Čo sa písalo v novinách pre 100 rokmi (16. septembra – 30. septembra 1919)

Na Československo sa valí dodávka piatich miliónov vajec. Hoci úroda vyzerá byť v poriadku, zatiaľ stále platí, že jedna osoba má mesačne nárok na 12 kg múky. Vo Francúzsku si položili otázku, ako podnietiť „babyboom“? Zatiaľ sa vážení akademici zhodli na finančnej motivácii. Do československého národného zhromaždenia sa dostáva prvá Slovenka. Najbohatšia černoška na svete zomrela – ako sa z chudobného dievčaťa stala milionárka? Aj toto sa dozviete v 100 ročných novinách, ktoré vyšli medzi 16. a 30. septembrom 1919.

Ako sa môže stať chudobné dievča boháčkou bez toho, aby sa dobre vydala? Ťažko, obzvlášť začiatkom 20. storočia, kedy bola emancipácia v plienkach a tá žena bola černoška. Madam C. J. Walkerová však prelomila bariéry a stala sa prvou ženou, ktorá zbohatla vlastným úsilím. Dokonca bola pokladaná za najbohatšieho Afroameričana. O tom, aký zázrak musela urobiť, sa dočítate v Slovenskom východe z 12. septembra 1919.

Slovenský východ z 12. septembra 1919, str. 2

Slovenský východ z 12. septembra 1919, str. 2

Alica Masaryková sa vzdala práce v Revolučnom národnom zhromaždení. Na jej miesto postúpila jediná Slovenka – Irena Káňová. Mala vtedy 26 rokov, čím sa stala najmladšou poslankyňou celého poslaneckého kolektívu. Pochádzala z Banskej Štiavnice, kde pracovala ako robotníčka v tabakovej fabrike. So Slovenskom sa spájalo aj meno inej poslankyne, Anny Sychravovej. Rodáčka z Humpolca totiž niekoľko rokov pôsobila ako učiteľka vo Vrútkach, z tohto mesta vlastne vkročila do politiky.

Slovenský východ zo 16. septembra 1919, str. 3

Slovenský východ zo 16. septembra 1919, str. 3

rancúzi potrebujú zvýšiť pôrodnosť a tak sa rozhodli, že rodičov skúsia motivovať peniazmi. Presný sadzobník zverejnil Slovenský týždenník z 19. septembra 1919. No a do Československa sa valí dodávka 5 miliónov vajec – na prvý pohľad je to moc, ale keď si to tak prerátame, na jedného obyvateľa by vyšlo pol vajíčka – niekto by dostal bielko, iný žĺtko. Aj toto zverejnil Slovenský týždenník z 19. septembra 1919.

Slovenský týždenník z 19. septembra 1919, str. 3

Slovenský týždenník z 19. septembra 1919, str. 3

Začiatkom 20. storočia sa ľudia zhodli na tom, že nikotín ohrozuje mravnosť. Dnes už vieme, že aj zdravie. V skratke o tom informovala Slovenská vlasť z 26. septembra 1919.

Slovenská vlasť z 26. septembra 1919, str. 4

Slovenská vlasť z 26. septembra 1919, str. 4

Československo si 28. október 1918 chce navždy zapamätať, a tak ho vyhlásilo za „národný sviatok“. Časom sa zo dňa, kedy „samostatný stát československý vstoupil v život“, stal štátny sviatok, ktorý sa oslavoval až do rozpadu krajiny. Krátku informáciu priniesol týždenník Tatry vo vydaní zo dňa 27. septembra 1919.

Tatry z 27. septembra 1919, str. 3

Tatry z 27. septembra 1919, str. 3

Aké mosty sa začnú stavať? Nuž, nie je reč len o nových technológiách, ale o peniazoch – hlavným kritériom je úspora a budúcnosť vraj patrí železobetónu. Informoval o tom týždenník Tatry z 27. septembra 1919.

Tatry z 27. septembra 1919, str. 3

Tatry z 27. septembra 1919, str. 3