|
|
Zavrieť Schovať lištu | ||||||||||||||
Programové vyhlásenie vlády v oblasti pôdohospodárstva hovorí o presune prostriedkov z I. piliera do II. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dnešná (28.5.2020) porada vedenia ministerstva sa podľa informácií portálu poľnoinfo.sk má touto otázkou zaoberať. Výsledkom má byť razantné zníženie priamych platieb pre poľnohospodárov už v roku 2020 a následne presun finančných prostriedkov z poľnohospodárskej prvovýroby aj do lesníckych opatrení v rámci Programu rozvoja vidieka 2014-2020.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (13. 5.) večer prijali legislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého vyzvali Európsku komisiu, aby najneskôr do 15. júna predložila takzvaný pohotovostný plán pre viacročný finančný rámec (VFR), čiže dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 - 2027.
Vládni predstavitelia z ôsmich krajín východnej časti Európskej únie dnes rokovali vo Varšave o spoločnom stanovisku k podpore poľnohospodárstva z rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027. Vo vyhlásení zdôraznili odmietavý postoj k akýmkoľvek škrtom v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ktorá by podľa nich mala zostať "na úrovni rokov 2014 až 2020". Spory ohľadom tradičných dotačných programov boli minulý týždeň jednou z hlavných prekážok na rozpočtovom summite únijných lídrov.
O budúcich parametroch Spoločnej poľnohospodárskej politiky rokovali v pondelok (16.12.2019) v Bruseli ministri poľnohospodárstva štátov Európskej únie s novým eurokomisárom pre poľnohospodárstvo Januszom Wojciechowským. Debata sa okrem iného zamerala na finančné prostriedky pre poľnohospodárov v budúcom sedemročnom období, na ktorých výšku aj spôsob rozdeľovania majú členské krajiny rozdielne názory.
České ministerstvo poľnohospodárstva odmieta, aby v budúcej poľnohospodárskej politike Európskej únie (EÚ) bolo získavanie dotácií možné len tzv. "skutočným poľnohospodárom". Dnes to uviedol námestník ministra Jiří Šír.
Vo veľkých číslach sa niesla každoročná spoločná konferencia týždenníka Trend a VÚB Banky, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok (21.11.2019) v okrese Liptovský Mikuláš. Miliónmi žonglovali zástupcovia štátu, agrárnej samosprávy aj jednotlivých poľnohospodárskych podnikov. Z podpôr do agrorezortu sa stala mantra, ku ktorej málokedy pridáme aj to, čo za ne náš agrosektor ponúka.
Environmentálne a klimatické aspekty balíka reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (EÚ) po roku 2020 s dôrazom na prechodné pravidlá na rok 2020 boli hlavným bodom pondelňajšieho rokovania Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli. Ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná (SNS) upozornila, že členské krajiny nesúhlasia s návrhom Európskej komisie stanoviť prechodné pravidlá iba na obdobie jedného roka.
V roku pätnásteho výročia vstupu Slovenska do Európskej únie ekonóm Ján Pokrivčák konštatuje, že tento krok pomohol slovenskému poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka. Poľnohospodárska produkcia sa mierne zvýšila a výrazne vzrástla produktivita práce. Povedal Ján Pokrivčák počas diskusných okrúhlych stolov, ktoré sú už pravidelne súčasťou výstavy Agrokomplex.
Štefan Adam, riaditeľ NPPC - Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva hovorí vo svojom vystúpení, na konferencii k Strategickému plánu, o dôležitosti nastavenia vnútorných procesov, vrátane prípravy podnikateľského, právneho a finančného prostredia.
České ministerstvo poľnohospodárstva bude v novom programovom období spoločnej poľnohospodárskej politiky navrhovať zavedenie vyšších priamych platieb na prvých 133 až 150-hektárov farmy.
Transformácia nášho poľnohospodárstva akoby na prvý pohľad stále neskončila. Odvetvie neustále stráca na svojej ekonomickej veľkosti a nenachádza alternatívu v podobe rozvojových programov. Najlepšie to deklarujú čísla v podobe prehlbujúceho sa negatívneho salda v obchode s agrokomoditami, v neustálom medziročnom poklese počtu zamestnancov v rezorte, ale napríklad aj v ústupe pestovania špeciálnych plodín a v prepade stavov hospodárskych zvierat. Situácia je nepriaznivá a to konštatujeme už takmer 30-rokov.
Priblíženie priamych platieb priemeru Európskej únie či podporu špeciálnych rastlinných a živočíšnych komodít bude Slovensko požadovať v rámci pripravovanej európskej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 až 2027. Tá bude zavádzaná prostredníctvom strategického plánu, ktorý si pripravia národné štáty.
Balík reforiem Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (CAP) po roku 2020, to bola hlavná téma, ktorou sa v utorok zaoberala na svojom zasadnutí Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov. Pre Slovensko ostávajú prioritou externá konvergencia, viazaná podpora, stropovanie platieb a zvýšenie prostriedkov na rozvoj vidieka. Informovalo o tom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Zborník z konferencie Strategický plán – príležitosť obnoviť lesk nášho poľnohospodárstva je v tlači. Z obsahu jednotlivých referátov sa dá vyčítať smerovanie podujatia, ktoré sa uskutoční už vo štvrtok 20. júna 2019 v Nitre. Spoločnou myšlienkou prednášajúcich a diskutujúcich je túžba po zmene.
Prílišná administratívna záťaž je hlavný dôvod, prečo si väčšina štátov EÚ želá, aby v budúcnosti nemuseli každý rok predkladať správy o tom, ako plnia strategické ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.
Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1587 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Najkomentovanejšie za 7 dní