Bajt

Násobky bajtu
predpona SI				binárna predpona (IEC 60027-2)
Meno	Symbol	Násobok		Meno	Symbol	Násobok
kilobajt	kB	103 (nesprávne aj 210)		kibibajt	KiB	210
megabajt	MB	106 (nesprávne aj 220)		mebibajt	MiB	220
gigabajt	GB	109 (nesprávne aj 230)		gibibajt	GiB	230
terabajt	TB	1012 (nesprávne aj 240)		tebibajt	TiB	240
petabajt	PB	1015 (nesprávne aj 250)		pebibajt	PiB	250
exabajt	EB	1018 (nesprávne aj 260)		exbibajt	EiB	260
zettabajt	ZB	1021 (nesprávne aj 270)		zebibajt	ZiB	270
yottabajt	YB	1024 (nesprávne aj 280)		yobibajt	YiB	280

Bajt (angl. byte) alebo slabika je jednotka informácie.

1 bajt = 8 bitov.

V slovenčine sa zvykne bajt označovať aj ako slabika. Je to časť strojového slova (word). V 8-bitovom kódovaní, napríklad v ASCII, jeden bajt tvorí jeden ľubovoľný znak (t. j. písmeno, samostatné interpunkčné znamienko, medzeru alebo iný znak).

Veľkosť

Pri prakticky veľkých dnešných počítačoch obsahuje 1 bajt práve 8 bitov. V skorších architektúrach sa vyskytovali bajty s veľkostiam napr. 6, 7 či 9 bitov (počítač PDP-10 mal dokonca nastaviteľnú dĺžku bajtu v rozmedzí 1–36 bitov).

Z dôvodov jednoznačnosti sa vo formálnych špecifikáciách (a často v odbore počítačových sieti) používa termín oktet (angl. octet) pre postupnosť práve 8 bitov.

Do jedného bajtu je možné uložiť celkom 2ⁿ rôznych hodnôt, kde n je veľkosť bajtu v bitoch. Pre 8-bitový bajt to znamená 256 hodnôt, tzn. napr. celé čísla v rozsahu 0–255. Tieto hodnoty možno vyjadriť pomocou 2  hexadecimálnych číslic (00_H–FF_H). Pomocou 8-bitových bajtov možno takisto zapisovať znaky kódovania ASCII.

História

Termín byte zaviedol Werner Buchholz v roku 1956, pri práci na počítači IBM Stretch. Spočiatku tento termín popisoval skupinu 1–6 bitov, prechod na 8-bitový bajt sa udial ku koncu roka a neskôr sa 8-bitový byte stal štandardom pre počítač System/360. Slovo byte vzniklo úpravou slova bite (sústo), aby sa predišlo zámenou so slovom bit.

Jednotka množstva informácie

Pokiaľ sa bajt používa ako jednotka informácie, označuje sa veľkým B, zatiaľ čo malým b sa označuje bit. Teoreticky správnejšie, avšak menej užívané, je značiť bit slovom bit a bajt malým písmenom b, pretože v sústave Si je veľké B značkou pre jednotku hladinu akustického tlaku bel (a navyše sú značky začínajúce veľkým písmenom prevažne vyhradené pre jednotky odvodené z mien osôb).

S týmito jednotkami sa používajú bežné predpony, napr. 10 GB, 11 Mb/s. Veľkosti pamäte sa zvyčajne udávajú v bajtoch, prenosové rýchlosti počítačových sieti v bitoch (za sekundu).

Niekedy sa miesto bežných predpôn (vyjadrujúcich mocniny desiatich) používajú binárne predpony, vyjadrujúce mocniny dvoch. Napr. K=2¹⁰, M=2²⁰, G=2³⁰, 1Mbyte = 1048576byte, čo ale spôsobuje menšie rozdiely vo veľkostiach (napríklad $10^{3}$ = 1000, ale $2^{10}$ = 1024). V súčasnosti sa preto doporučuje používať pre násobky čísla 2 špeciálne predpony a skratky (KiB, MiB).

Vedľajšie jednotky

Kilobajt (angl kilobyte), je jednotka, ktorá pôvodne predstavovala 1024 bajtov, teda 2¹⁰ bajtov. Pretože počítače pracujú v dvojkovej sústave, bol zvolený tento násobok namiesto obvyklého 1000 a práve kvôli svojej „neokrúhlosti“ sa zaviedlo označenie KB (a nie kB).

V decembri 1998 IEC (International Electrotechnical Commission) odporučila pre počítačové jednotky nový systém označovania násobkov, v ktorom bola pre pôvodný 1 kilobyte = 1024 B navrhnuté označenie kibibyte (KiB) a zavedená jednotka 1 kilobyte = 1000 B so skratkou 1 kB, tak ako je obvyklé v sústave Si. Podobne sú na tom aj ostatné odvodené jednoty. Sú to tieto jednotky :

• kilobajt
• megabajt
• gigabajt
• terabajt
• petabajt
• exabajt
• zettabajt
• yottabajt