Dosiahnuté
výsledky
za obdobie 2007-2011
Súhrn aktivít výskumu Ústavu
štátu a práva SAV od roku 2007 do roku 2011 a jeho rozvojové a výskumné zámery
na roky 2012 až 2016
V hodnotenom období od 1. 1. 2007
do 31. 12. 2011 Ústav štátu a práva SAV pokračoval vo svojej vedeckej činnosti
vo všetkých hlavných smeroch, ktoré mu určuje jeho zriaďovacia listina, a to v
kontinuite s výsledkami, ktoré dosiahol v predchádzajúcom hodnotenom štvorročnom
období od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2006. V súlade s poslaním ústavu bol výskum
zameraný na všetky hlavné smery podľa jeho zriaďovacej listiny, teda na teóriu
štátu a práva a právnu filozofiu, medzinárodné právo a európske právo, verejné
právo a súkromné právo. Vedecký potenciál organizácie bol v hodnotenom období
rozložený na vedecké úlohy v rámci plnenia súbežne prebiehajúcich výskumných
projektov podporených grantmi APVV, VEGA a v rámci dohôd o medzinárodnej
akademickej spolupráci.
Najvýznamnejšia časť výskumov sa
realizovala v rámci inštitucionalizovaných projektov, ktoré boli časovo
rozvrhnuté takto: dva projekty Ústavu štátu a práva SAV podporené APVV, z nich
jeden na obdobie od 1. 1. 2006 do 30. 4. 2009 a druhý na obdobie od 1. 5. 2011
do 31.10.2014; päť samostatných projektov Ústavu štátu a práva SAV podporených
VEGA a jeden projekt VEGA realizovaný v spolupráci s Právnickou fakultou
Trnavskej univerzity; z týchto projektov VEGA boli tri časovo rozvrhnuté na
obdobie od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2009 a tri projekty VEGA na obdobie od 1. 1.
2010 do 31. 12. 2012. Časť výskumov sa realizovala na základe medziakademických
dohôd v spolupráci s Akadémiou vied ČR – Ústav státu a práva AV ČR na obdobie od
1. 1. 2006 do 31. 12. 2008 a spolupráca bola obnovená na roky 2011 − 2013, s
Poľskou akadémiou vied – Instytut nau prawnych Polskiej akademii nauk na obdobie
od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2009 a spolupráca bola znovupotvrdená i na ďalšie
obdobie (2010 − 2012) a s Ústavom pro soudobé dějiny AV ČR a Právnickou fakultou
UK v Prahe na obdobie od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2008, pričom obdobne došlo k
predĺženiu spolupráce na ďalšie obdobie. Konkrétnosti o týchto projektoch a ich
výsledkoch sú uvedené v každoročne zverejňovaných správach o činnosti
organizácie. Z nich je zrejmý význam realizovaných výskumov tak z národného a
medzinárodného hľadiska, ako aj z hľadiska zapojenia Ústavu štátu a práva SAV do
európskeho výskumného priestoru. Vedecké výsledky jeho zamestnancov však boli v
širokej miere prezentované aj na vedeckých podujatiach, kde nositeľmi, resp.
koordinátormi výskumných projektov boli iné organizácie. V hodnotenom období sa
viacerí podieľali aj na príprave Vízie a stratégie rozvoja slovenskej
spoločnosti.
Kontinuitu v hlavnom zameraní
vedeckej činnosti ústavu v hodnotenom období vyjadrovalo predovšetkým
pokračovanie v riešení výskumného projektu z predchádzajúceho obdobia
APVV-51-000805 Konštitucionalizácia a zákonodarstvo v podmienkach SR ako
členského štátu EÚ so zreteľom na formovanie právneho štátu a právnej praxe,
ktorý bol projektovaný na obdobie od 1. 1. 2006 do 30. 4. 2009 (zodp. riešiteľ
J. Vozár). Prvý rok hodnoteného obdobia vyústil teoretickoprávny výskum v rámci
projektu APVV do medzinárodnej konferencie „Čo je právo?“ (Tatranská Štrba 17. −
19. 11. 2007). Na jeho úspešné zavŕšenie s vysokým hodnotením APVV nadviazal
predovšetkým tematicky široko orientovaný výskumný projekt podporený VEGA
2/0119/10 na obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2012 Právo a jeho prostredie (zodp.
riešiteľ E. Bárány). Interdisciplinárne prepojenie výskumu v týchto i ďalších
projektoch podporilo prípravu a realizáciu nového celoústavného projektu
APVV-0340-10 na obdobie od 1. 5. 2011 do 31. 10. 2014 Právo v dynamike
spoločenského vývoja a jeho teoretické reflexie (zodp. riešiteľ J. Švidroň).
Tieto a ďalšie výskumné projekty vyjadrujú aj nový stupeň kontinuity v základnom
vedeckom výskume Ústavu štátu a práva SAV, ktorý si v roku 2013 pripomenie 60.
výročie svojho vzniku medzi prvými vedeckými ústavmi zriadenými v rámci
Slovenskej akadémie vied.
Výskum v oblasti teórie práva a
právnej filozofie bol tematicky i personálne prepojený s výskumom v oblasti
verejného práva, osobitne ústavného práva a správneho práva, ako aj
európskeho
práva. Na začiatku hodnoteného obdobia v roku 2007 sa predovšetkým konštatovalo,
že súčasný stav právnej teórie je poznačený spochybňovaním hierarchického
usporiadania právneho systému, diskutabilnou redukciou na komentáre rozhodnutí
rôznych orgánov inštitucionálnej siete viacúrovňovej verejnej moci, ako i sotva
vždy zdôvodnenými pokusmi o takmer úplné „vyzátvorkovanie štátu“, situovanými do
čias, keď štát v podobe právneho štátu predstavuje aj conditio sine qua non
európskej spolupráce a integrácie. Ďalšie problémy sa prinajmenej v integrovanej
časti Európy zviditeľňujú aj v terminologických nejasnostiach prameniacich i z
aktuálneho právneho multilingvalizmu a supranacionalizmu. Zo zorného uhla
právneho pozitivizmu sa v moderných časoch hranice práva určovali pomocou
formálnych kritérií. Právna veda ich spracovala v teóriách ústiacich do
koncepcie prameňov práva vo formálnom zmysle a pravidla uznania. V spojitosti s
Radbruchovou formulou začali prenikať do vymedzenia práva obsahové a hodnotové
prvky. V rámci výskumu v priebehu hodnoteného obdobia sa konštatovalo, že
uvedený proces vrcholí chápaním právnych princípov ako prameňov práva najmä v
práve EÚ. Napriek prevažujúcemu pozitívnemu hodnoteniu na adresu právnych
princípov však vedie analyzovaná tendencia k nejasnosti hraníc právneho systému
a k zneprehľadneniu jeho vnútornej štruktúry. Týmto otázkam boli v rámci
uvedeného výskumného projektu venované viaceré práce a syntetizujúco
predovšetkým knižná monografia Bárány, E. Pojmy dobrého práva. (Žilina:
Eurokódex, 2007). Jej koncepčným východiskom je téza, že ľudia chcú od práva
nielen to, aby bolo efektívne, ale aj aby zodpovedalo ich hodnotám, aby bolo v
nejakom zmysle dobré. Toto prianie sa v právnom myslení dlhodobo vyjadruje najmä
pojmami prirodzené právo, ľudské práva, spravodlivosť a právne princípy, a to aj
v ich vzájomnom kontraste. Ďalšie súvisiace výsledky výskumu sa týkali otázok
účelu a mnohorozmernosti vymedzenia práva, ako aj obsahu a formy v určení
platnosti práva. Právna štátnosť v horizonte právnej teórie i praxe (i na ich
hraniciach) v súčasných európskych podmienkach predstavuje jednu z viacerých
úrovní organizácie verejnej moci, čo v pluralistickom kontexte do istej miery
predznačuje prechod od paradigmy hierarchie k (hypotetickej) paradigme „siete“.
Tieto otázky boli predmetom medzinárodnej vedeckej konferencie Pluralizmus moci
a práva (Tatranská Štrba, 25. − 27. 3. 2009, odb. garanti E. Bárány a P. Colotka).
Išlo o 12. teoretickoprávnu konferenciu organizovanú Ústavom štátu a práva SAV
(koná sa každý nepárny rok s pravidelnou účasťou zo Slovenskej republiky, Českej
republiky a Poľskej republiky). Podujatie uviedlo veľkú tému právneho pluralizmu
do slovenského odborného prostredia. Odzneli na ňom príspevky rozvíjajúce túto
paradigmu právneho myslenia a aplikujúce ju v niektorých právnych odvetviach.
Osobitnou témou záujmu právnej teórie v hodnotenom období boli otázky právneho
štátu, ktorý bol analyzovaný v rámci dvoch základných historicky zdvojených
artikulačných vĺn odvíjajúcich sa z dvoch prelomových období: spätých so
skončením druhej svetovej vojny a s koncom studenej vojny. Právny štát možno
nájsť v textoch vnútroštátnych ústav, európskych politických kontextoch a na
viacvrstvovom obzore internacionalizácie pojmu. Situovanosť právneho štátu v
rámci Rady Európy je starším príkladom. Ďalšia europeizácia pojmu právny štát
Zmluvou o Európskej únii a jeho umiestnenie medzi „politické kritériá“ nastolené
Európskou radou v Kodani roku 1993 sú významnými a výraznými momentmi spätými s
koncom studenej vojny. Problematike osudov zmluvnej reformy EÚ po neúspechu
projektu Zmluvy o ústave pre Európu bol venovaný ústavný seminár v rámci Týždňa
vedy a techniky a v syntetickej podobe bola problematika spätá s reformnou
zmluvou prezentovaná na ústavnej konferencii so súčasným referens Lisabonská
zmluva. Demarkácia prínosov reformnej zmluvy bola na ďalšom ústavnom podujatí
osvetlená v zornom uhle kodifikačných a reformných ambícií zmluvného projektu a
jeho symbolickej hodnoty. (Týmto otázkam sa vo svojom výskume špecializovane
venovali najmä E. Bárány, P. Colotka a A. Tokár.)
Otázok právneho štátu a
europeizácie práva sa týkali aj spoločné výskumné projekty pripravené a
realizované v spolupráci Ústavu štátu a práva SAV a Ústavu státu a práva AV ČR „Výzkum
tvorby práva, reformy a rekodifikace právního řádu a jeho harmonizace s právem
EU v Slovenské republice a České republice“ – „Reforma Európskej únie po jej
rozšírení. Slovenský a český pohľad“ (zodp. riešiteľ za ÚŠaP SAV O. Ovečková),
ako aj v spolupráci Ústavu štátu a práva SAV a Instytutu nauk prawnych Polskiej
akademii nauk „Slovenské a poľské právo po pristúpení k EÚ” – „Európska únia po
rozšírení” (zodp. riešiteľ za ÚŠaP SAV P. Colotka). V rámci týchto projektov sa
na zúčastnených ústavoch porovnávali výsledky výskumu dosiahnuté v týchto troch
členských štátoch EÚ po ich spoločnom vstupe do EÚ. Viaceré príspevky boli v
spolupráci s poľským akademickým prostredím prezentované aj na vyššie uvedenej
medzinárodnej vedeckej konferencii usporiadanej Ústavom štátu a práva SAV
Pluralizmus moci a práva v Tatranskej Štrbe a na jej báze uverejnenom
recenzovanom zborníku Pluralizmus moci a práva (Bratislava: ÚŠaP SAV/BVŠP,
EUROKÓDEX 2009).
Výskum v rámci projektu VEGA,
zameranom na právo a jeho prostredie, sa začal aplikáciou tradičnej podoby
systémovej teórie, ktorou sa dospelo k záveru a zároveň k východisku pre ďalší
výskum v tomto projekte, že bezprostredným prostredím práva chápaného ako
normatívny systém určitých vlastností je vždy človek (E. Bárány). Do akých
ďalekosiahlych a širokospektrálnych právnych i mimoprávnych súvislostí sa už v
necelých prvých dvoch rokoch rozvinul výskum v tomto projekte, aká rozsiahla a
spoločensky mimoriadne závažná vedecká problematika je jeho predmetom, ukázala
najmä medzinárodná vedecká konferencia, ktorú usporiadal Ústav štátu a práva SAV
(Tatranská Štrba, 6. – 8. 4. 2011, odb. garanti E. Bárány a P. Colotka) a na jej
základe pripravená knižná publikácia Právo a jeho prostredie (Bratislava: UŠaP
SAV vo vydavateľstve SAP, 2011) s účasťou 40 špecializovane zameraných autorov
zo SR a ČR, spojených spoločnou multidisciplinárnou problematikou, ktorá ďaleko
prekračuje oblasť iba právnej vedy a ponúka široko adresované výzvy aj iným
vedám o človeku, spoločnosti a kultúre.
V odbore ústavné právo bola na
začiatku hodnoteného obdobia významným podnetom výskumu medzinárodná vedecká
konferencia „15 rokov Ústavy Slovenskej republiky“ (Košice, PF UPJŠ, 6. – 7. 9.
2007). Skúmali sa najmä hlavné problémy rozhodovacej praxe v súvislosti s
rozšírením právomoci Ústavného súdu SR (Ľ. Gajdošíková), kriteriálna funkcia a
stabilita Ústavy SR (E. Bárány), problematika prijímania ústavných zákonov,
ktoré sú nad rámec zmocňovacích ustanovení ústavy a otázky kompatibility
ústavného systému, ako aj otázky poslaneckej imunity, čo bola opakovane
nastoľovaná téma na nové legislatívne riešenie, ako aj otázky referenda (D. Nikodým). Pred teóriou ústavného práva stojí tiež nový problém ako reagovať na
prudký nárast významu subjektov súkromnej moci, ktoré dokážu konkurovať
tradičným systémom verejnej moci (štát, medzinárodné organizácie, atď.).
Prípadná ústavná úprava statusu subjektov súkromnej moci by im dodala
kvalitatívne nové postavenie i práva. Ich prehliadanie zasa hrozí odtrhnutím
ústavy od spoločenskej reality (E. Bárány). V súvislostiach teórie práva,
ústavného práva a európskeho práva riešitelia s týmto zameraním výskumu tiež
konštatovali, že zo zorného uhla Ústavy SR platia na Slovensku prinajmenej tri
právne poriadky: vlastný právny poriadok SR, právo EÚ a medzinárodné právo
ľudských práv. Ústava SR sa takto stáva pre územie SR ich ohniskovou normou (Kelsen),
ale len pre právny poriadok SR určuje, čo ho tvorí (pravidlo uznania podľa Harta).
Ostatné právne systémy platné na Slovensku, majú vlastné – od Ústavy SR
nezávislé – pravidlá uznania, čiže obsahujú vlastné pravidlá určujúce, čo ich
tvorí. Zo zorného uhla práva EÚ však toto platí v SR podľa vlastnej ohniskovej
normy nachádzajúcej sa niekde v primárnom práve EÚ a dôvod platnosti aspoň časti
medzinárodného práva ľudských práv, tvorenej paktmi OSN o ľudských právach,
treba hľadať tiež mimo právneho poriadku SR. Z hľadiska ďalších perspektív
riešitelia už na začiatku skúmaného obdobia dospeli k názoru, že v najbližšom
desaťročí možno očakávať stret v otázkach dôvodu (titulu) platnosti práva EÚ na
území SR a vzťahu Ústavy SR so sekundárnym právom EÚ, ktorý pravdepodobne
nadobudne formu rozporu rozhodnutí Európskeho súdneho dvora a Ústavného súdu SR.
Obdobným sporom sa nevyhli ani „staré“ členské štáty EÚ a končievali bez jasného
výsledku. Predmetom špecializovaného skúmania boli aj časté a neraz účelové
zmeny právnych predpisov z hľadiska ich príčin i následkov. Poukázalo sa najmä
na veľmi negatívne javy pri novelizácii právnych predpisov, ako sú náhodilosť,
subjektivizmus, presadzovanie skupinových záujmov a mnohokrát aj neodbornosť a z
toho vyplývajúce časté ignorovanie základných zásad legislatívneho procesu.
Ťažisko pozornosti sa orientovalo aj na objasnenie podstaty viazanosti
zákonodarcu ústavou. Výskum sa sústredil i na otázky medzinárodnoprávnej
zodpovednosti SR za takto prijímanú legislatívu z hľadiska ochrany investícií,
či zoči-voči opätovným snahám o obchádzanie nálezov Ústavného súdu SR dotknutým
štátnym orgánom, ktoré ako také možno hodnotiť i ako kultúrny deficit
slovenského právneho prostredia. Zdôraznila sa potreba optimálneho skĺbenia
vedeckých požiadaviek na racionálnu tvorbu práva, reflektovanie aktuálnych
sociálnych potrieb v spoločnosti (tvorba práva ako sociálny proces),
inštitucionálne roviny legislatívneho procesu (právna úprava, organizácia a
riadenie legislatívneho procesu) a legislatívno-technické stránky legislatívnej
činnosti (J. Vozár).
Výskum vybraných otázok slovenskej
právnej histórie bol predmetom dvoch grantových projektov VEGA, prvý pod názvom
„Občan a jeho právna istota: Slovensko v rokoch 1939 – 1945“ a druhý,
nadväzujúci, pod názvom „Príprava, formulácia a následné zmeny Ústavy SR 1939 –
1945 ako prameň výskumu dobovej právnej vedy a právnej kultúry“(zodp. riešiteľ
K. Zavacká). Predmetom tohto výskumu boli najmä niektoré historické paralely
sprevádzajúce rozklad demokratického politického systému a právneho poriadku,
ako aj komparácia vybraných historických období, a to osobitne so zameraním na
skontrastnenie znakov demokratického prostredia a totalitného prostredia.
Výsledky tohto výskumu smerujú k výstrahe pred likvidáciou politických opozícií
a pred nebezpečenstvom nástupu totalitárnych tendencií a praktík, ktoré v
konečnom dôsledku dokážu za určitej situácie takmer okamžite zlikvidovať i
demokratický právny poriadok. Časť právnohistorického výskumu sa realizovala aj
v rámci dvoch medziústavných dohôd o spolupráci s AV ČR a PF UK v Prahe, prvý
pod názvom „Československé právo a právní věda v meziválečném období (1918 –
1939) a jejích místo ve střední Evropě“ (zodp. riešiteľ K. Malý, za ÚŠaP SAV
riešiteľka K. Zavacká) a „Právní formy perzekuce v letech 1939 – 1960“ (zodp.
riešiteľ K. Zavacká).
Výskum v oblasti verejného práva
(okrem vyššie uvedených otázok skúmaných v súvislostiach teórie práva, ústavného
práva a európskeho práva) sa ďalej orientoval predovšetkým na problematiku
správneho práva, verejnej správy a samosprávy. Inovatívnym spôsobom bol
prezentovaný spôsob možnosti komparácie foriem činnosti verejnej správy v rámci
krajín V-4. Klasifikovanie externých foriem aktivít verejnej správy bolo
doplnené aj zo zorného uhla jej právotvorných aktivít tak na úrovni primárnych,
ako i sekundárnych prameňov práva. Fenomén „formy činnosti verejnej správy“
výrazne reprezentuje dynamické chápanie verejnej správy (verejná správa ako
činnosť) na rozdiel od ponímania verejnej správy z hľadiska jej organizačnej
štruktúry, čo akcentuje jej statický charakter. Jadro pozornosti sa však v
súčasnosti presúva práve na priblíženie dynamickej stránky aktivít verejnej
správy. Vo verejnej správe sa zdôrazňuje potreba stability jej organizačnej
štruktúry, ktorá podliehala častým zmenám. Dôležité je rešpektovať vhodnú deľbu
kompetencií medzi štátnou správou a územnou samosprávou. Analýza frekvencie
zmien právnych predpisov poukazuje na potrebu stability v pôsobnosti miestnej
štátnej správy a územnej samosprávy, ktorej posledná reforma pred hodnoteným
obdobím sa uskutočnila v roku 2004. Pri následne zamýšľanej ďalšej reforme
verejnej správy (uznesenie vlády č. 705/2006) sa z hľadiska právnej vedy
poukázalo na potrebu dôsledného uváženia, ktoré kompetencie sú v prevažnom
záujme územnej samosprávy; a súčasne, do akej miery je duálny systém verejnej
správy spôsobilý jednotlivé úlohy zabezpečovať. Malo by ísť o racionálne
rozdelenie kompetencií podľa týchto kritérií. Výskum poukázal aj na náročnosť
legislatívneho procesu v súčasnom období, keď je potrebné aj koncepčne domýšľať
normotvorbu v podmienkach dozrievania množinyprávneho poriadku (právneho
pluralizmu). Treba sa vyvarovať zložitosti a neprehľadnosti, ktorú spôsobujú
časté novelizácie platného práva, lebo tu vzniká hrozba jeho odcudzenia človeku.
Hypertrofia právnych noriem nepochybne spôsobuje viacrovinné problémy. Ak sa k
tomu pridá nepresnosť, porušovanie legislatívnych pravidiel, prestanú pravidlá
správania plniť svoju regulačnú funkciu. Skúmanie problémov legislatívy v
Slovenskej republike pri formovaní právneho poriadku bolo spojené aj s
formulovaním námetov na ich riešenie de lege ferenda. Ide teda o optimálne
skĺbenie vedeckých požiadaviek na racionálnu tvorbu práva, reflektovanie
aktuálnych sociálnych potrieb v spoločnosti (tvorba práva ako sociálny proces),
inštitucionálne roviny legislatívneho procesu (právna úprava, organizácia a
riadenie legislatívneho procesu), ako aj legislatívno-technické vyjadrenie
vecných zámerov. Časť výskumu bola zameraná na konštrukciu duálneho systému
miestnej verejnej správy a územnej samosprávy. (Výskumu v tejto oblasti sa
venovali D. Nikodým a P. Kukliš.)
V demokratickej spoločnosti patrí
k jej základným atribútom sloboda prejavu, garantovaná v hierarchii právnych
noriem na najvyššej úrovni. Bez nej by neboli odhalené ani mnohé podvody a
škandály, ktoré by ich „aktéri“ radi zatajili. Obmedzovanie slobody prejavu v
priamej či nepriamej forme však môže byť deficitom demokracie aj pod tlakom
demokraticky ustanovených vlád. Aj z týchto hľadísk a dôvodov bola časť výskumu
orientovaná najmä na problematiku nového tlačového zákona s osobitným zameraním
na právo na opravu, ktorý má v slovenskom právnom poriadku dlhodobú tradíciu,
ako aj práva na odpoveď, čo je slovenskom právnom poriadku nový inštitút, ktorý
sa však v kontinentálnej Európe bežne používa. Na pozadí zahraničných skúseností
a judikatúry sa poukázalo na možnosti a aplikačné predpoklady tohto inštitútu
podľa nového tlačového zákona. Výskum v tejto oblasti bol monograficky
spracovaný v publikácii Vozár, J., Valko, E., Lapšanský, L. Tlačový zákon.
Komentár. (Praha: C. H. Beck, 2009), ktorá získala aj cenu Karlovarských
právnických dní.
Z hľadiska aktuálnych sociálnych
potrieb spoločnosti v rovine verejného práva a aj v dotyku s oblasťou súkromného
práva sa osobitne skúmala problematika sociálneho zabezpečenia. Rezonovala najmä
na konferencii Moderné trendy sociálneho zabezpečenia, organizovanej ÚŠaP SAV v
roku 2008 a na konferencii Sociálne zabezpečenie: Doterajšie výsledky a
perspektívy v roku 2011 (Ľ. Gajdošíková). Z hľadiska verejného práva sa skúmali
tiež otázky ochrany proti domácemu násilia, diskriminácie, medzinárodných
mechanizmov presadzovania rovnosti mužov a žien a legislatívneho rámca rodovej
rovnosti (Z. Magurová). V istom rozsahu bol výskum zameraný aj na problematiku
trestného práva (L. Kurilovská).
V oblasti medzinárodného verejného
práva sa výskum orientoval na pojem suverenity, otázky jej prenosu, resp.
obmedzení a na problematiku zásad medzinárodného práva. Právnoteoretická
rezonancia zásad a určovanie ich pozície vo vzťahu k právnym normám patrí k
aktuálnym témam súčasného právneho myslenia. Najdôležitejším dôvodom skúmania
zásad z hľadiska medzinárodného práva je otázka ich obsahu, ich formulácia, ako
aj preverovanie toho, aký je predmet ich obsahu a aj aký je ich cieľ.
Monograficky spracovaný výsledok tohto výskumu predstavuje publikácia Azud, J.
Zásady medzinárodného práva (niektoré problémy ich obsahu, povahy a výkladu).
(Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2008). Ide v slovenskej právnickej spisbe
o prvú ucelenú publikáciu k tejto problematike.
Výskum so zameraním na oblasť
súkromného práva sa týkal predovšetkým obchodného práva, občianskeho práva,
práva duševného vlastníctva a súťažného práva. V prvej fáze výskumu sa v
obchodnom práve venovala pozornosť otázkam zodpovednosti členov štatutárnych a
dozorných orgánov kapitálových spoločností. Pozornosť sa sústredila i na analýzu
inštitútu zákonného ručenia, ktorý zaťažuje konateľa spoločnosti s ručením
obmedzeným. Podstatná časť výskumu bola zameraná na transpozíciu preberaných
právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v tejto oblasti. (O.
Ovečková, J. Vozár). Veľká časť výskumu sa týkala vzťahu dvoch základných
kódexov súkromného práva – Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Išlo o
fundamentálny rozbor podstaty a charakteru občianskoprávnych a obchodnoprávnych
vzťahov a ich základné prepojenie s veľkým významom aj pre prebiehajúcu
rekodifikáciu súkromného práva (O. Ovečková). Ďalšou dôležitou oblasťou výskumu
bola problematika úrokov z omeškania v obchodnom práve. Jeho výsledky boli
využité a dopracované až do oblasti aplikácie v obchodnej praxi a v
obchodnoprávnej legislatíve a publikované i v zborníku z konferencie Aktuálne
otázky obchodného práva (Bratislava, 24. – 25. apríla 2008, odb. garanti O.
Ovečková a L. Žitňanská). Osobitne však treba zvýrazniť rozsiahle kolektívne
dielo, ktorým sa zavŕšil mnohoročný sústredený základný výskum širšieho
kolektívu odborníkov v odbore obchodné právo a zároveň je vyjadrením dlhodobej
plodnej spolupráce Ústavu štátu a práva SAV (O. Ovečková, J. Vozár) s vysokými
školami (L. Žitňanská – PF BVŠP, Š. Škrinár, Š. – PF TU, J. Suchoža, J. – PF
UPJŠ, M. Patakyová – PF UK) Ovečková, O. a kol. Obchodný zákonník – komentár, I.
− II. Druhé prepracované a doplnené vydanie. (Bratislava: Iura Edition, 2008,
1786 strán). Práca je v odborných kruhoch tak v oblasti teoretickej, ako aj
aplikačnej praxe vysoko hodnotená a je v našom prostredí považovaná za jednu z
najvýznamnejších mienkotvorných publikácií v oblasti obchodného práva. V roku
2012 vyšlo tretie doplnené a prepracované vydanie. Ďalším významným dielom na
mimoriadne aktuálnu tému, ktorá v hodnotenom období obohatila slovenskú
právnickú spisbu v tomto odbore, je monografia Ovečková, O. Zmluvná pokuta.
Druhé, prepracované a doplnené vydanie. (Bratislava: Iura Edition, člen skupiny
Wolters Kluwer, 2011). Práca predstavuje jediné monografické spracovanie
inštitútu zmluvnej pokuty v slovenskej odbornej spisbe. Ide o komplexný pohľad
na problematiku zmluvnej pokuty, a to z viacerých hľadísk. Predovšetkým inštitút
zmluvnej pokuty je spracovaný z hľadiska súkromného práva, t. j. tak z hľadiska
občianskeho, ako aj obchodného práva. Zároveň sú v práci riešené mnohé
teoretické otázky a na ich základe aj otázky výkladové a právnoaplikačné.
Napokon práca poukazuje na podstatné súvislosti zmluvnej pokuty a relevantných
právnych inštitútov. V práci sú teoretické názory konfrontované nielen s právnou
úpravou inštitútu zmluvnej pokuty, ale tieto sú bohato dokumentované judikatúrou
slovenských a českých súdov, ktorá je zároveň či už pozitívne, alebo kriticky
hodnotená. Práca obsahuje celý rad návrhov na úpravu zmluvnej pokuty de lege
ferenda.
Predmetom špecializovaného výskumu
boli aj viacodborové súvislosti týkajúce sa hospodárskej súťaže, reklamy a
prameňov práva v oblasti reklamy, autorského práva, ochrany osobnosti, vrátane
posmrtnej ochrany osôb, a v súvislostiach s tým osobitne aj náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch; analyzovali sa jej predpoklady a zásadné rozhodnutia
slovenských a českých súdov (J. Vozár). Komparatívne sa skúmala aj oblasť
nekalej súťaže podľa francúzskeho práva, v ktorom má teoretické a praktické
riešenie týchto otázok dlhodobú a v kontinentálnom práve vplyvnú tradíciu (L. Lapšanský). Právnohistoricky bol spracovaný vývoj práva proti nekalej súťaži na
území terajšej SR. Viac ako 50-ročná diskontinuita trhového hospodárstva sa
nemohla neodraziť aj v práve. Ponovembrový zákonodarca síce pružne zareagoval na
spoločenské zmeny, ale súdy nerozhodovali rovnako dynamicky. Žiaľ, rovnako
kriticky sa možno vyjadriť aj na adresu právnej vedy (J. Vozár).
Pre oblasť občianskeho práva bol v
hodnotenom období mimoriadne významný spoločný grantový projekt Právnickej
fakulty Trnavskej univerzity a Ústavu štátu a práva SAV Európsky občiansky
zákonník (ECC) – účasť základného právneho výskumu SR pri jeho tvorbe a využitie
jeho riešení pri ďalšej europeizácii slovenského súkromného práva. Už od roku
1999 pracovala Study Group on a European Civil Code (SG ECC) zložená z
popredných európskych akademických právnikov. Na tomto výskumnom projekte sa
podieľal veľký počet renomovaných profesorov i iných právnych vedcov a pod ich
vedením aj mladších vedeckých pracovníkov. Zámerom tohto hĺbkového
právnoporovnávacieho výskumu všetkých inštitútov súkromného práva bolo vytvoriť
vedecké základy pre tvorbu Európskeho občianskeho zákonníka ako dôležitého
nástroja v ďalšom integračnom procese. Podstatná časť výskumov SG ECC sa
realizovala ako súčasť 6. rámcového programu EÚ (EU-SixthFrameworkProgramme „Network
of Excellence“). V nadväznosti na podnet, ktorý vzišiel z medzinárodnej vedeckej
konferencie Kodifikácia, europeizácia a harmonizácia súkromného práva,
usporiadanej v rámci VIII. Lubyho právnických dní v Kongresovom centre SAV
(Smolenice, 16. – 17. 9. 2004), zúčastňuje sa na tomto dlhodobom celoeurópskom
projekte od roku 2005 aj slovenská veda súkromného práva (iniciátor J. Švidroň);
predtým bol tento projekt na Slovensku takmer neznámy. S podporou seniorov z
Ústavu štátu a práva SAV (O. Ovečková, J. Švidroň) sa tejto príležitosti úspešne
ujali generačne mladší kolegovia (ved. projektu M. Jurčová z PF TU), ako je už
široko známe z ich početných publikácií, uverejnených v posledných rokoch v
slovenských, českých i zahraničných odborných časopisoch, ba už i syntetizujúco
knižne. V istej opozícii k dlhodobým prácam na novej kodifikácii občianskeho
práva sa z prostredia Ústavu štátu a práva SAV začali v rovine teórie
všeobecného súkromného práva presadzovať a dostávať do širšieho povedomia
alternatívne nastoľované otázky hodnotového zakotvenia slovenského občianskeho
práva, jeho mravných dimenzií i jeho mimoprávnych interdisciplinárnych
súvislostí (J. Švidroň).
Významné výsledky sa dosiahli aj v
oblasti práva duševného vlastníctva. Možno konštatovať, že v tejto oblasti sa v
hodnotenom období zavŕšila aktuálna syntéza tohto širokého a mimoriadne
dynamického právneho odboru reflektujúca tak právnohistorické a právnoteoretické,
ako aj pozitívnoprávne aspekty stimulácie nových výsledkov vedeckej, umeleckej a
technickej tvorivej činnosti, práv na označenia, a to aj v relevantných
súvislostiach súťažného a mediálneho práva. Predchádzal jej vyše dvadsaťročný
systematický výskum i pedagogická činnosť na viacerých právnických fakultách,
ale aj spolupráca s praktickou sférou (J. Švidroň). Čiastkové publikačné výstupy
tohto výskumu v hodnotenom období boli zamerané na problematiku technickej
tvorby a práva na Slovensku v premenách šiestich desaťročí (otázky patentového
práva), tvorbu vedeckého systému práva duševného vlastníctva, jeho
interdisciplinárne súvislosti a aktuálne otázky autorského práva. V súvislosti s
vydaním kolektívnej publikácie Právo duševného vlastníctva v informačnej
spoločnosti a v systéme práva (Bratislava: VEDA, 2009, 687 s.; ed. J. Švidroň,
autori monografických častí J. Švidroň, Z. Adamová, M. Návrat, A. Škreko) sa
konalo rovnomenné interdisciplinárne vedecké sympózium usporiadané Ústavom štátu
a práva SAV (Malé kongresové centrum SAV, 17. 3. 2010). K aktuálnym otázkam
autorského práva bol Ústav štátu a práva SAV v hodnotenom období aj
spoluorganizátorom II. česko-slovenského seminára o autorskom práve (Malé
kongresové centrum SAV, 10. 6. 2010), ktorému je venované monotematické číslo
časopisu Právny obzor, 2010, č. 4.
Súhrn aktivít výskumu Ústavu štátu
a práva SAV za hodnotené obdobie ukazuje, že jeho výskumní zamestnanci aj pri
príprave grantových projektov, riešených v období od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2011,
primerane reflektovali tak z národného, ako aj z európskeho a globálneho
hľadiska súčasný stav poznania v každej z oblastí výskumu v súlade s poslaním
ústavu podľa jeho zriaďovacej listiny.
Avšak okrem vlastnej výskumnej
činnosti široké bolo i zapojenie zamestnancov Ústavu štátu a práva SAV v
pedagogickom procese na viacerých vysokých školách a vo všetkých troch stupňoch
vysokoškolského vzdelávania. Aj so zreteľom na súčasné materiálne a personálne
možnosti ústavu (nie všetci jeho zamestnanci pracujú v plnom pracovnom úväzku)
možno hodnotiť vedecké a pedagogické výsledky jeho zamestnancov, v ich väzbe na
podporu budovania ľudských zdrojov pre vedu a techniku v Slovenskej republike,
ako významné. Viacerí jeho vedeckí pracovníci dlhodobo spolupracujú ako
školitelia, oponenti a členovia komisií pre obhajoby dizertačných prác na
viacerých školiacich pracoviskách v SR aj ČR. Vedeckí a odborní zamestnanci
ústavu sa pravidelne zúčastňujú aj vedeckých konferencií doktorandov,
organizovaných vysokoškolským prostredím. Seriózne prispeli k podpore rozvoja
personálnej základne vo viacerých odboroch právnych vied úspešným zavŕšením
svojho vlastného školiteľstva, ako aj účasťou pri obhajobách dizertačných prác
doktorandov iných školiteľov. Táto forma spolupráce Ústavu štátu a práva SAV s
vysokými školami sa tak ukazuje ako perspektívna aj pre ďalšie posilňovanie a
vedecké profilovanie jeho personálnej základne. Avšak prijatiu ďalších úspešných
a perspektívnych doktorandov do kmeňového stavu Ústavu štátu a práva SAV
dlhodobo bráni v rámci SAV poddimenzovaný počet systemizovaných pracovných miest
na Ústave štátu a práva SAV. Preto treba konštatovať aj negatívnu stránku tejto
situácie spočívajúcu v tom, že doktorandi vyškolení kvalifikovanými školiteľmi z
Ústavu štátu a práva SAV hľadajú svoje uplatnenie po dosiahnutí PhD. inde mimo
SAV. Túto dlhodobo negatívnu situáciu nemôže ústav vyriešiť bez výraznejšieho
pochopenia aj zo strany Predsedníctva SAV pre nové výzvy, ktoré sa nastoľujú pre
oblasť právnych vied v súčasnom mimoriadne dynamickom spoločenskom a právnom
vývoji. Na záver tohto zhrnutia najvýznamnejších aktivít výskumu realizovaného
Ústavom štátu a práva SAV v hodnotenom období uvádzame, že úspešne sa rozvíja aj
nový celoústavný grantový projekt podporený APVV na obdobie od 1. 5. 2011 do 31.
10. 2014 Právo v dynamike spoločenského vývoja a jeho teoretické reflexie.
Koncepcia výskumu a rozvoja
Ústavu štátu a práva na roky 2012 až 2016
Štát a právo prešli od vzniku SAV
zložitými premenami, na ktoré reagovala aj právna veda inštitucionalizovaná v
Ústave štátu a práva SAV. Vznikol v roku 1953 a jeho história je aj monograficky
čiastočne spracovaná v publikácii 45 rokov Ústavu štátu a práva Slovenskej
akadémie vied (Bratislava: ÚŠaP SAV, 1998, ed. T. Weissová). Od vzniku ústavu v
ňom pôsobilo veľa významných osobností. Z vedeckej činnosti jeho zamestnancov sa
zrodilo mnoho závažných vedeckých diel, ktoré v príslušných obdobiach výrazne
ovplyvnili ďalší rozvoj vo všetkých čiastkových odboroch, ktorým sa na tomto
pracovisku základného výskumu s univerzálnym poslaním v oblasti právnych vied na
Slovensku venovala pozornosť podľa aktuálnych výziev, ktoré sa v otázkach
týkajúcich sa štátu a práva nastoľovali v tom-ktorom období.
V predchádzajúcich obdobiach boli
vytvorené seriózne základy, na ktorých možno kontinuálne ďalej rozvíjať vedecké
aktivity ústavu vo všetkých hlavných smeroch v súlade s predmetom činnosti podľa
jeho zriaďovacej listiny. V kontinuite na predchádzajúce výskumy a v nich
nadobudnuté nové poznanie vedeckí zamestnanci ústavu formulovali a postupne
napĺňali ďalšie výskumné ciele podľa jeho kapacitných možností, ktoré sú však v
relácii k jeho poslaniu podľa zriaďovacej listiny značne poddimenzované určeným
počtom systemizovaných miest výskumných zamestnancov v rámci SAV, teda danou
organizačnou štruktúrou. Tá dlhodobo nezodpovedá množstvu nových úloh a výziev,
ktoré pred základný výskum v právnej vede kladie najnovší vývoj z národného,
európskeho aj globálneho hľadiska, ale osobitne v rámci SAV tiež v
interdisciplinárnych otázkach týkajúcich sa najmä jej III. oddelenia – vied o
dejinách, človeku, spoločnosti, kultúre a umení. Je vhodné pripomenúť, že po
roku 1989 došlo v rámci SAV k celoplošnému zníženiu počtu zamestnancov o 50 %,
avšak zároveň sa pre oblasť vied o štáte a práve začalo mimoriadne dynamické a
náročné obdobie. V prvom pláne boli v začiatkoch tohto dlhodobého a
širokospektrálneho procesu na programe výskumu otázky europeizácie a európskej
bezpečnosti, výrazného posilňovania a garancií ľudských práv aj prostredníctvom
európskych inštitúcií (Rada Európy, Komisia ES/EÚ), otázky zdokonaľovania
právneho štátu a ústavného práva, osobitne prostredníctvom činnosti Ústavného
súdu SR, formovanie nového obchodného práva v súlade s transformáciou celej
hospodárskej sféry a pripravovanými rekodifikáciami v oblasti súkromného práva,
právna podpora utvárania slobodného súťažného prostredia prostredníctvom
súťažného a mediálneho práva, ako aj nové otázky v oblasti sociálneho
zabezpečenia. Týmto hlavným i ďalším oblastiam sa vo výskume ústavu venovala po
celé dve desaťročia sústredená pozornosť a dospelo sa k serióznym výsledkom,
využívaným v teoretickej oblasti i v praxi. Poznanie vedeckých zamestnancov
ústavu vo všetkých hlavných smeroch výskumu sa rozširovalo a prehlbovalo aj na
základe nadobúdania nových európskych a medzinárodných akademických skúseností a
kontaktov s vyspelými vedeckými inštitúciami v zahraničí (podrobnejšie vo
zverejnených správach o činnosti organizácie za predchádzajúce roky), ale aj so
špecializovanými medzinárodnými organizáciami, ktorých sa Slovenská republika
stala členom, či už novým, alebo v nástupníctve na členstvo ČSFR v nich (WIPO,
UNESCO,UNIDROIT, a i.). Nemožno zabúdať, že v zhodnom období, v ktorom sa v SR
najčastejšie vnímal dôraz najmä na otázky europeizácie, nové náročné úlohy pred
celé medzinárodné spoločenstvo, a teda aj pre Slovenskú republiku, nastolil
zavŕšený dlhodobý proces transformácie Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT),
z ktorého sa v roku 1994 zrodila Svetová obchodná organizácia (WTO) s mohutným
globálnym vplyvom nielen na oblasť svetového obchodu, ale priamo aj na všetky
oblasti života národných členov medzinárodného spoločenstva. Nové medzinárodné
nástroje boli prijaté v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO)
a WTO aj na posilnenie ochrany výsledkov tvorivej vedeckej, technickej a
umeleckej činnosti (autorskoprávna a priemyselnoprávna ochrana, súťažné
prostredie). Im sa v základnom výskume ústavu takisto venovala hĺbková
pozornosť. Vo všetkých uvedených oblastiach jeho kmeňový výskumný tím disponuje
špecializovaným poznaním, ktoré ďalej rozvíja, rozširuje, postupne aj
monograficky systemizuje a ponúka na využitie legislatíve i aplikačnej právnej
sfére v oblasti štátnej správy a územnej samosprávy, hospodárstva, sociálneho
systému i kultúry, ako aj v pedagogickom procese na právnických fakultách.
Hlavné vedecké ciele ústavu v
súčasnosti konkretizujú tri výskumné grantové projekty VEGA s obdobím riešenia
do 31. 12. 2012 a dlhodobejšie najmä celoústavný grantový projekt APVV-0340-10
„Právo v dynamike spoločenského vývoja a jeho teoretické reflexie“ s obdobím
riešenia do 31. 10. 2014, ktorý nadväzuje na skôr riešené celoústavné grantové
projekty APVV-51-000805 „Konštitucionalizácia a zákonodarstvo v podmienkach SR
ako členského štátu EÚ so zreteľom na fungovanie právneho štátu a právnej praxe“
– záverečné hodnotenie APVV „vynikajúca úroveň“, a predtým ŠPVV č. 2003 SP
51/028063 „Právne vedy a ich prínos k analýze procesu transformácie v
podmienkach integrácie do EÚ“. Problematika súčasného celoústavného výskumného
projektu zahŕňa viacodborové právne súvislosti. V súlade s výzvou APVV 2010 sa
zameriava na nové aktuálne témy pre oblasť právneho výskumu s prehĺbeným dôrazom
na podporu rozvoja mladých vedeckých pracovníkov a na interdisciplinárne otázky.
Člení sa na dve časti, z ktorých jedna je ťažiskovo orientovaná na otázky
pozitívneho práva (verejné a súkromné právo, európske a medzinárodné právo) a
druhá na otázky právnej teórie (zahŕňa aj výskum v oblasti právnej filozofie a
právnej histórie). Zameranie výskumu v prvej časti sa sústreďuje na reflexiu
najnovších európskych a medzinárodných harmonizačných projektov v oblasti
občianskeho a obchodného práva v slovenskom právnom poriadku s dôrazom na
vybrané otázky záväzkového práva, hospodárskej súťaže, práva duševného
vlastníctva, ochrany osôb, ich sociálneho zabezpečenia a zdokonaľovanie štátnej
správy, ako aj na medzinárodné aspekty globalizácie. Východiskovú výskumnú
orientáciu v tomto tematickom okruhu poskytli viaceré významné medzinárodné a
európske harmonizačné projekty (najmä Zásady UNIDROIT, PECL, CFR a na ne
nadväzujúce výsledky novších európskych i globálne zameraných medzinárodných
výskumov). V rámci tohto poľa výskumu sa v Ústave štátu a práva SAV prednostne
skúmajú nové trendy v rozvoji obligačného práva, ochrana súťaže protimonopolným
právom (najmä súkromnoprávnoprávne aspekty protimonopolného práva, ktoré neboli
u nás zatiaľ predmetom systematickej pozornosti), ďalej sa výskum v tejto sekcii
zameriava na vybrané interdisciplinárne aspekty ochrany proti nekalej súťaži
(klamlivá reklama, porovnávacia reklama, reklama na tabak a reklama na lieky).
Osobitnou oblasťou výskumu je ochrana osobnostných práv (právo na súkromie,
ochrana cti a dôstojnosti, prezumpcia neviny). V súvislosti s ochranou osôb je
predmetom výskumu v tejto sekcii aj problematika rovnosti a diskriminácie.
Interdisciplinárne zameranie prvej sekcie zahŕňa aj ústavnoprávne aspekty
verejnej správy ako východisko skúmania vlastných problémov verejnej správy,
osobitne foriem jej činnosti. V širokej odbornej verejnosti už dlhší čas
rezonuje myšlienka zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb a keďže
ústav disponuje aj k tejto problematike riešiteľskými možnosťami, bola aj táto
problematika zahrnutá do projektu; (výskum v tomto odbornom rozpätí realizujú O.
Ovečková, J. Švidroň, J. Vozár, J. Azud, Ľ. Gajdošíková, D. Nikodým, P. Kukliš,
L. Kurilovská, Z. Magurová, L. Lapšanský, V. Janáč, B. Králičková, J. Ďurechová,
M. Kropaj). Ťažiskovým zameraním výskumu v druhej časti je zmena a fragmentácia
práva a ich teoretické reflexie. Ide o kľúčové slová súdobého a zvlášť
postmoderného právneho myslenia. Sú na nich aspoň implicitne založené i také
smery ako právny pluralizmus a chápanie práva ako autopoietického systému. V
medzinárodnom meradle možno túto výskumnú problematiku situovať do historickej
spoločenskej a systémovej roviny s teoretickoprávnym prepojením na Hartovo
pravidlo zmeny (rule of change) ako doposiaľ asi najvýraznejší pokus o tézovité
vystihnutie zmeny práva. Zmena práva obvykle súvisí s vývojom záujmov a hodnôt
prevládajúcich v spoločnosti. Pre zmeny práva platného na území štátu majú
rastúci význam externé faktory, v prípade Slovenskej republiky ako nového
členského štátu EÚ ide v prvom rade o nie vždy viditeľné určovanie obsahu
platného práva. Navyše, samotné právo EÚ sa neustále vyvíja. Pre pochopenie
fenoménu zmeny práva má význam historickoprávna analýza zmeny právneho poriadku
v a po zlomových politických momentoch na príklade právnych dejín Československa
a Slovenska v 20. storočí. Zvláštny prípad zmeny práva predstavuje vývoj v
stredoeurópskych a východoeurópskych štátoch počas posledných desaťročí (výskum
v tejto sekcii realizujú E. Bárány, P. Colotka, A. Tokár, K. Zavacká, L.
Berdisová).
Základným strategickým cieľom
koncepcie ústavu v strednodobej perspektíve je výrazne posilniť etablovanie sa
mladých vedeckých pracovníkov v jeho organizačnej štruktúre a dlhodobo
zabezpečiť kontinuitu vedeckej činnosti ústavu vo všetkých oblastiach výskumu,
ktoré mu určuje jeho zriaďovacia listina. Treba mať na zreteli, že výsledky
dosiahnuté v jeho vedeckej činnosti v predchádzajúcich obdobiach dosiahol
pomerne veľmi malý počet vlastných vedeckých zamestnancov ústavu, avšak treba
tiež konštatovať, že z objektívnych, ale i subjektívnych príčin nie je plne
zabezpečené vedecké nástupníctvo vo všetkých odboroch, ktoré by výskumná činnosť
ústavu mala aj v budúcnosti pokrývať a ďalej rozvíjať, a to predovšetkým aj s
výraznejším zapojením sa ústavu do európskeho i širšieho medzinárodného
výskumného prostredia. O ponúkajúce sa možnosti výskumnej spolupráce so
zahraničnými inštitúciami zásadne nie je núdza, avšak súčasný poddimenzovaný a
aj vekovo pokročilý stav efektívnej výskumnej bázy ústavu neumožňuje ich plné
využitie. Prvým krokom k zásadnému obratu v súčasnej nepriaznivej situácii bolo
zapojenie štyroch mladých vedeckých pracovníkov, vyškolených alebo inak vedecky
podporených staršími vedeckými pracovníkmi ústavu, do grantového projektu APVV
so želanou perspektívou ich zapojenia do kmeňového výskumného stavu ústavu v
rámci systemizovaných miest. V hodnotenom období boli prijatí dvaja. Výraznejšie
pochopenie zo strany Predsedníctva SAV, ale aj niektoré interné opatrenia môžu
umožniť prijatie aj ďalších, a to predovšetkým už aj v rámci napĺňania časového
harmonogramu stanoveného vo výskumnom projekte APVV do roku 2014.
60. výročie vzniku, ktoré si Ústav
štátu a práva SAV pripomenie v roku 2013, bude príležitosťou na retrospektívne
hodnotenia jeho činnosti i na uváženie nových úloh v súlade s jeho
nezastupiteľným miestom v slovenskej právnej vede. Vedecké výsledky, ktoré
vznikli z činnosti ústavu, sú okrem mnohých monografií zdokumentované najmä na
stránkach časopisu Právny obzor. Dlhodobo vychádza pod odborným vedením
redakčnej rady zriadenej v Ústave štátu a práva SAV; v roku 2017 si pripomenieme
100. výročie jeho založenia a nepretržitého vychádzania (v roku 1917 ho začal
vydávať v Budapešti slovenský právnik JUDr. Emil Stodola). Ďalším významným
vedeckým periodikom, ktoré v minulosti ústav počas niekoľkých desaťročí vydával
a takisto významne dokumentuje históriu jeho činnosti, boli Právnické štúdie.
Uvedené periodiká predstavujú nielen archív právneho myslenia na Slovensku v
jeho vývojovej kontinuite a v ňom sústredený bohatý fond právnych poznatkov,
neodmysliteľných pre hĺbkové spracovávanie slovenskej právnej histórie. Možno z
nich v mnohých smeroch čerpať predovšetkým aktuálne vedecké poznanie a
inšpiráciu pri vyrovnávaní sa s najnovšími úlohami, ktorépred vedu o štáte a
práve nastoľuje súčasnosť.
Ako jediné mimouniverzitné
pracovisko základného výskumu v oblasti vied o štáte a práve v Slovenskej
republike však Ústav štátu a práva SAV plní aj istú integrujúcu funkciu v danom
vednom odbore. Významná je jeho spolupráca s vysokými školami najmä právnického
smeru, ale tiež s niektorými ústavmi III. oddelenia SAV. Avšak skromne
materiálne vybavenie a vyššie spomenutý poddimenzovaný personálny stav dlhodobo
značne obmedzujú jeho vedecké ambície, osobitne aj vo vzťahu k zahraničným
výskumným pracoviskám podobného zamerania. Napriek tomu možno konštatovať, že
Ústav štátu a práva SAV si počas svojej existencie vybudoval rešpektované miesto
v odboroch svojej vedeckej činnosti a jeho výsledky široko využíva tak právna
prax, ako aj iné výskumné pracoviská so zameraním na túto vednú oblasť nielen v
Slovenskej republike, ale aj v zahraničí a pedagogický proces – najmä, ale
nielen na právnických fakultách.
Prof. JUDr. Ján Švidroň, CSc.
riaditeľ
Ústavu štátu a práva SAV Ústavu štátu a práva SAV
Prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.
predsedníčka vedeckej rady
Ústavu štátu a práva SAV Ústavu štátu a práva SAV
PDF verzia materiálu -
Súhrn aktivít výskumu Ústavu štátu a práva SAV od roku 2007 do roku 2011 a jeho
rozvojové a výskumné zámery na roky 2012 až 2016
Opublikované: Právny obzor 4/2012
/ Z vedeckého života
za
obdobie 1996-2007
Ústav štátu a práva SAV
predstavuje integrálnu súčasť spoločenskovednej a intelektuálnej komunity
Slovenska. Na jeho pôde sa konajú vedecké konferencie, semináre a jesenné
školy pre vysokoškolských študentov, ktoré sa stali miestami vedeckých
diskusií a stretávania. Jeho pracovníci sa aktívne podieľajú na odborných
podujatiach organizovaných inými inštitúciami. Pracovníci ÚŠaP SAV svojou
bohatou vedeckou i odbornou a publicistickou publikačnou činnosťou prispievajú
k formovaniu verejného prostredia na Slovensku. Zaujímajú odborné i občianske
stanoviská k verejným problémom. Ústav spolupracuje s viacerými nadáciami
i občianskymi združeniami, inštitúciami ako sú Združenie miest a obcí
Slovenska, Informačné a dokumentačné stredisko o Rade Európy, či britský
Know How Fund.
Ústav štátu a práva je jediným
pracoviskom na Slovensku, kde sa skúmajú tlačové právo, právne otázky
reklamy, štát a právo v postmodernej situácii.
Ústav štátu a práva SAV každoročne
organizuje jesennú školu zameranú na prierezovú tematiku (právny štát, právna
zodpovednosť, ľudské práva) pre poslucháčov právnických fakúlt, politológie
a Akadémie Policajného zboru zo Slovenska, z Čiech, z Maďarska.
Ústav štátu a práva SAV uskutočňuje
základný výskum v týchto odbory práva:
-
teória štátu a práva
-
dejiny štátu a práva
-
obchodné právo a hospodárske
právo
-
medzinárodné právo verejné
-
ústavné právo
-
správne právo
-
právo sociálneho zabezpečenia
-
interdisciplinárne: mediálne
právo, právo mimovládnych organizácií a neziskového sektora
Ústav štátu a práva SAV je po
akreditácii v rámci SAV zaradený do kategórie „A“. Akreditáciu na
doktorandské štúdium získal ústav na tieto odbory práva:
a) Teória štátu a práva
b) Obchodné právo a hospodárske právo
