Kresťanskodemokratické hnutie
Súradnice: 48°09′07″S 17°08′58″V / 48,151993°S 17,149387°V
Kresťanskodemokratické hnutie | |
![]() |
|
Základné informácie | |
---|---|
Skratka | KDH |
Založenie | 1990 |
Predseda | Alojz Hlina |
Poslancov | 0 (Národná rada SR) 2 (Európsky parlament) |
Volebný výsledok | 4,94 % (Voľby do NR SR 2016) 10,87% (Európske voľby 2009) |
Ideológie | kresťanská demokracia, sociálny konzervativizmus |
IČO | 00586846 |
Medzinárodné organizácie | |
Skupina Európskeho parlamentu | Európska ľudová strana |
Európska politická strana | Európska ľudová strana |
Ďalšie informácie | |
Sídlo | Bajkalská 25 821 01 Bratislava |
Farby | biela, vo volebnej kampani do NR SR roku 2006 žltá |
Web | www.kdh.sk |
Politika na Slovensku |
Ústava Slovenskej republiky |
Ústavní činitelia |
---|
Prezident SR: Andrej Kiska |
Politické strany v Národnej rade |
SMER-SD · SaS · OĽaNO – NOVA SNS · ĽSNS · SME RODINA MOST – HÍD · #SIEŤ |
Poslanci NR SR |
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002 2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012 |
Voľby na Slovensku |
Prezidentské voľby: 1993 · 1999 · 2004 · 2009 · 2014 Parlamentné voľby: Krajské voľby: Komunálne voľby: Európske parlamentné voľby: Referendá: |
Zahraničná politika |
Európska únia · NATO · OSN · WTO |
Kresťanskodemokratické hnutie, skratka KDH, je politická strana pôsobiaca v ČSFR a na Slovensku, ktorá vo svojich stanovách sa deklaruje za hnutie konzervatívne a demokratické, usilujúce sa o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Súčasným predsedom strany, po odstúpení Jána Figeľa, je Alojz Hlina.
Obsah
Vedenie strany[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa stanov KDH je ústredným koordinačným a riadiacim orgánom politiky hnutia trinásťčlenné predsedníctvo. Tvoria ho predseda, podpredsedovia, predseda poslaneckého klubu, predseda konzília, koordinátor pre regióny a ďalší členovia volení Radou KDH. Predsedníctvo KDH tvorí:
- Alojz Hlina – predseda [1]
- Peter Bobula – podpredseda [1]
- Milan Majerský – podpredseda [1]
- Pavol Zajac – podpredseda [1]
- Eva Grey – členka predsedníctva [1]
- Andrej Klapica – člen predsedníctva [1]
- Albín Maslaňák – člen predsedníctva [1]
- Renáta Ocilková – členka predsedníctva [1]
- Miroslava Szitová – členka predsedníctva [1]
- Ivan Štefanec – člen predsedníctva [1]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Kresťanskodemokratické hnutie vzniklo 17. februára 1990 ustanovujúcim snemom v Nitre (registrácia Ministerstvom vnútra SR od 23. februára 1990), čím sa stalo jedným z najstarších subjektov na politickej scéne Slovenska po roku 1989. Vznik podnietila výzva z dňa 30. novembra 1989 na zakladanie kresťanskodemokratických klubov (KDK) na Slovensku. Pri zakladaní a profilácii KDH zohrali významnú úlohu najmä ľudia z katolíckeho disentu, ale aj ľudia blízki VPN.[2]
Kluby vznikali spočiatku spolu, na zmiešaných územiach ako „dvojjazyčné“ i maďarské. V marci 1990 však došlo k definitívnemu oddeleniu maďarských kresťanských demokratov od KDH a ich zástupcovia sa rozhodli na svojom stretnutí v Bratislave 17. marca vytvoriť Maďarské kresťanskodemokratické hnutie [2].
Hnutie si v prvej polovici roku 1990 vytvorilo záujmové organizácie a zväzy, vznikli Kresťanskodemokratická mládež Slovenska (KDMS), Zväz kresťanských lekárov a zdravotníkov (ZKLaZ), ktorého predsedom sa stal Alojz Rakús, Združenie kresťanskodemokratických poľnohospodárov Slovenska (ZKDPS), Kresťanskodemokratický zväz pracovníkov vedy a školstva (KDZPVŠ), Kresťanskodemokratický zväz žien Slovenska a Kresťanskodemokratické združenie ekológov Slovenska.[2]
V prvých slobodných voľbách v roku 1990 získalo hnutie 19,21 %, ale výsledok bol sklamaním, nakoľko KDH dlho viedlo v prieskumoch verejnej mienky. Následne sa KDH stalo súčasťou koalícií na federálnej aj národnej úrovni (tam spolu s VPN a DS). V SNR obsadilo 31 kresiel a v oboch snemovniach FZ 25 kresiel. V komunálnych voľbách v novembri 1990 získalo KDH najviac poslancov – 10 564 (27,4 %) a 541 primátorov a starostov (19,8 %).
Na začiatku roku 1991 malo KDH približne 50-tisíc členov, po rozdelení VPN sa stal Ján Čarnogurský v apríli 1991 predsedom slovenskej vlády. Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol Ján Klepáč. Skupina okolo J. Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie ČSFR, prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 Slovenské kresťansko-demokratické hnutie (SKDH).
KDH išlo do volieb v roku 1992 s volebným programom pod heslom „Stabilita dnes – prosperita zajtra“.[2]. KDH však získalo vo voľbách do SNR iba 8,89 % a stalo sa opozičnou stranou. Na sneme v septembri 1992 sa hnutie pretransformovalo (štruktúrou) na politickú stranu. Za predsedu bol opäť zvolený Ján Čarnogurský a za nových podpredsedov pre jednotlivé oblasti František Mikloško (tlač a vonkajšie pôsobenie), Ivan Šimko (vnútorná politika), Emil Komárik (zahraničná politika) a Anton Anderko (regionálna politika).[2]
V januári 1993 KDH neúspešne navrhlo na prezidenta Antona Neuwirtha, počas celého roka pôsobilo v opozícii a organizovalo napríklad mítingy v bratislavskom PKO. V roku 1994 po páde druhej Mečiarovej vlády sa KDH na krátky čas stalo súčasťou vlády pod vedením Jozefa Moravčíka.KDH v nej malo 5 kresiel: Ivan Šimko (podpredseda vlády), Július Brocka (sociálne veci), Mikuláš Dzurinda (doprava), Ladislav Pittner (vnútro) a Ľubomír Roman (kultúra). Vo voľbách do NR SR v roku 1994 kandidovali na kandidátke KDH aj bývalí členovia VPN a ODÚ. KDH získalo 10,08 % a stalo sa opäť súčasťou opozície. V komunálnych voľbách 1994 získala KDH 415 starostov a primátorov a spolu 6 920 poslancov. Na sneme v decembri 1994 bol opäť zvolený Ján Čarnogurský, za podpredsedov F. Mikloško, I. Šimko, M. Dzurinda a J. Figeľ.[2]
V rokoch 1994 – 1998 pôsobila KDH ako najsilnejšia opozičná strana, v roku 1996 vznikla Modrá koalícia (KDH-DÚ-DS), v roku 1997 pretvorená na tzv. dúhovú koalíciu (pričlenenie SDSS a SZS), hovorcom a neskôr predsedom následne vzniknutej SDK sa stal Mikuláš Dzurinda. KDH v tomto období dôrazne vystupovalo proti autoritatívnym praktikám vládnej moci, spoluorganizovala viaceré veľké mítingy (do dejín sa zapísali hlavne viaceré mítingy na námestí SNP na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí). Modrá koalícia zorganizovala petíciu za priamu voľbu prezidenta (viac ako 550-tisíc podpisov) a Petíciu za spravodlivé voľby (470-tisíc podpisov).
Po voľbách do NR SR v septembri 1998 sa KDH (ako súčasť SDK) stalo súčasťou vládnej koalície (spolu s SDĽ, SMK a SOP), jeho podpredseda (a predseda SDK) Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády a predseda KDH J. Čarnogurský sa stal ministrom spravodlivosti. Po spore vo vnútri SDK sa časť poslancov KDH na čele s Mikulášom Dzurindom oddelila a v roku 2000 založili vlastnú stranu SDKÚ. KDH si v roku 2000 zvolila po desiatich rokoch nového predsedu Pavla Hrušovského, nakoľko Ján Čarnogurský nekandidoval.
Od parlamentných volieb v roku 1998 (vtedy boli členovia KDH na kandidátke Slovenskej demokratickej koalície) do februára 2006 bolo KDH súčasťou vládnej koalície, ktorá vznikla po voľbách v roku 2002, odvtedy je v opozícii.
Začiatkom roku 2008 zo strany odišli dlhoroční členovia Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer, nespokojní s vývojom v strane a založili nový politický subjekt – Konzervatívni demokrati Slovenska. Na sneme v septembri 2009 bolo zvolené nové vedenie na čele s predsedom Jánom Figeľom, ktorý po deviatich rokoch vystriedal Pavla Hrušovského.
Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]
Výsledky volieb do Národnej rady SR (do r. 1993 Slovenskej národnej rady), v ktorých sa zúčastnila strana KDH.
Voľby | Počet hlasov | Počet hlasov % | Počet mandátov | Umiestnenie | Parlamentné postavenie |
---|---|---|---|---|---|
1990 | 648 782 | 19,21 % | 31 | 2. miesto | koalícia s VPN a DS |
1992 | 273 945 | 8,89 % | 18 | 3. miesto | opozícia / koalícia* s SDĽ a DÚ |
1994 | 289 987 | 10,08 % | 17 | 4. miesto | opozícia |
1998** | 884 497 | 26,33 % | 42 | 2. miesto | koalícia s SDK, SDĽ, SMK a SOP |
2002 | 237 202 | 8,25 % | 15 | 5. miesto | koalícia s SDKÚ, SMK a ANO*** |
2006 | 191 443 | 8,31 % | 14 | 6. miesto | opozícia |
2010 | 215 755 | 8,52 % | 15 | 4. miesto | koalícia s SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd |
2012 | 225 361 | 8,82 % | 16 | 2. miesto | opozícia |
2016 | 128 908 | 4,94 % | 0 | 9. miesto | hnutie sa nedostalo do NR SR |
* po páde vlády Vladimíra Mečiara od 15. marca 1994 do dňa predčasných volieb 30. septembra 1994 vytvorilo KDH vládnu koalíciu so SDĽ a novovzniknutou Demokratickou úniou
** politici KDH kandidovali (ako formálni členovia Slovenskej demokratickej koalície) na kandidátke SDK, samostatne však ku koaličnej zmluve KDH pristúpilo až v roku 2000
*** vo februári 2006 KDH vystúpilo z vládnej koalície a do konca volebného obdobia (do júna 2006) zostalo v opozícii
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana KDH.
Voľby | Počet hlasov | Počet hlasov % | Počet mandátov | Umiestnenie | Parlamentné postavenie |
---|---|---|---|---|---|
2004 | 113 655 | 16,19 % | 3 | 4. miesto | účasť vo frakcii EPP-ED |
2009 | 89 905 | 10,87 % | 2 | 4. miesto | účasť vo frakcii EPP |
2014 | 74 108 | 13,21 % | 2 | 2. miesto | účasť vo frakcii EPP |
Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl 2009, august a november 2010, január, apríl a august 2011, júl a október 2012).
Hrubo vyznačené hodnoty znamenajú prekročenie hranice 5% potrebnej na vstup do parlamentu.
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2002 | 8,8 | 8,1 | 5,1 | 7,7 | 7,1 | 6,9 | 7,9 | 7,0 | 7,2 | . | 8,8 | 8,8 |
2003 | 9,8 | 10,5 | 11,2 | 12,0 | 10,4 | 9,1 | 11,7 | 9,6 | 8,8 | 11,9 | 10,1 | 7,8 |
2004 | 9,9 | 9,7 | 9,6 | 7,6 | 8,8 | 9,3 | 9,9 | 10,3 | 11,1 | 11,1 | 11,7 | 9,6 |
2005 | 11,9 | 9,7 | 9,6 | 11,3 | 9,7 | 10,2 | 10,2 | 7,2 | 12,3 | 11,0 | 10,9 | 10,8 |
2006 | 9,1 | 11,4 | 7,6 | 9,4 | 10,2 | 8,9 | 8,3 | 7,3 | 8,3 | 8,3 | 7,8 | 8,8 |
2007 | 7,3 | 6,9 | 7,0 | 8,9 | 7,8 | 7,5 | 9,6 | 8,8 | 9,6 | 9,8 | 8,6 | 8,4 |
2008 | 8,2 | 7,4 | 6,9 | 7,6 | 7,7 | 7,9 | 8,2 | 8,5 | 8,4 | 8,5 | 6,6 | 7,2 |
2009 | 6,4 | 9,3 | 10,6 | 8,0 | 8,0 | 8,3 | 10,1 | 9,9 | 11,2 | 10,1 | 10,2 | 11,0 |
2010 | 9,0 | 9,6 | 9,7 | 8,6 | 8,3 | 9,2 | 9,0 | 10,0 | 10,8 | 7,4 | 11,0 | 8,7 |
2011 | 11,6 | 10,2 | 6,3 | 10,1 | 9,5 | 10,0 | 11,7 | 8,7 | 9,0 | 9,7 | 9,9 | 10,0 |
2012 | 9,3 | 10,3 | 10,4 | 7,8 | 10,7 | 10,8 | 8,7 | 9,4 | 11,7 | 9,8 | 10,9 | 11,9 |
2013 | 10,9 | 10,9 | 10,2 | 10,4 | 10,8 | . | . | . | 11,9 | 12,8 | . | . |
2014 | . | 12,7 | . | . | 9,9 | 9,3 | 9,7 | 10,9 | 10,8 | 9,9 | 8,8 | 10,8 |
2015 | . | 10,9 | . | 9,9 | 9,4 | 9,5 | . | 8,8 | 8,2 | 7,1 | 7,7 | 7,4 |
2016 | 7,1 | 7,0 |
Politici Kresťanskodemokratického hnutia[upraviť | upraviť zdroj]
Články o politikoch Kresťanskodemokratického hnutia sú uvedené v kategórii Politici KDH.
Predsedovia KDH[upraviť | upraviť zdroj]
- 1990 – 2000 Ján Čarnogurský
- 2000 – 2009 Pavol Hrušovský
- 2009 – 2016 Ján Figeľ
- 2016 – Pavol Zajac (poverený do júnového snemu)
- 2016 - súčasnosť Alojz Hlina
Členská základňa[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa oficiálnych údajov [3] mala strana k 31. decembru 2007 15 927 členov.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j Predsedníctvo [online]. www.kdh.sk, [cit. 2016-07-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f BOBULA, Peter. História KDH [online]. [Bratislava] : Kresťanskodemokratické hnutie, [cit. 2013-10-14]. Dostupné online.
- ↑ Výročná správa KDH za rok 2007, str. 4 [online]. [Cit. 2009-02-04]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BOBULA, Peter. História KDH [online]. [Bratislava] : Kresťanskodemokratické hnutie, [cit. 2013-10-14]. Dostupné online.
- ČARNOGURSKÝ, Ján. Cestami KDH. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška; Občianske združenie Hlbiny, 2007. 415 s. ISBN 978-80-7165-615-9.
- FIGEĽ, Ján. Cesta je viac ako smer. Bratislava : Kresťanskodemokratické hnutie, 2010. 111 s. ISBN 978-80-9703-828-1.
- FIGEĽ, Ján. Kde je cesta, tam je život. Ed. Renáta Ocilková a kol.. Bratislava : Kresťanskodemokratické hnutie, 2011. 151 s. Dostupné online. ISBN 978-80-9707-517-0.
- FIGEĽ, Ján. Menej troviť, viacej tvoriť. Ed. Lucia Mihoková a kol.. Bratislava : Kresťanskodemokratické hnutie, 2012. 137 s. Dostupné online. ISBN 978-80-9709-490-4.
- FIGEĽ, Ján. Návrat domov. Bratislava : Kresťanskodemokratické hnutie, [2009]. 95 s. ISBN 978-80-9702-904-3.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka strany
- KDH v registri strán Ministerstva vnútra SR
- Stanovy KDH
- Kandidačná listina KDH pre voľby do NR SR v roku 2012
|