
Klasicizmus v slovenskej literatúre

Obdobie ponapoleonskej Európy (1820 - 1840) predstavujú osobnosti, ktoré sa hlásia k slovanskej vzájomnosti, k ochrane národných práv. Veľký význam v tomto období mala zberateľská práca, zapisovanie ľudovej slovesnosti a editorská činnosť pri vydávaní piesní (P. J. Šafárik - Písne svetské lidu slovenského v Uhrách a J. Kollár - Narodné spievanky). Práce P. J. Šafárika ďalej prezentujú historické diela Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis. J. Hollý predstavuje dejiny v eposoch Svätopluk, Cirillo-Metodiada a J. Kollár v epose Slávy dcéra. Poézia má vysokú umeleckú úroveň.

Ján Kollár - Sláwy dcera we třech zpěwjch (1824, Budín)
P. J. Šafárik - Slovenské starožitnosti (1862, Praha) - historické dielo
Ján Hollý - Svätopluk - víťazská báseň v dvanácti spevoch (1833, Trnava) - (rukopis, ALU SNK)
Konfesionálne zjednotenie chcel riešiť Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne /1834/, ktorý prezentuje almanach Zora. Dramatik J. Chalupka svojím pozeraním na malomeštiactvo položil základy slovenskej drámy /Kocúrkovo/. K. Kuzmány sa vydávaním časopisu Hronka sa svojou tvorbou radí k preromantizmu /Bela, Ladislav/. Toto obdobie najlepšie vystihuje pohľad do pracovne vzdelanca.