Literatúra osvietenstva a obdobia počiatkov národného obrodenia

Oživenie historického povedomia Slovákov je v rokoch 1780 - 1820, inšpirované hlavne obdobím veľkomoravským, nachádzame v prácach J. Papánka a J. Sklenára. Základom nášho národného obrodenia sa stal jazyk. Prvý román v slovenčine René mládenca, príhodi a skúsenosti napísal J. I. Bajza. Kodifikáciu spisovného jazyka na základe „kultúrnej západoslovenčiny“ A. Bernolákom v r. 1787, predstavujú jeho latinsky písané gramatické práce a Slowár, ktorý vyšiel po jeho smrti. Rozšírenie pôsobnosti Slovenského učeného tovarišstva, ktoré založil kodifikátor a zakladateľ slovenskej jazykovedy A. Bernolák r. 1792 v Trnave, dokumentuje mapa Slovenska s označenými sídlami, kde pôsobili jeho členovia, ale aj ďalšie učené spoločnosti. J. Fándly patril medzi aktívnych autorov, ktorí písali v spisovnej slovenčine – bernolákovčine. Prezentujeme jeho prozaickú prácu Dúverná zmlúva a osvetové diela pre ľud.

J. I. Bajza - 1. slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783)
Anton Bernolák - Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí seu Lexicon Slavicum Bohemico-Latino-Germanico-Ungaricum auctore Antonio Bernolák Nobili Pannonio Szlaniczensi (vydaný až v r. 1825-1827) 
J. Fándly - Piľní domajší a poľní hospodár (1792) - ľudovýchovná poézia náučného charakteru.

Z autorov, píšucich v tradičnej spisovnej češtine – bibličtine prezentujeme práce básnika B. Tablica a prozaika, dramatika J. Palkoviča a ďalšie osobnosti – A. Doležal, L. Bartolomeides, S. Tešedík. Vynájdenie kameňotlače, kníhtlačiarskej ilustračnej techniky prezentuje zobrazenie hradu Devín. Zaujímavým prvkom je koláž fotografií P. Socháňa zo života slovenských ľudí ako symbolický Rodostrom slovenčiny.