdoba divadla v Martine) a grafickej a ilustračnej tvorbe (ilustrácie k Dobšinského Prostonárodným povestiam slovenským). V Martine je po ňom pomenovaná galéria, prezentujúca jeho pozostalosť. Autor busty: Fraňo Štefunko.

       
   Pohľad na náhrobky M. Benku, Š. Krčméryho, J. C. Hronského, Š. M. Daxnera a náhrobky V. Roya, J. Škultétyho a M. Kukučína

132 / h.č. 11 Vladimír Roy (1885 – 1936) – básnik, ev. farár. Spolu s I. Kraskom a J. Jesenským reprezentoval 2. vlnu slovenskej moderny. Autor náhrobníka (žena s lýrou): Fraňo Štefunko (1945).

148 / h.č. 13 Jozef Škultéty (1853 – 1948) – literárny vedec, redaktor Národných novín a Slovenských pohľadov, publicista. Od roku 1919 správca Matice slovenskej. Autor náhrobníka: Fraňo Štefunko.

92 / h.č. 14 Martin Kukučín (vl. m. Matej Bencúr, 1860 – 1928 Lipik, býv. Juhoslávia) – lekár, spisovateľ. Po štúdiách sa usadil na ostrove Brač, pôsobil aj v Južnej Amerike a neskôr v býv. Juhoslávii. Predstaviteľ realizmu v próze – poviedky Neprebudený, Mišo, Veľkou lyžicou, Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie a novela Mladé letá. Vrcholom bol ale román Dom v stráni a románová kronika Mať volá. Pozostatky M. Kukučína na boli NC prevezené v roku 1928, v roku 1971 tu bola pochovaná aj jeho manželka Perica Didolićová. Autor náhrobníka: Dušan Jurkovič (1931).

19 / h.č. 39 Samuel Czambel (1850 – 1909) – jazykovedec, prekladateľ. Dosiahol pozoruhodné výsledky vo výskume slovenských nárečí a a ľudovej slovesnosti.

    / h.č. 95 Gorazd Zvonický (vl. m. Andrej Šándor, 1913 – 1995 Rím, Taliansko) - básnik, prozaik, prekladateľ a redaktor, saleziánsky kňaz. Tvoril v intenciách katolíckej moderny, prekladal taliansku literatúru do slovenčiny a ako prvý Slovák bol poctený Rytierskym radom Za zásluhy o Taliansku republiku. Jeho pozostatky boli na NC prevezené v roku 1996.

103 / h.č. 47 Hana Rapantová - Meličková (1900 – 1978) – herečka. Stvárnila takmer 180 postáv a desiatky filmových, rozhlasových a televíznych kreácií. Bola významnou interpretkou poézie. Manžel Hany Meličkovej – prof. Daniel Rapant, bol historik, slavista, autor 13-zväzkového diela Slovenské povstanie roku 1848-49.

35 / h.č. 104 Mikuláš Galanda (1895 – 1938) – kresliar, grafik, typograf a ilustrátor, snažiaci sa zobraziť sociálnu skutočnosť. Laureát Striebornej medaily za knižnú grafiku na Svetovej výstave v Paríži z roku 1937. Jeho náhrobok zdobí reliéfom Madonny s dieťaťom – jeho vlastné dielo.

65 / h.č. 344 Anna Hurbanová-Jurkovičová (1824 – 1905) – prvá slovenská ochotnícka divadelná herečka, manželka J. M. Hurbana a matka S. Hurbana-Vajanského.

63 / h.č. 211 Svetozár Hurban-Vajanský (1847 – 1916) – spisovateľ, redaktor, ideológ. Redigoval Národné noviny, Slovenské pohľady. Ako člen 1. vlny realizmu vydal básnickú zbierku Tatry a more, ale aj romány - napr. Kotlín.

    
          Náhrobníky Aničky Hurbanovej-Jurkovičovej, jej syna Svetozára Hurbana-Vajanského a Dr. Milana Hodžu

106 / h.č. 352 Milan Thomka Mitrovský (1875 – 1943 Mníchov, Nemecko) – akademický maliar, spisovateľ. Absolvent AVU, ktorý sa v tvorbe inšpiroval nemeckým novoklasicizmom i talianskou klasickou školou. Autor zbierky noviel Pani Heléne.

151 / h.č. 791 Elena Maróthy-Šoltésová (1855 – 1939) – spisovateľka a priekopníčka ženského hnutia, zakladateľka a predsedníčka spolku Živena a organizátorka zakladania slovenských dievčenských škôl. Predstaviteľka realistickej prózy so sentimentálnymi prvkami – spomienkovo-reflexívna kniha Moje deti.

55 / h.č. 688 Dr. Milan Hodža (1878 – 1944, Clearwater, USA) - slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, 11. predseda vlády Česko-Slovenska (prvý slovenský) a viackrát minister. Synovec Michala Miloslava Hodžu.

 / h.č. 677 prof. Viliam Marčok (1935 – 2013) – literárny vedec, literárny kritik, básnik, vysokoškolský pedagóg, editor. Autor III. zväzku Dejín slovenskej literatúry - Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia.

8 / h.č. 771 Ján Bodenek (1911 – 1985) – redaktor a prozaik, autor novely Ivkova biela mať, ktorej akoby „ilustráciu“ vidíme i na jeho náhrobku, tvoril silne sociálne orientované dielo, určené najmä mladému čitateľovi.

193 Ferdinand Hoffmann – divadelný režisér, dramaturg, prekladateľ, publicista i dramatik, ktorý musel emigrovať a bol z dejín našej teatrológie umelo vymazaný. Až v Buenos Aires naštudoval niekoľko divadelných hier. Jeho pozostatky boli uložené na NC v rámci Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže v roku 1995.

17 / h.č. 972 Dr. Jozef J. Cincík (1909 – 1992, USA) – maliar, sochár, scénograf a historik umenia.

210 Belo Polla (1917 - 2000) – matičný činovník, archeológ, archivár a historik.

139 / h.č. 985 Ivan Stodola (1888 -1977) – lekár, dramatik, inovátor realistickej hry z ľudového prostredia, tvorca modernej spoločenskej komédie a historickej hry - Bačova žena, Jožko Púčik a jeho kariéra. Pracoval ako hlavný župný lekár, inšpektor a úradník ministerstva zdravotníctva. Výstižný je pomníček na hrobe – otvorená kniha.

95 / h.č. 990 Jozef Lettrich (1905 – 1969, New York, USA) – právnik, politik, predseda Slovenskej národnej rady (1945 – 1948).