Portugalčina
| portugalčina (português) | |
| Štáty | Angola, Brazília, Guinea-Bissau, India, Kapverdy, Macao, Mozambik, Portugalsko, Rovníková Guinea Svätý Tomáš a Princov ostrov, Východný Timor a iné krajiny |
|---|---|
| Región | Európa, Afrika, Južná Amerika, Ázia |
| Počet hovoriacich | 210 miliónov (235 miliónov ako druhý jazyk) |
| Poradie | 6 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | |
| Regulátor | Medzinárodný inštitút Portugalského jazyka (pri CPLP), Academia Brasileira de Letras (Brazílska akadémia pre písmená), Academia das Ciências de Lisboa, Classe de Letras (Lisabonská akadémia vied, Trieda písmen) |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | pt |
| ISO 639-2 | por |
| ISO 639-3 | por |
| SIL | POR |
| Wikipédia | |
| Adresa | pt.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipédia, a enciclopédia livre |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Portugalčina (português prípadne língua portuguesa) patrí do rodiny románskych jazykov. Pôvod má v oblastiach dnešnej Galície a severného Portugalska. Odvodená je z latinčiny, ktorou asi pred 2000 rokmi hovorili romanizovaní obyvatelia predrománskeho iberijského polostrova (menovite Galícijčania, Luzitánci, Kelti a Kóniovia (Kyneti)). V 15. a 16. storočí, keď Portugalsko zakladalo koloniálnu a obchodnú ríšu (1415 – 1999), sa portugalčina začala šíriť po celom svete. Postupne sa po celom svete začalo objavovať mnoho kreolských jazykov založených na portugalčine, obzvlášť v Afrike, Ázii a Karibiku.
V dnešných dňoch je portugalčina jedným z hlavných celosvetových jazykov (šiesty v rebríčku jazykov), ktorým hovorí približne 235 miliónov ľudí. Je úradným jazykom v 10 krajinách (Portugalsko, Brazília, Angola, Mozambik, Guinea-Bissau, Kapverdy, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Rovníková Guinea, Macao a Východný Timor), v 7 medzinárodných organizáciách (Africká únia, Európska únia, Únia Juhoamerických národov, Mercosul, Organizácia amerických štátov, Spoločenstvo portugalsky hovoriacich krajín a Latinská únia). Hovoria nim aj rozsiahle komunity v Severnej Amerike.
Španielsky autor Miguel de Cervantes raz nazval portugalčinu ako „sladký a príjemný jazyk“,[1] zatiaľ čo brazílsky spisovateľ Olavo Bilac ju poeticky opísal ako „a última flor do Lácio, inculta e bela“ (posledný kvet Latia, divoký a nádherný). Portugalčina je taktiež označovaná ako „Camõesov jazyk“ (podľa Luisa Vaz de Camõesa, jedného z najvýznamnejších portugalských básnikov).
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ Život Miguela de Cervantes Saavedra (španielsky), 135. odsek s nadpisom "La permanencia de Cervantes en Portugal (§. 64)"
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Portugalčina
