Tento portál slúži ako prehľadný úvod k témam architektúry, stavebníctva a urbanizmus.
Architektúra (lat.architectura > starogr.Αρχιτεκτονarchitekton – hlavný staviteľ a pod. = archi [hlavný/vládnuť] + tekton [staviteľ/umelec alebo remeselník pracujúci drevom]) je umenie a veda o navrhovaní a stavbe budov, stavených objektov, stavieb a ich súborov, pamätníkov a rôznych architektonických prvkov.
Stavebníctvo je technický odbor, ktorý sa zaoberá prípravou, výstavbou a riadením stavebnej a obchodnej činnosti.
Urbanizmus je architektonická disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom a realizáciou výstavby miest, dedín a sídlisk na účely bývania, práce a rekreácie.
Konštrukčné riešenie domov so zatrávnenou strechou pochádza zo severnej Európy. Príkladom je islandský dom („sodhouse“) so strechou tvorenou dvoma až troma vrstvami rašelinových kobercov uloženými na suchých vetvách pokrytých prérijnou trávou. Zvislé steny, hrúbky 60 - 90 cm, sú postavené z 10 cm vysokých trávnatých kobercov so zatrávnenou stranou smerom dolu. Takáto konštrukcia udržuje v chladnom prostredí teplo akumuláciou. Pôvodná škandinávska zatrávnená strecha má sklon od 30° do 45° a tvorí ju 20 cm hrubá vrstva trávnatého koberca, ktorá je uložená na niekoľkých vrstvách brezovej kôry. Kôra je lepená dreveným dechtom, aby vznikla vodotesná a nepriepustná vrstva. Mínusom tejto konštrukcie je, že decht môže byť rakovinotvorný a životnosť strechy je len 20 rokov. V Berlíne sa od polovice 19. storočia stavali štvorpodlažné bloky domov so strechami zvažujúcimi sa do átria-„strechy z dreveného cementu“.
Konštrukcia strechy je od konštrukcie zatrávnenej strechy oddelená separačnou, diletačnou a ochrannou vrstvou proti prerastaniu korienkov. Vlastnú vegetačnú vrstvu tvorí drenážna vrstva (keramzit, guľky z polystyrénu, priestorová šmyková rohož), filtračná vrstva (syntetické textílie, minerálne alebo sklenené rohože), hydroakumulačná vrstva (rašelina alebo tuhé minerálne dosky) a vrchná vegetačná vrstva.