Plav

V Inventuře Kamila Boušku sa svet rozpadá na čiastky, ktoré je potrebné zozbierať, spočítať, bilancovať. Môže ísť o doslovné, fyzické drobenie sveta, ale aj metaforické – človek rozdeľuje svoju bytosť medzi ostatných ľudí, medzi rôzne úkony, prácu, situácie, človek sa sám vnútorne rozpadá. Napätie je tu prirodzene také, aké by malo vzniknúť pri pokuse objektívne uchopiť, vyčísliť a zapísať, čiže inventarizovať čosi, čo by nemalo byť možné previesť do objektívneho sveta. To čosi môžeme azda pokojne nazvať ľudskosťou.

Obraz sveta, ktorý sa postupne vynára z jednotlivých próz a dominuje v celom súbore, je, najjednoduchšie povedané, obrazom sveta, v ktorom z rôznych dôvodov slabší ľudia sú zbavení dôstojnosti a možnosti artikulácie vlastných potrieb, je to obraz skutočnosti, ktorá volá po zmene, potrebuje konkrétnu intervenciu.

Rozkoš z čítania Chmelových textov tkvie v schopnosti oddať sa neistote, zbaviť sa túžby po uspokojivej definitívnosti celku, v schopnosti vidieť básne a knihy ako súčasti, pokračovania a prostriedky ďalších súčastí, pokračovaní a prostriedkov, v schopnosti vzdať sa výhry interpretácie nad textom, nenormalizovať, nečesať nekontrolovateľnosť, živelnosť, pretržitosť, v schopnosti poddať sa výhonkom, úlomkom, kýpťom, zazrieť v čitateľskom vyčerpaní záblesky ich fragmentárnej krásy.