Realizmus a slovenská moderna /1870 – 1918/

Násilnú maďarizáciu predstavuje zatvorenie troch slovenských gymnázií (Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom) a Matice slovenskej v r. 1874 – 1875. Činnosť MS, najmä Matičné augustové slávnosti suplujú spolky Živena a Kníhtlačiarsky účastinársky spolok. V r. 1890 vzniká nové stredisko kultúrneho života v Turč. Sv. Martine Národný dom, kde bývajú pravidelne vystúpenia ochotníkov divadelníkov a spevokolu. Redakcia obnovených Slovenských pohľadov (1871) a Národných novín prezentuje činnosť martinského centra.

Prvé obdobie realizmu je spojené s osobnosťami P. Országh Hviezdoslav. M. Kukučín, S. Hurban-Vajanský, E. Maróthy – Šoltésová, T. Vansová.

P. O. Hviezdoslav - Krvavé sonety - rukopis zbierky sonetov s protivojnovou tematikou 
M. Kukučín - ukážka kryptografického zápisu (1910, ALU SNK, sign. J 1973)

Druhá fáza realizmu je spojená s menami B. Slančíková Timrava, J. Gregor – Tajovský, J. Jesenský. V tomto období sa v slovenskej poézii konštituuje slovenská moderna – I. Krasko, I. Gáll, V. Roy. Súčasťou kultúrneho života je aj práca kritikov – historikov (J. Vlček, J. Škultéty). Vzniká aj literatúra mimo územia Slovenska medzi Slovákmi na Dolnej zemi a vysťahovalcami v Amerike /V. Hurban Vladimírov, Ján Čajak, G. Maršal – Petrovský a ďalší/.