Podčiarknuté a podpísané (Rudolf Dobiáš)

Rudolf Dobiáš
Podčiarknuté a podpísané
 

Bol taký oheň, čo už nehorí,
a predsa dosiaľ moju dušu páli.
Bola aj báseň, sestra pokory,
a pieseň, ktorú nikdy nespievali.

Bola aj bolesť, núdze rozličné,
žobráci, ktorí boháčmi sa stali,
keď detskej viery zrnko horčičné
lámalo s nimi uránové skaly.

Z trinástich komnát kto dnes otvorí
tú, ktorej sa aj najsmelší z nás báli?
V nej umierali zrána za zory
tí, čo svoj život živým darovali.

Boli sme ľaliami poľnými,
chvíľku sme kvitli, dlho uvädali.
Dievčatá vystrojili hostiny,
plný stôl dobrôt – my sme hrýzli skaly...

Dlho nás vtedy doma čakali,
kovová obruč hneď sa neroztvorí.
S potkanmi sme sa potme bratali,
boli sme zver a nevyšli sme z nory.

Nadlho zašlo slnko za hory,
k nikomu nikto slovka neprevravel.
Žili sme život smrti navzdory,
boli sme steblom v Bohom siatej tráve.

Kde sú tie jasné, šíre priestory,
kde z malých princov stávajú sa králi?
Už ani Pán Boh nestvorí
ten kúštik zeme, kde sme boli malí.

Bolo to dávno a či iba včera?
Bolo to vôbec? Či to nebolo?
Či sa len z kĺbov vymkla časomiera,
a vtedy všetko ľahlo popolom?
 
Preto sa pýtam: Bolo? Nebolo?
A pritom viem, že nik mi neodpovie.
Škovránok azda piesňou nad poľom
a teplý vietor, keď pohládza krovie.
(2000)

 
Pred osemdesiatimi piatimi rokmi sa narodil autor tejto básne Rudolf  Dobiáš (29. septembra 1934), básnik, prozaik, dramatik, autor kníh pre deti a mládež, rozhlasový autor, publicista a redaktor, bývalý jáchymovský väzeň. Táto jeho báseň hovorí o mnohom, no iste nie o všetkom, čo tam prežil, čo si vytrpel. Nie je len svedectvom, ale najmä mementom.

Ján Zambor píše, že poézia Rudolfa Dobiáša „patrí k básnickej tvorbe toho zamerania, kde je báseň hodnototvorným aktom“.
Text básne som vybral z autorovej knihy Noci a dni (vydali Hlbiny, Bratislava 2016, zostavil Anton Baláž, ilustroval Jozef Vydrnák, doslov napísal Igor Hochel, edičnú poznámku Marta Bábiková). Rudolfovi Dobiášovi úprimne blahoželáme!