„... Bol úžasný čas, strašný deň: 
naň čerstvé ešte spomínanie ... 
Priatelia moji, pre vás chcem 
započať svoje rozprávanie. 
Je smutné, čo vám rozpoviem ...“ 
29. októbra 1833 (1) 

Spisovateľ sa čitateľovi prihovára slovami svojich hrdinov a verše z úvodu poémy Medený jazdec akoby sami chceli rozpovedať aj príbeh života svojho autora.

Podobizeň najznámejšieho ruského básnika a jeho autoportrét z obdobia okolo roku 1820

Nebol to nik iný ako najznámejší ruský básnik – tak totiž charakterizuje osobnosť Alexandra Sergejeviča Puškina (rus. Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин, 6. 6. 1799 Moskva – 10. 2. 1837 Petrohrad) väčšina encyklopédií a slovníkov. Vo veľkom množstve z nich sa dočítate aj o tom, že jeho prastarý otec Ibrahim Hannibal bol krstným synom samotného Petra I. Veľkého alebo, že nadaný básnik študoval v Cárskom Sele a za svoju poéziu bol raz velebený a inokedy hanený a trestaný. Jeho život pripomínal antickú drámu, ktorá končila katastrofou – no v každej dobrej tragédií sú aj svetlé momenty, v prípade Puškinovho života je to jeho tvorba, ktorá aj v súčasnosti hovorí Puškinovou rečou ...

Čítať a rozoberať Puškina sa snažili mnohí – od žiačikov, ktorých upútala jeho Skazka (rozprávka) o rybárovi a rybke, cez študentov lúskajúcich Kapitánovu dcéru až po literárnych vedcov vysvetľujúcich jeho epigramy. Každý hodnotí Puškina zo svojho pohľadu no Slovenská národná knižnica Vám ponúka jedinečnú možnosť spoznať osobnosť A. S. Puškina cez literárne a rodinné vzťahy so Slovenskom.

Brodzany – kaštieľ rodiny von Friesenhof – dnes Slovanské múzeum A. S. Puškina a pohľad do expozície – rodinné salóny Friesenhofovcov

Fondy Slovenskej národnej knižnice sú bohaté na dokumenty a pamiatky týkajúce sa Puškina a jeho diela. U nás ale nespoznáte Puškina iba cez litery jeho textov, pretože SNK Vám dáva možnosť navštíviť Slovanské múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch a in situ sa tak zoznámiť s jeho dielom a prostredím, v ktorom žila jeho rodina. Ako je to možné? Francúzi by povedali iba "cherchez la femme" alebo za všetkým hľadajte ženu ... Puškin to vo svojom epigrame vyjadril zasa veršom:

"U sudcu hluchého sa hluchý s hluchým hádal,
"Nech kravu vráti mi!" si hluchý s krikom žiadal.
- No, odpusť, - hluchému dá hluchý odpoveď:
- ten poľa kúštiček užíval už môj ded.
A sudca rozriešil: "Čo má ísť brat na brata?
Ani ten, ani ten, dievka je vinovatá." 
1830 (2)

Brodziansky kaštieľ bol totiž sídlom rodiny von Friesenhof, do ktorej sa vydala Puškinova švagriná – Alexandra Gončarovová – Friesenhofová. V Brodzanoch potom Alexandru  navštevovala sestra Natália Nikolajevna - Puškinova manželka aj ich deti. Prechádzka rodinnými salónmi, v ktorých popri iných dobových exponátoch nájdete napríklad aj veraje dverí s označením výšky jednotlivých členov rodiny a Puškinových najbližších, Vás vtiahne do atmosféry cárskeho Ruska z jeho literárnych diel.

Alexandra Gončarovová – Friesenhofová, Puškinova švagriná a jej manžel diplomat v Rusku - barón von Friesenhof

Literárne práce A. S. Puškina boli už za jeho života prijímané pomerne rozporuplne, kým poéma Ruslan a Ľudmila alebo román vo veršoch Eugen Onegin boli pýchou ruskej literatúry, poému Medený jazdec o povodni v Petrohrade cenzúra zakázala. Všetky Puškinove diela ale vyvolávali nebývalý ohlas aj v ostatných slovanských literatúrach a teda ani predstavitelia našej romantickej a realistickej literatúry nezostali imúnni voči sile jeho veršov. Preklady jeho poézie a próz nájdeme už v almanachu Hronka (preklady Karola Kuzmányho) a u všetkých štúrovcov na čele s A. B. Sládkovičom, inšpirovali sa ním však aj predstavitelia realizmu – Pavol Országh - Hviezdoslav, Janko Jesenský a reprezentanti modernej slovenskej literatúry ako Ján Smrek, Ján Rob - Poničan, Rudo Brtáň, či Ľubomír Feldek, Ján Štrasser a iní.

Alexander S. Puškin a jeho Eugen Onegin – autorova predstava o hrdinovi
publikovaná v kompletnom vydaní diel A. S. Puškina z r. 1909 (6-zväzkov)

Prvé vydanie románu vo veršoch z roku 1833 a vydanie z roku 1837

Alexander Sergejevič do svojich diel „vložil svoju dušu“, tak ako to opísal Svetozár Hurban - Vajanský (In: State o svetovej literatúre) a sám v nich akoby predvídal svoj tragický koniec, keď bonviván Eugen Onegin, ktorý odmietol lásku krásnej Taťjany, v súboji žiali nad smrťou priateľa Lenského. Puškin sa stane „priateľom“, ktorý v nezmyselnom súboji o česť pištoľou zranený na zem padne. Bude sa biť za česť svojej lásky – manželky Natálie Nikolajevny Gončarovovej, ktorú spoločnosť prezývala Afrodita Nevy alebo Venuša Petrohradu. Súboj však prehrá - na následky zranenia umiera a zrodí sa legenda menom Puškin. Do histórie sa ale zapíše aj meno druhého duelanta, ktorý svet pripravil o Puškina a jeho ďalšie diela – George d´Anthés sa stane prízrakom z jeho poém.

Natália Nikolajevna Puškinová - Lanská, rod. Gončarovová     George d´Anthés, duelant, ktorý zranil básnika

Puškin však vo veršoch vyjadroval všetky pocity – od nenávisti až k láske a práve láskou je presiaknuté aj „Pismo Taťjany k Oneginu“ (List Tatiany Oneginovi)  

"Drahý!... Nie, s nikým na tomto svete 
už s takým rýdzim ohlasom 
nebudú moje túžby späté... 
Ja z vôle božej tvoja som. 
Môj celý život, milovaný, 
sľuboval mi ťa naveky, 
až po hrob si mi nebom daný, 
ochranca blízky, ďaleký ..."

Aj ďalšie verše lásku znajú a či slová našich básnikov hovoria rečou Puškina - posúďte sami:

Я вас любил... / Mal som vás rád / Ľúbil som Vás ... 

Pripomeňte si s nami Alexandra Sergejeviča Puškina čítaním jeho diel – vyberte si zo širokej ponuky prekladov i originálnych vydaní na www.kis3g.sk alebo prijmite naše pozvanie na prechádzku rodinnými salónmi a parkom kaštieľa Slovanského múzea v Brodzanoch. Veď ako sám Puškin v básni Exegi monumentum (1836) hovorí:

„Nie celý neumriem. Tá duša neumrie mi,
 čo v svoju lýru som ja vedel položiť - 
a slávnym budem ja, kým na tejto tu zemi 
hoc jeden básnik bude žiť.“ (2)

Prehliadku expozície Slovanského múzea A. S. Puškina si môžete objednať TU.

Zoznam bibliografických odkazov

(1)    JESENSKÝ, Janko. 1947. Z epiky A. S. Puškina. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1947. 
        s. 55. Medený jazdec (Petrohradská povesť).

(2)    JESENSKÝ, Janko. 1947. Z lyriky A. S. Puškina. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1947. 
        s. 134. Mal som vás rád, s. 158 Exegi monumentum

(3)    SMREK, J. 1978. Preklady / François Villon, Aleksandr Sergejevič Puškin, Sándor Petőfi, Endre Ady, József Attila.
        Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1978.  531 s.

(4)    FELDEK, Ľ. 1995. Severná ruža / Alexander Sergejevič Puškin ; [Z rus. orig. vybr. a prel. Ľubomír Feldek].
        Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1995. 119 s. ISBN 8022005991.