Prognostický ústav – multidisciplinárny výskum a veda pre prax
Prognostický ústav SAV je súčasťou Centra sociálnych a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.
Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied bol založený v roku 1989. Na základe zriaďovacej listiny sa dňa 1.10.2015 spojili Prognostický ústav, Ústav experimentálnej psychológie a Spoločenskovedný ústav do novovytvoreného Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Predmetom činnosti Prognostického ústavu SAV je interdisciplinárny základný a aplikovaný výskum v týchto oblastiach:
- teoretické, metodologické a koncepčné problémy prognózovania vývoja slovenskej spoločnosti v národnom i svetovom kontexte
- sociálno-ekonomická dimenzia globálnych environmentálnych zmien
- koevolúcia inštitucionálnej a technologickej zmeny.
V rámci uvedeného predmetu činnosti PÚ SAV plní teoreticko-metodologické, koordinačné a vedecko-výchovné funkcie. Zároveň sa usiluje o prenos získaných poznatkov do praxe.
Strategickým cieľom Prognostického ústavu je realizovať základný a aplikovaný výskum, pre pochopenie a manažovanie globálnych a lokálnych ekonomických, sociálnych a environmentálnych problémov. Multidisciplinárny tím výskumníkov patrí v SR k lídrom pri identifikácii globálnych výziev a navrhovaní strategických riešené pre ekonomické a sociálne politiky. Tím expertov spája akademický výskum s praxou, Snaží sa podporovať verejné politiky založené na údajoch a kvalitných informáciách a vstupovať do verejnej diskusie na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni.
Prístup k riešeniu úloh je založený na spolupráci. Experti PÚ SAV pracujú v interdisciplinárnych tímoch a vytvárajú expertné komunity, ktoré sa zaoberajú analýzami, výskumom. Experti PÚ SAV spolupracujú s výskumnými pracovníkmi v Európskej únii aj mimo nej v neformálnych a formálnych výskumných a projektovo orientovaných sieťach.
Silnou stránkou PÚ SAV je v aplikovaní vedy pre prax. Interdisciplinárny výskum je zameraný na analýzy a rozvojové stratégie v transformačnom procese z perspektívy udržateľného rozvoja, budovania sociálnej a ekonomickej kohézie a zamestnanosti a prístupu k ekonomickým a environmentálnym zdrojom a analýzy trendov v kontexte sociálneho a ekonomického vývoja.
Klientmi PÚ SAV sú centrálne úrady štátnej správy, najmä Úrad vlády Slovenskej republiky, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo životného prostredia. V zahraničí sú najvýznamnejšími partnermi Európska komisia (generálne riaditeľstvá DG Research and Innovation, DG Employment, Social Affairs and Inclusion, DG Environment, DG Regional and Urban Policy, Spojené výskumné centrum Európskej únie). Experti PU SAV pracujú aj pre medzinárodné organizácie ako sú Svetová banka, Rozvojový program OSN (UNDP), UNEP, a ďalší.
V rámci medzinárodných projektov PÚ SAV pomáha riešiť problematiku sociálneho podnikania v Európskej únii, pracujeme na mitigačných a adaptačných opatreniach v oblastio zmeny klímy, pomáhame definovať ekonomické a sociálne aspekty manažmentu trhu s energiami, vytvárame príklady praxe pre zamestnávanie marginalizovaných obyvateľov Dunajského regiónu.
Prognostický ústav je lídrom v rozvoji metodológie, výskumu a praxe v oblasti evaluačných štúdií. Experti PÚ SAV boli koordinátorom ex-ante hodnotenia Partnerskej dohody Slovenskej republiky a viedli sme niekoľko rozsiahlych evaluačných projektov v oblasti impaktov politík súdržnosti.
História Prognostického ústavu SAV
(1989 – 2019)
Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave (ďalej len PÚ SAV) vznikol v roku 1989. Jeho vzniku predchádzal Kabinet prognostiky na Ekonomickom ústave SAV, Rozhodnutie založiť Prognostický ústav SAV bolo ovplyvnené aj úspešným pôsobením Prognostického ústavu Československej akadémie vied v Prahe. V reformnom tíme PÚ ČSAV pôsobili vtedajší poprední československí ekonómovia ako Václav Klaus, Miloš Zeman, Waltr Komárek a Vladimír Dlouhý. Ambíciou vtedajšieho vedenia Slovenska a Slovenskej akadémie vied bolo mať vlastný ústav zameraný na multidisciplinárne analýzy, dlhodobé prognózy a tvorbu ekonomických, sociálnych a environmentálnych politík.
Bezprostredne po novembrovej revolúcii v roku 1989 sa dvaja pracovníci PÚ SAV stali podpredsedami vlády Slovenskej republiky (J. Markuš a J. Kučerák) a ministrami vlády Slovenskej republiky (R. Filkus a I. Tirpák). Viacerí pracovníci PÚ SAV boli poslancami slovenského a Európskeho parlamentu (E. Bauerová).
Poslaním PÚ SAV bol a je základný výskum teoretických a konceptuálnych problémov národohospodárskej politiky a tvorba makroekonomických analýz a prognóz v európskom a svetovom kontexte. Výskumné zameranie ústavu sa tvorilo v kontexte transformačného vývoja, vstupu do EÚ, vývoja novej ekonomiky. Ústav reagoval na tieto výzvy v úzkom prepojení svojej výskumnej činnosti na obsah jednotlivých štátnych programov, v kontexte účasti na rámcových projektoch EÚ, ako i v kontexte spolupráce so zahraničnými pracoviskami.
Po roku 1989 sa ústav orientoval na sledovanie všeobecných podmienok prechodu na trhovú ekonomiku (princípov fungovania moderného trhu), tvorbu a analýzu scenára ekonomickej reformy a návrh postupu jednotlivých krokov ekonomickej reformy. PÚ SAV sa podieľal na tvorbe koncepcie inštitucionálneho a sociálno-ekonomického usporiadania vzťahov republík a federácie a orgánov miestnej samosprávy, návrhu koncepcie agrárnej politiky a princípov ekonomickej reformy Slovenska, či na analýze možných prístupov k utváraniu trhu telekomunikácií.
Po roku 1995 sa výskumné zameranie ústavu dopĺňa o analýzu teoretických poznatkov o národnom inovačnom systéme v jeho štrukturálnej a regionálnej dimenzii, analýzy základných tendencií v transformácii národného inovačného systému na Slovensku a deskriptívnu analýzu postupov priemyselnej politiky v krajinách V4.
V rokoch 1999 - 2002 sa vo výskumnom zameraní zavŕšil posun k riešeniu všeobecných metodologických problémov prognózovania, ako aj ekonomických, sociálnych a vedecko-technických prognóz. Boli vytvorené pravidelné analýzy a prognózy slovenskej ekonomiky v oblastiach demografického vývoja, makroekonomickej úrovne, medziodvetvových vzťahov, kapitálového trhu, trhu práce, zahraničného obchodu, životného prostredia a ďalších.
V období 2003 - 2006 sa vo výskumnej profilácii ústavu zavŕšil posun od tvorby krátkodobých k dlhodobým prognózam a k riešeniu všeobecnejších, metodologických problémov prognózovania a tvorby jednotlivých hospodárskych politík. Na pôde ústavu boli riešené grantové projekty zamerané na analýzu smerovania Slovenska k poznatkovo-založenej ekonomike, analýzu metód dlhodobého prognózovania národnej ekonomiky v podmienkach globalizácie, faktory udržateľného rastu ekonomiky so zreteľom na vstup do EÚ, ako i analýzu podmienok regionálneho rozvoja.
Po roku 2010 pokračovala profilácia Prognostického ústavu SAV v súlade s rozvojom metodológie strategického prognózovania. PÚ SAV sa sústreďuje na menší počet prioritných oblastí s dôrazom na interdisciplinárny prístup. Kľúčovým sa stalo identifikovanie príležitostí, ohrození a výziev, ktorým bude čeliť malá otvorená ekonomika a spoločnosť Slovenska, skúmanie modelov správania sa v podmienkach globalizácie (behaviorálne štúdie), manažment rizík v oblasti sociálno-ekonomického a environmentálneho vývoja, analýza faktorov rastu konkurencieschopnosti Slovenska v podmienkach udržateľného rozvoja.
Prognostický ústav SAV bol v roku 2011 oficiálne schválený Slovenskou agentúrou životného prostredia ako Národné referenčné centrum (NRC) pre oblasť prognostických a informačných scenárov (FLIS - Forward Looking and information Scenarios).
Od roku 2013 sa PÚ SAV zameriaval na ďalšie posilnenie disciplín v odbore prognostiky so zameraním na krátkodobé prognózovanie ekonomických ukazovateľov a demografické prognózy. Uvedené aktivity sa prejavili napríklad metodologickými zmenami v prognózovaní krátkodobých ukazovateľov ekonomiky publikovaných v pravidelnom Bulletine PÚ SAV, usporiadaní seminárov na tému metodológie a prognózovania v demografickej oblasti.
Silnou stránkou PÚ SAV v súčasnosti je najmä aplikácia vedy na potreby praxe a orientácia na interdisciplinárny výskum. Interdisciplinárny výskum je zameraný na analýzy a rozvojové stratégie v transformačnom procese z perspektívy udržateľného rozvoja, budovania sociálnej a ekonomickej kohézie a zamestnanosti a prístupu k ekonomickým a environmentálnym zdrojom a analýzy trendov v kontexte sociálneho a ekonomického vývoja. Prognostický ústav je lídrom v rozvoji metodológie, výskumu a praxe v oblasti evaluačných štúdií.
Organizačná štruktúra
V roku 1992 v ústave pracovali dve vedecko-výskumné sekcie: ekonomickej analýzy a prognózy, národohospodárskej politiky a stratégie, ako aj úsek vedeckých informácií (vlastná edičná činnosť a informačné služby).
V roku 2009 PÚ SAV uskutočnil zmeny v organizačnej štruktúre s cieľom zabezpečiť užšiu a efektívnejšiu spoluprácu v rámci jednotlivých tímov. Boli vytvorené tri vedecké oddelenia: 1. Teoretické, metodologické a koncepčné problémy prognózovania vývoja slovenskej spoločnosti v národnom i svetovom kontexte, vedúci: 2. Sociálno-ekonomická dimenzia globálnych environmentálnych zmien, vedúca: 3. Koevolúcia inštitucionálnej a technologickej zmeny.
Od mája 2009 zahájilo činnosť "Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky" (SPECTRA+) v kooperácii s partnerskými inštitúciami s cieľom výskumu rozvoja poznatkovej ekonomiky.
Od roku 2011 je Prognostický ústav koordinátorom Slovenského národného referenčného centra (Slovak National Reference Center - NRC) pre rozvoj prognostických informácii a služieb (Developing Forward-looking information and services - FLIS). Centrum funguje v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Európskou environmentálnou agentúrou v Kodani.
Významnou organizačnou zmenou bolo zlúčenie Prognostického ústavu SAV, Ústavu experimentálnej psychológie SAV a Spoločenskovedného ústavu SAV do spoločného Centra spoločenských a psychologických vied SAV dňa 1. októbra 2015.
Od roku 1989 pôsobil v rámci ústavu Útvar vedeckých informácií (ÚVI), ktorého činnosť bola orientovaná na výmenu informačných materiálov, rozširovanie knižničných fondov ústavu, vydávanie vlastných publikácií a poradenskú činnosť v oblasti metód a foriem práce s vedeckými a odbornými informáciami. Jeho súčasťou, ktorá ako jediná zostala z pôvodného ÚVI zachovaná až do súčasnosti, bola knižnica, ktorá poskytuje výpožičné, informačné (prezenčné, absenčné, medziknižničnú výpožičnú službu (MVS), bibliografické, rešeršné a reprografické služby vedeckým pracovníkom i širšej verejnosti. Knižnica buduje autorský, názvový a predmetový katalóg. Knižničný fond je spracovávaný aj automatizovane. Fond knižnice tvorí vyše 10 000 knižničných jednotiek.
Expertízna činnosť
Poznatky z prognostického výskumu sa stali od počiatku súčasťou expertíz napr. pre Slovenskú komisiu pre plánovanie a vedecko-technický rozvoj, ústav spolupracoval aj pri koncipovaní programu tvorby a ochrany životného prostredia mesta Bratislavy. Okrem spolupráce s ústrednými orgánmi štátnej správy SR sa rozvíjala aj spolupráca s medzinárodnými inštitúciami, (napr. Európskou komisiou, Rozvojovým programom OSN, Svetovou bankou, OECD) Pracovníci ústavu participovali na spracovaní analýz a prognóz vývoja slovenskej ekonomiky SR, štátnej poľnohospodárskej politiky, legislatívy v oblasti politiky životného prostredia, politiky zamestnanosti a otázok rozvoja vedecko-technického potenciálu SR. Členovia PÚ SAV sú členmi v poradných zboroch vlády SR, Národnej rady SR, ministerstiev SR, orgánoch EÚ, EP, NATO a pod.
Klientmi PÚ SAV sú centrálne úrady štátnej správy, najmä Úrad vlády Slovenskej republiky, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo životného prostredia. V zahraničí sú najvýznamnejšími partnermi Európska komisia (generálne riaditeľstvá DG Research and Innovation, DG Employment, Social Affairs and Inclusion, DG Environment, DG Regional and Urban Policy, Spojené výskumné centrum Európskej únie). Experti PU SAV pracujú aj pre medzinárodné organizácie ako sú Svetová banka, Rozvojový program OSN (UNDP), UNEP, a ďalší.
Personálne obsadenie
Personálne budovanie ústavu sa začalo prechodom 12 pracovníkov Kabinetu prognóz EÚ SAV do novozaloženého Prognostického ústavu 1.1.1989. K 1.1.1990 mal ústav 53 pracovníkov. V súčasnosti má PÚ SAV 26 pracovníkov a 1 internú doktorandku.
Vo vedúcich pozíciách na PÚ SAV pôsobili vo funkcii riaditeľa:
Prof. Ing. Ján FERIANC, DrSc. - 1989-1990
Ing. Jozef Markuš, DrSc. - 1990 - 1992
Ing. Jaroslav Němec, CSc. - 1992 - 1995
Ing. Štefan Zajac, CSc. - 1996 - 2008
Ing. Edita Nemcová, PhD. - 2008 – 2012
- 2015 – 2017 - vedúca PÚ SAV ako org. zložky CSPV SAV
Mgr. JUDr. Martina Lubyová, PhD. - 2012 – 2017
- 2015 – 2017 - riaditeľka CSPV SAV
Mgr. Denisa Fedáková, PhD. - od 2017 – riaditeľka CSPV SAV
Mgr. Richard Filčák, MSc. PhD. - 2017 zást. riad. CSPV SAV, vedúci PÚ SAV
Publikácie
Ústav zabezpečuje vydávanie výsledkov vedecko-výskumnej činnosti pracovníkov prostredníctvom monografií, zborníkov, periodickej a neperiodickej tlače. Ústav vydáva recenzované „Prognostické práce“ (ISSN 1337-9666). Ústav je i naďalej spoluvydavateľom CC periodika „Ekonomický časopis". Prognostický ústav SAV a jeho projekt CE CESTA vydávajú od roku 2012 pravidelný (štvrťročný) bulletin (ISSN 1339-0120) poskytujúci základné prehľady o dlhodobom a krátkodobom vývoji základných ukazovateľov trhu práce v SR, zaujímavé fakty, ako aj krátkodobé prognózy vývoja na základe časových radov mesačných a štvrťročných údajov.
V súčasnosti je v databáze publikačnej činnosti ústavu registrovaných 69 knižných publikácií, z toho sedem dostupných v online databáze Ústrednej knižnice SAV a 213 článkov evidovaných v databáze Web of Science. Popularizácia výsledkov výskumu sa zabezpečuje častými vystúpeniami špičkových pracovníkov ústavu v televízii, rozhlase a tlači.
Doktorandské štúdium – vedecká výchova
Ústav bol v období 1990 -1998 školiacim pracoviskom pre vedeckú výchovu (CSc.) vo vednom odbore 62-02-9 teória riadenia a plánovania.
V roku 1997 PÚ SAV získal akreditáciu na výchovu doktorandov v týchto vedných odboroch: 62-03-9 odvetvové a prierezové ekonomiky: špecializácia: - ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, a 67-11-9 prognostika.
Prognostický ústav SAV od roku 2010 bol poskytovateľom doktorandského štúdia v študijnom odbore 5.1.2 Priestorové plánovanie - v spolupráci s Ústavom manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V roku 2018 Prognostický ústav CSPV SAV v spolupráci s Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. otvoril doktorandský študijný program Verejná politika a verejná správa.
PÚ SAV od svojho vzniku úzko spolupracoval s vysokými školami v oblasti výchovno-vzdelávacej a edičnej činnosti, napr. s Vysokou školou ekonomickou v Bratislave (Fakultou ekonomiky riadenia výrobných odvetví, Fakultou národohospodárskou), s Univerzitou Komenského, Bratislava (ÚML, Prírodovedecká fakulta) s Karlovou univerzitou (Filozofická fakulta), s Vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre a inými, v súčasnosti s Ekonomickou univerzitou, Prírodovedeckou fakultou UK, Filozofickou fakultou UK, Slovenskou technickou univerzitou. Pracovníci ústavu dlhodobo pôsobili ako konzultanti a školitelia pri príprave diplomových a kandidátskych prác, ako členovia komisií pri obhajobe záverečných prác, podieľali sa na pedagogickej činnosti. V edičnej činnosti pracovníci ústavu spolupracovali pri príprave a tvorbe osnov postgraduálneho štúdia (Katedre matematicko-štatistických metód Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre).
Projektová činnosť
Od roku 2009 sa PÚ SAV podieľal na riešení desiatich (+ tri tohtoročné) VEGA projektov, troch APVV projektov, sedem RP EÚ, troch projektov Horizon 2020 a troch bilaterálnych projektov. PÚ SAV rieši projekty v rámci Dunajského programu Interreg, projekty v rámci vedeckých sietí COST podporené Európskom komisiou a ďalšie domáce aplikačné projekty pre Úrad vlády SR a rôzne ministerstvá a orgány štátnej správy. Vedecko výskumné a aplikačné projekty pomáhajú profilovať PÚ SAV predovšetkým ako pracovisko interdisciplinárneho výskumu ekonomických, sociálnych, demografických a environmentálnych faktorov a trendov a budovať prepojenia medzi výskumom a praxou.