Ruština
| Ruština (Русский язык) | |
| Štáty | Rusko a veľa susedných krajín |
|---|---|
| Región | Východná Európa a Ázia |
| Počet hovoriacich | 280 miliónov[1] |
| Poradie | 7 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
| Písmo | cyrilika (ruská abeceda) |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Rusko Bielorusko Kazachstan Kirgizsko jeden zo 6 jazykov OSN SNŠ |
| Regulátor | Ruská akadémia vied |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | ru |
| ISO 639-2 | rus |
| ISO 639-3 | rus |
| SIL | RUS |
| Wikipédia | |
| Adresa | ru.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Википедия, свободнaя энциклопедия |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Ruština | |
| Áno | Да (Da) |
|---|---|
| Nie | Нет (Ňet) |
| Možno | Возможно (Vazmóžna) |
| Ahoj | Привет (Privét) – privítanie Пока (Paká) – rozlúčka |
| Dovidenia | До свидания (Dasvidáňja) |
| Ďakujem | Спасибо (Spаsíbа) |
| Prepáčte | Извините (Izviníťe) |
| Hovoríš po rusky? | Ты говоришь по-русски? (Ty gavaríš pa rúski?) |
| Ľúbim Ťa | Я люблю тебя (Ja ľubľú ťibjá) |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „Все люди рождаются свободными и равными в своем достоинстве и правах. Они наделены разумом и совестью и должны поступать в отношении друг друга в духе братства.“ | |
Ruština (po rusky: русский язык, 
russkij jazyk)
je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk. Je úradným jazykom v Rusku, Bielorusku, Kazachstane a Kirgizsku. Je jedným zo šiestich úradných jazykov OSN, jedným z dvoch úradných jazykov Medzinárodnej vesmírnej stanice. Po angličtine je druhým najpoužívanejším jazykom na internete. Je hlavným úradným jazykom SNŠ.
Má tzv. plnohlasie (волос volos – „vlas“), č, ž za tj, dj (свеча sveča – „svieca“), ’a, u za staré nosovky (пять pjať, рука ruka – „päť“, „ruka“), o, e za jery v silných pozíciách (день deň, сон son – „deň“, „sen“), má rozvinutú párovú mäkkosť spoluhlások a redukciu neprízvučných samohlások.
Prízvuk je voľný a pohyblivý.
V minulom čase nepoužíva pomocné sloveso (я брал ja bral), v prítomnom čase nepoužíva sponu (брат дома brat doma).
Výrazné stopy zanechal v ruskom jazyku cirkevnoslovanský jazyk, ktorý bol v Rusku pôvodným spisovným jazykom, a ktorého funkcie postupne preberala vznikajúca spisovná ruština.
Novodobý spisovný ruský jazyk sa utváral od 18. storočia.
Abeceda[upraviť | upraviť kód]
Ruština sa zapisuje pomocou cyriliky. Súčasná ruská abeceda obsahuje 33 znakov.[2] V tabuľke sú uvedené veľké písmená a ich výslovnosť v medzinárodnej fonetickej abecede (IPA):
| А /a/ |
Б /b/ |
В /v/ |
Г /ɡ/ |
Д /d/ |
Е /je/ |
Ё /jo/ |
Ж /ʐ/ |
З /z/ |
И /i/ |
Й /j/ |
| К /k/ |
Л /l/ |
М /m/ |
Н /n/ |
О /o/ |
П /p/ |
Р /r/ |
С /s/ |
Т /t/ |
У /u/ |
Ф /f/ |
| Х /x/ |
Ц /ts/ |
Ч /tɕ/ |
Ш /ʂ/ |
Щ /ɕː/ |
Ъ /-/ |
Ы /ɨ/ |
Ь /ʲ/ |
Э /e/ |
Ю /ju/ |
Я /ja/ |
Najdôležitejšie frázy[upraviť | upraviť kód]
(prízvuk je tu vyznačený dĺžňom)
- Добрый день (Dóbryj ďeň) - Dobrý deň
- Добрый вечер (Dóbryj véčer) - Dobrý večer
- Здравствуй(те) (Zdrástvuj(ťe)) - Dobrý deň/večer/ráno, Vitaj(te)
- Пока (Paká) - Dovi, Maj sa, Ahoj
- Извини(те) (Іzviňí(ťe)). - Prepáč(te)
- Как вас зовут (Kak vas zavút)? - Ako sa voláte?
- Меня зовут (...) (Мiňá zаvút (...)) - Volám sa (...).
- Пожалуйста (Pažálsta) - Prosím.
- Скажите пожалуйста, где туалет? (Skažíťe pažálsta, gďe tuaľét?) - (Povedzte) prosím Vás, kde je (tu) záchod?
- Мост (Most) - Most
- Гора (Gará) - Hora
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikislovník ponúka heslo Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ https://www.ethnologue.com/guides/ethnologue200
- ↑ Lingea s.r.o.. Gramatika súčasnej ruštiny. [s.l.] : Lingea s.r.o., 2013. Dostupné online. ISBN 9788081450495.
Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
- Rusko-slovenský/Slovensko-ruský slovník
- Stručný prehľad ruskej gramatiky z Rusko-slov. a slovensko-rus. slovníka pre školy od SPN
- Slovensko-ruské fórum
- Rusko-slovenský paralelný korpus
- Free language learning FREE PDF Bulgarian Russian English Language {Ivaylo IVAYLOV}
- Mnohojazyčná stránka na výučbu ruštiny
