Kedy prišli Slovania na Slovensko?

Slovensko v súčasnosti obývajú ako majoritný národ Slováci, ktorí sa v priebehu stredoveku a novoveku vyformovali z tu žijúcich Slovanov. Avšak naši predkovia Slovania neboli ani zďaleka prvými obyvateľmi územia dnešného Slovenska. Už v dobe kamennej sa tu vystriedali rôzne kultúry, ktoré so Slovanmi nijako nesúvisia. Rovnako aj v dobe bronzovej poznáme z nášho územia viaceré archeologické kultúry (nitrianska, unětická, otomanská, maďarovská (Maďarovce bol pôvodný názov obce Santovka, kde bola táto kultúra prvý krát odborne popísaná a názov kultúry nijako nesúvisí s Maďarmi pozn. autora), velatická, lužická a ďalšie), ktorých etnicita nie je známa, avšak neexistujú žiadne dôkazy, na základe ktorých by sme niektorú z týchto kultúr mohli spojiť so Slovanmi. Rovnako nepoznáme nositeľov kultúr zo staršej dobe železnej, ktorí obývali našu domovinu (napr. kalenderbergská kultúra, alebo kultúra Vekerzug). 

Prvé svetlo do etnického obrazu územia Slovenska priniesli až Kelti, ktorých na našom území začíname registrovať niekedy v 5. storočí pred našim letopočtom, kedy obsadzujú niektoré nížinné oblasti Slovenska. V severných častiach Slovenska predpokladáme, že sa Kelti neskôr zmiešali s pôvodným obyvateľstvom dožívajúcej lužickej kultúry a vytvorili tu svojráznu púchovskú kultúru, ktorú na Slovensku registrujeme cca od 3. storočia pred našim letopočtom až do 2. storočia nášho letopočtu, tzn. storočia na prelome letopočtov. Prirodzene, ani pri keltskom, resp. púchovskom obyvateľstve (stotožňovaného u nás s kmeňom Kotínov) ešte stále nemôžeme hovoriť o Slovanoch. Po prelome letopočtov  na naše územie prenikli germánske kmene Kvádov, ktorí značne zdecimovali púchovskú kultúru (ale neskôr sa stali jej súčasťou). Zároveň na južnom Slovensku registrujeme rímske vojenské opevnenia a prinajmenšom časť južného Slovenska sa dostáva pod vplyv Rímskej ríše.

V 2. storočí nášho letopočtu prichádzajú z polabskej oblasti nové prúdy Germánov, ktoré donútili Rimanov čiastočne vyprázdniť územie Slovenska. V nasledujúcich storočiach u nás pretrváva germánske osídlenie, ktoré končí až v 5. storočí. Postup bojových družín Hunov z východu v poslednej štvrtine 4. storočia, znamenal začiatok obdobia označovaného ako sťahovanie národov a vyplňujúceho 5. a prvú polovicu 6. storočia. Huni spôsobili tlak na ostatné kmene, ktoré sídlili smerom na západ od nich. V prvom rade zatlačili na germánskych Gótov, pod ich tlakom sa zas museli posunúť ďalšie germánske kmene, a v konečnom dôsledku aj Kvádi z územia Slovenska.

Vidíme, že už sme niekde na prelome 5. až 6. storočia a na území Slovenska sa nám ešte stále rozťahujú Germáni a po našich slovanských predkoch zatiaľ nie je u nás ani chýru ani slychu. Ale tento obraz sa už čoskoro mal zmeniť. Existovali už v tomto období Slovania? A kde by sme ich vtedy našli? Odpoveď treba hľadať na severovýchod od Karpatskej kotliny niekde v okolí riek Dnester, Pripiať a Dneper.

Mapka z článku G. Fuseka
(Historická revue 12/2016, str. 13)

V tomto období na území Ukrajiny evidujeme tri archeologické kultúry, ktoré sú už považované za slovanské. Ide o pražskú  kultúru (jej nositeľov stotožňujeme so slovanským kmeňom Sklavínov), peňkovskú kultúru (stotožňovanú s Antmi) a koločinskú kultúru (Veneti). Nás Slovákov najviac zaujíma (napriek svojmu provokatívnemu názvu J ) práve pražská kultúra (pomenovaná po lokalite, ktorú paradoxne osídlila až neskôr), ktorá sa z uvedených troch rozprestierala najzápadnejšie, v povodí riek Dnester a Pripjať a bola ohraničená zo západu vonkajšou časťou karpatského pohoria. Niekedy na prelome 5. až 6. storočia začala pražská kultúra (teda Sklavíni) expandovať zo svojich pôvodných sídel dvoma smermi. Jednak južne, ale predovšetkým smerom na severozápad, to znamená aj do Karpatskej kotliny.

Typická keramika pražského typu
(Arch. ústav akadémie vied ČR)

Vráťme sa teraz ešte naposledy na „germánske“ Slovensko, tesne pred príchod našich slovanských predkov. Ako uvádza významný slovenský archeológ Gabriel Fusek vo svojom článku (v Historickej revue 12/2016, str. 15), v severozápadnej časti Karpatskej kotliny sa v 5. storočí rozprestierali sídla germánskych Svébov. Avšak na prelome rokov 469 a 470 tu došlo k zásadnej zmene po tom, ako Ostrogóti, sídliaci v Panónii, prekročili zamrznutý Dunaj a následne rozvrátili kráľovstvo Svébov. Ich podstatná časť potom odtiahla na západ k Alamanom a na území Slovenska zostali iba zvyšky Svébov. Túto situáciu s najväčšou pravdepodobnosťou využili Sklavíni, ktorí zrejme odvtedy začali prenikať  cez karpatské priesmyky na územie Slovenska. Využili na to zrejme Verecký priesmyk, Dukliansky priesmyk  a údolia riek Dunajec a Poprad. Územie Slovenska bolo pravdepodobne zaujaté Sklavínmi tak východnou, ako aj severnou cestou (od Poľska). V prvej polovici 6. storočia potom už máme na našom území nepochybne archeologicky ako aj v písomných prameňoch doložené, že Slovania tu už žijú. Na juhozápade Slovenska môžeme predpokladať ich susedstvo s germánskymi Longobardmi, ktorí odtiaľ odtiahli až na Vianoce v roku 568. Obsadenie Slovenska Sklavínmi teda evidentne prebehlo niekedy medzi 70. rokmi 5. storočia a prvou polovicou 6. storočia a ukončilo sa po odtiahnutí Longobardov z juhozápadného Slovenska v 2. polovici 6. storočia.  Slovanskú pražskú kultúru tu potom evidujeme až niekedy do polovice 7. storočia, kedy sa časť nášho územia dostáva do mocenskej sféry Avarského kaganátu. Ale to už je iná story...

Mapka z článku od D. Hulínka z Historickej revue 12/2016

Zhrnuté a podčiarknuté, až do 5. storočia na území Slovenska žiadni Slovania nežili. K ich invázii došlo niekedy po začiatku 70. rokov 5. storočia. V priebehu pomerne krátkej doby sa u nás udomácnili a prežili napriek mnohým pohromám (napríklad vpády Avarov v 7. - 8. storočí, Maďarov v 10. storočí, Tatárov v 13. storočí, či Turkov v 16. - 17. storočí a opäť maďarizácia na konci 19. storočia )  až do dnešných dní, kedy našou najväčšou pohromou sú naši vlastní politici.    

Orgoň

Použitá literatúra:

G. Fusek: Najstaršie Slovanské osídlenie Slovenska in: Historická revue 12/2016, str. 12-20
D. Hulínek: Slovania na scéne dejín in: Historická revue 12/2016, str. 64-71)
http://www.arup.cas.cz/?cat=250
www.archeologiask.sk

Bojná v zime

Zima sa nám pomaly rozbehla a náš spolupracovník Naj poslal tieto 2 obrázky zimnej Bojnej. Dúfam že Vás potešili tak ako mňa.

P. Schreiber: Dolná Mariková – Široká (archeologický výskum 2016)

V roku 2016 Trenčianske múzeum v Trenčíne s pomocou Občianskeho združenia Hradiská realizovalo archeologický výskum pre vedecké a dokumentačné účely v obci Dolná Mariková, na výšinnej polohe s názvom Široká. Výskum mal za cieľ sondážne overiť archeologické situácie, datovanie lokality a záchranu kovových predmetov z vykrádanej lokality. Za týmto účelom bol spravený prieskum detektorom kovov a následná mikrosondáž v miestach nálezov a celkové zdokumentovanie situácií.

Obrázok 1

Najstaršie nálezy zachytené výskumom patria do neskorej doby kamennej, do obdobia mladšieho až neskorého eneolitu. Ide o nepočetné fragmenty keramiky, niektoré zdobené kolkom. Nálezy z mladšieho obdobia sa datujú do tzv. púchovskej kultúry, z doby okolo prelomu letopočtov. Ide tiež o fragmenty nádob, ale aj predmety z kovu, ako je nález bronzového závesku (obr. 3: 1). Uvedený závesok pôvodne slúžil ako náramok, po jeho zlomení bol reutilizovaný, znovu použitý ako hore opísaný závesok. Železný kosák (obr. 2: 2) sa dá tiež zaradiť do obdobia púchovskej kultúry. Obdobie raného stredoveku predstavujú nálezy datované do rámca  9. až 10. storočia. 

          Z výraznejších predmetov treba spomenúť nález dvoch železných motýk (obr. 1: 1), ktoré boli nájdené pri prieskume na svahu skalného brala v skalnej sutine. Do rovnakého obdobia sa dajú zaradiť aj železné nože (obr. 2: 1, 3).

Obrázok 2

       Pri prieskume boli zachytené aj železné strelky šípov do luku (obr. 3: 2-4). Ich datovanie je problematické môžu byť zo staršieho obdobia, púchovskej kultúry ako aj mladšieho stredovekého obdobia. Pozoruhodná je strelka ktorá má železný tŕň na uchytenie do dreva (tela) šípu spevnený tordovaním (obr. 3: 4).

Obrázok 3

          Na záver treba spomenúť nález kľúča vyrobeného zo železa (obr. 1: 2). Telo kľúča je rovnako ako pri strelke spevnené tordovaním, na konci je krúžok, hlavica je v tvare „T“. Kľúč bol nájdený prieskumom a následnou mikrosondou. Podobné kľúče sa vyskytujú od obdobia púchovskej kultúry po obdobie včasného stredoveku, preto sa s istotou nedá povedať, či kľúč patrí staršiemu, alebo mladšiemu osídleniu.

Nálezisko Dolná Mariková – Široká v archeologickej literatúre prvý krát spomína A. Habovštiak roku 1972, ako „neveľkú plošinu s doloženým stredovekým opevnením“ (Habovštiak 1972). V novšej literatúre sa na lokalite Široká udáva osídlenie z neskorej doby kamennej, protohistorického obdobia a z obdobia stredoveku (Moravčík 2000; Májsky 2006; Malec 2010; Schreiber 2015).

Literatúra:

Habovštiak 1972 A. Habovštiak: Stredoveké hrádky na Slovensku. In: Vlastivedný časopis 21/1, 1972, 2-8.

Májsky 2006 – R. Májsky: Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice v svetle archeologických nálezov. In: B. Kortman (zost.): Považská Bystrica. Z dejín mesta. Žilina 2006, 9-36.

Malec 2010 – J. Malec: Drobné stredoveké fortifikácie na strednom Považí (12. stor. – pol. 16. stor.). Zbor. SNM. Arch. 20, 2010, 119 – 138.

Moravčík 2000 – J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí Považskej Bystrice. AVANS 1998, 2000, 131-133.

Schreiber 2015 – P. Schreiber: Včasnostredoveké osídlenie Marikovskej doliny a Doliny Bielej vody (tušenie súvislostí). In: Hradiská – svedkovia dávnych čias. Zborník odborných príspevkov o hradiskách a ich obyvateľoch. Dolná Mariková 2015, 174-187.

Autor článku: Peter Schreiber (Trenčianske múzeum v Trenčíne) 

Prosiek - Hrádok

Hrádok púchovskej kultúry, ktorý bol neskôr obnovený a využívaný našimi predkami Slovanmi (9.-12. stor.), sa rozprestiera na vápencovom brale pri vstupe do Prosieckej doliny a má nadmorskú výšku  823 m. Z východ­nej strany ho obteká potok Prosiečanka. 

Hrádok ako prvý objavil v roku 1891 Jozef Mihalik, stredoškolský profesor na gymnáziu v Liptovskom Sv. Mikuláši, ktorý svoje zistenia publikoval spolu s ďalšími v diele o pravekých hradiskách Liptova, ktoré vyšli v ročenke Uhorského karpatského spolku. V 70. rokoch hrádok skúmal významný slovenský archeológ Karol Pieta. 

Plánik hrádku (z knihy M.Furmana: Opevnenia na Liptove, 2016)

Hrádok má v pôdoryse nepravidelný tiahly tvar s hlavnou osou orientovanou v smere východ-západ. Opevnenie dokladá pravdepo­dobne valový násyp na západnom svahu vrcholového plató, ktorý je v súčasnosti možné pozorovať vo forme výrazných terasovitých úprav. Vzniklo zrejme už v období púchovskej kultúry. Vstupná brána do akropoly je situ­ovaná na juhovýchodnej strane a pôvodne mala asi polkliešťovitý tvar. 

Staršie nálezy z hrádku (slovanské nožnice, šíp, púchovský prívesok), publikované K.Pietom v AVANSe 1993

Počas výskumu v 70. rokoch sa na vnútornej ploche hradiska podarilo nájsť nevýraznú keramiku a niekolko kovových predmetov. Železná ihla dlhá 53 mm, Šidlo (135 mm) a pracka s rámikom z bronzového drôtu, so zvyškom železného tŕňa. K slovanskému horizontu lokality bezpochyby patrí hrot strelky s dlhými spätnými krídelkami a tordovaným driekom, dlhý 83 mm a malé železné nožnice s krátkymi úzkymi čepelami. Časť zubadla, ktoré sa tu našlo môže byt včasnostredovekého, ale i laténskeho pôvodu. Keramika ani kovové predmety neumožňujú v rámci uvedených časových úsekov detailnejšie datovanie. V Liptovskom muzeu v Ružomberku je uložený liaty bronzový závesok z laténskeho obdobia, ktorý bol na hradisku objavený a ktorý spomína už J. Mihalik. Má podobu kolesa so stredovým, asymetricky umiestneným nábojom, šiestimi priečkami a ryhovanú plochu obvodu. Magické predmety v tvare kolesa (motív slnka, slnečného voza) sú známe od staršej doby bronzovej.

Slovanské nálezy z hrádku - držadlo vedra s atašami, ostrohy, strmeň, čerieslo a kopija 

(z knihy M.Furmana: Opevnenia na Liptove, 2016)

Prosiecka dolina v minulosti slúžila ako jeden z prechodov z Považia smerom na sever. Prosiecky Hrádok je v súčasnosti jediným slovanským výšinným sídliskom v Liplove. Lokalita je najlepšie prístupná z obce Prosiek smerom k západnému sedlu.

Spracoval: Orgoň

Literatúra:

FURMAN, M: OPEVNENIA NA LIPTOVE. REFÚGIA, HRADISKÁ A HRÁDKY LIPTOVA OD PRAVEKU PO STREDOVEK, 2016

MIHALIK, J. 1891: Óskori telepek Liptóm egy eben. AJ-, 11,1891, s. 145-150.

PIETA, K. 1972: Slovanské osídlenie Liptova v 9.-12. storočí. In: Liptov, 2. Martin 1972, s. 67-82.

PIETA, K. 1981: Refúgiá z doby halštatskej v Liptove. In; Liptov, 6. Martin 1981, s. 53-66.

PIETA, K 1993: NOVĚ NÁLEZY Z PROSIEKA, AVANS 1993 (vyšlo 1995)