.

štvrtok, 23. novembra 2017

Využitie "rozšírenej reality" pri popularizácii archeológie

Dwarf digital archaeology v spolupráci s našim portálom hradiska.sk pracujú na novom projekte -  možnosťami využitia tzv. "rozšírenej reality" pri popularizácii archeológie. Technológia "rozšírenej reality" je na svete už nejakú dobu, mnoho odborníkov ju pozná. Nám ale ide aj o laickú verejnosť! Keďže v nevedeckej sfére sa s touto technológiou ľudia veľmi nestretávajú, prinášame Vám ukážku toho, ako a kde všade je možné ju využívať. Máme za to, že ani v niektorých menších múzeách a pamiatkach o jej možnostiach veľmi nevedia. Bolo by ale fajn, keby táto technológia bola obsahom niektorých projektov, publikácií, náučných chodníkov...






Vezmime si príklad ktorý nás napadol: Do aplikácie rozšírenej reality môžeme nahrať databázu viacerých obrázkov, a po ich nasnímaní a rozpoznaní aplikáciou sa vám rozšírená realita zobrazí na základe nasnímania z hociktorej publikovanej formy, nech je to leták, knižka, tabuľa atď. Napríklad taký pôdorys hradu sa viacmenej nemení v publikáciách a obrázky rozpozná aplikácia aj vtedy, keď sú v trocha inej forme (s vrstevnicami, bez a pod.) Takto nepotrebujeme vytvoriť vlastné spúšťacie obrázky, a rozšírená realita bude reagovať na všetko čo rozpozná - takže ako sa hovorí – opensource.



V našom pripravovanom časopise pre vás pripravíme seriál článkov o zaujímavých technológiách a ich využití vo sfére archeológii a histórie.

nedeľa, 19. novembra 2017

Cividalský evanieliár - Pribina, Koceľ, Rastislav a Svätopluk

CIVIDALSKÝ EVANJELIÁR patrí medzi najvýznamnejšie pramene viažúce sa k počiatkom slovanských dejín, najmä Slovákov, Bulharov, Chorvátov a Slovincov. Obsahuje mená našich panovníkov vo včasnom stredoveku -  Svätopluka, Pribinu a Rastislava. Ako mnohé iné pamiatky, ani tento doposiaľ nebol v kvalitnej forme k dispozícii na nete.


Koceľ a Pribina

Pôvodný text Cividalského Evanjeliára bol napísaný pravdepodobne od 4. do 7. storočia v akvilejskej dedine Monastero. Po dlhý čas bola časť Evanjeliára — Evanjelium podl'a sv. Marka — považovaná za jeho autentický rukopis. Dnes vieme, že je len jedným z mnohých prepisov. Jeho mimoriadny historický význam však spočíva v marginálnych zápisoch mien významných návštevníkov spomínaného kláštora. Vznik zápisov mien veľkomoravskej a panónskej proveniencie možno v podstate datovať na počiatok druhej polovice 9. storočia. Predpokladá sa, že akvilejskí mnísi z vďačnosti za donesené dary a z úcty k návštevníkom prišli k nápadu zapisovať do najsvätejšej knihy ich mená. Zapisovanie mien trvalo približne od 8. do 10. storočia. A tak sa popri longobardských a byzantských panovníkoch, ako iných hodnostárov a možno aj kupcov z rôznych častí Európy, vyskytujú zápisy slovanských mien, ako: Svätopluk, Svätožizňa, Predeslav, Rastislav, Koceľ, Pribina, Michael, Sondoke, Braslav, Trpimír. Zápisy nasvedčujú tomu, že významní návštevníci používali akvilejský kláštor ako vhodné miesto na odpočinok po dlhých cestách smerujúcich hlavne do Ríma a Benátok. V evanjeliári sú mená spočiatku zapisované podľa poradia listov. Neskoršie sa však po vyčerpaní miest na okrajoch prvých listov začali nesystematicky používať aj miesta v medziriadkoch samotného biblického textu.
Rastislav

Svätopluk, Svätožizňa (jeho manželka), Predslav (syn)

Text aj obrázky prevzaté z: Rusnák, Galamboš: Cividalský evanieliár -Prastarý prameň k dejinám Slovákov, Bratislava

piatok, 10. novembra 2017

Zemplín - Keltské (dácke?) obetisko

V Zemplíne v blízkosti známeho hradiska v polohe Kertalja (Pod záhradami), na úpätí svahu Szélmalomdomb (Kopec veterného mlyna), kde sa nachádza mohylník z doby rímskej, bolo v 60. rokoch 20. storočia objavené obetisko z doby laténskej. Objekt obsahoval 40 cm hrubú vrstvu zámerne uložených predmetov, hlavne hlinených nádob a ich zlomkov, ale aj 68 kovových nálezov vrátane dvoch mincí. Medzi nádobami výrazne prevažujú hrncovité. Niektoré z nich pripomínajú ešte tvary zo staršej doby železnej, ale väčšina z nich je typicky dácka. Menej početnú skupinu tvoria keltské výrobky a to tak sivé, maľované, alebo tuhované s typickým zvislým ryhovaním.

Keltské obetisko - pokus o rekonštrukciu obety na Havránku

Všetky druhy keramiky nájdené v obetisku sú známe aj z hradiska a podhradia, teda z miest, kde je doložené osídlenie z mladšej doby železnej. Pestrejší je sortiment kovových predmetov. Najviac sa našlo zbraní, predovšetkým hroty oštepov a kopijí. Z jazdeckého výstroja sú to predovšetkým ostrohy. Nechýbajú ani pracovné nástroje: nože, sekerky, kosák, šidlá, prebíjače, kliny, ako aj tzv. stavebné železo: klince a skoby. Ťažko je určiť pôvodné poslanie železných krúžkov rôznych rozmerov, ktoré sa našli na obetisku. Zatiaľ v nálezových súboroch z 1. stor. pred n.l. nepoznáme obdobu pre zlomok podkovy. Nakoľko sa však v Zemplíne našla v neporušenej časti kelto-dáckej vrstvy dá sa predpokladať, že patrí k nej.


Zemplínske hradisko na ortofotomape z 50. rokov s dobre viditeľnými valmi.

Najpozoruhodnejším nálezom na obetisku boli železné okovy. Pozostávajú z dvoch polkruhov spojených kĺbom a reťaze, ktorou sa uzatvárali. Sú pomerne veľké, nakoľko sa na rozdiel od dnešných zakladali nie na ruky, ale na hrdlo zajatca. Reťaz mohla slúžiť na pripútanie, prípadne za ňu držali zajatca pri prevážaní. Jediné podobné okovy datovateľné do I. stor. pred n.l. sú doteraz známe z Anglicka. Hoci vzdialenosť medzi Anglickom a Zemplínom je značná, oba exempláre pochádzajú z keltského prostredia a preto je možné si predstaviť, že tu i tam vládli podobné zvyklosti pri zaobchádzaní so zajatcarni.




Medzi predmetmi uloženými na obetisku je prekvapujúco málo šperkov a ozdôb. Našla sa iba jediná železná spona, ktorá patrí k najbežnejším v tom období. Dva malé krúžky z bronzu mohli byť súčasťou bronzových opaskov, prípadne ich mohli nosiť aj ako prstene. Jediným honosnejším exemplárom sú kovové súčasti astragálového opaska. Samotný opasok bol pôvodne kožený, na oboch koncoch mal bronzové zápony a ozdobné pliešky. Na každej strane sa nachádzalo po 20 plasticky členených článkov postupne sa zmenšujúcich. Na článkoch, ako aj na samotnej zápone, je jemná puncovaná výzdoba. Astragálové opasky sú známe v 1. stor. z Karpatskej kotliny, ale častejšie ich nachádzame na území južne od Álp. Dá sa predpokladať, že nález zo Zemplína sa sem dostal ako obchodný artikel z juhozápadu.


Astragálový opasok - rekonštrukcia.


Množstvo, uloženie a najmä skladba nálezov objektu odkrytého v polohe Kertalja dovoľuje predpokladať, že sa tu podarilo odkryť časť kultového miesta - obetiska. Podobné obetiská sú známe na súdobých náleziskách najmä vo Švajčiarsku a Nemecku, ale aj na Slovensku, napr. na Havránku v Liptovskej Mare a v Prosnom. Ide o miesta, kam vtedajší ľudia prinášali božstvám obety, neraz aj ľudské, ktoré ich chránili pred nepriateľmi. Tieto dary mali ľudské. V Zemplíne sa ľudské pozostatky na obetisku nenašli. Tu zhromažďovali iba to, čo  považovali za najvzácnejšie: nádoby s potravinami, pracovné nástroje zabezpečujúce obživu, zbrane, ktoré ich chránili pred nepriateľmi. Tieto dary mali slúžiť na uzmierenie božstiev, resp. na zabezpečenie ich priazne pri zabezpečení dobrej úrody, zahnaní chorôb a podobne.  

Článok s menšími úpravami prevzatý z knihy: Mária Lámiová: Zemplín, obec s bohatou minulosťou, str. 14-16, Košice 1993

štvrtok, 2. novembra 2017

Tabuľa Nosice - Hradisko

Na sviatok Všetkých svätých, alebo v keltskej mytológii Samhain, sme zorganizovali (na tretí pokus kvôli nepriazni počasia v predchádzajúce termíny) osadenie informačnej tabule na hradisko púchovskej kultúry v Nosiciach. Tabuľu tradične vytvorilo naše OZ Hradiská, tento krát v spolupráci s OZ Puchovo dedičstvo, Slovenskou asociáciou archeológov a finančne sa na nej podieľalo mesto Púchov. Je to naša v poradí už 19. informačná tabuľa. 


Osobitná vďaka okrem chalanom z nášho združenia, patrí tiež Petrovi Valachovi, ktorý nám v úvode pomohol s vybavovaním potrebných súhlasov a tiež Milošovi Vrábelovi za dovoz materiálu, bez ktorého by bolo osadenie tabule nereálne. Za poskytnutie nálezov z výskumu a za odbornú konzultáciu tiež ďakujeme archeológovi Milanovi Horňákovi. Tabuľa bola samozrejme umiestnené s povolením KPU Trenčín. Za kresbu hradiska vďačíme Antonínovi Lackovi.
















Val opevnenia