Viedeň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Emblem-important.svg
 Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá.
Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte.
Súradnice: 48°12′30″S 16°22′23″V / 48,20833°S 16,373064°V / 48.20833; 16.373064
Viedeň
Hlavné mesto Rakúskej republiky
Montage of Vienna.jpg
Flag of Salzburg, Vienna, Vorarlberg.svg
Vlajka
Wien 3 Wappen.svg
Erb
Prezývky: Mesto valčíkov
Štát Rakúsko Rakúsko
Región Viedeň, hlavné mesto
Obec štatutárne mesto
Rieka Dunaj
Súradnice 48°12′30″S 16°22′23″V / 48,20833°S 16,373064°V / 48.20833; 16.373064
Najvyšší bod Hermannskogel
 - výška 542 m n. m.
Najnižší bod Lobau
 - výška 151 m n. m.
Rozloha 414,82 km² (41 482 ha)
Obyvateľstvo 1 888 776 (1.1.2018)
Hustota 4 553,24 obyv./km²
Primátor Michael Ludwig (SPÖ)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 1010–1239, 1400, 1450
Telefónna predvoľba 01
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historické centrum mesta
Rok 2001 (#25)
Číslo 1033
Kritériá ii, vi, iv
Poloha hlavného mesta v Rakúsku
Red pog.svg
Poloha hlavného mesta v Rakúsku
Viedenské obvody 1 – 23
Viedenské obvody 1 – 23
Wikimedia Commons: Viedeň
Webová stránka: wien.at
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym: Viedenčan (Wiener), Viedenčanka (Wienerin)
Moderná časť Viedne
Komplex budov Organizácie Spojených národov
Jazdecká socha cisára Jozefa II.

Viedeň (nem. Wien, lat. Vindobona, maď. Bécs, čes. Vídeň, slovin. Dunaj, chorv. Beč, angl. Vienna) je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.

Viedeň má takmer 2 mil. obyvateľov a metropolitná oblasť, ktorú vytvára, viac ako 2,5 milióna. Je politickým, priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom štátu. Mesto leží na úpätí Viedenského lesa („Wiener Wald“). Pre zaujímavú polohu, históriu a impozantnú výstavbu mesto nazývajú aj Dunajskou metropolou. Spolu s Bratislavou, ktorá sa nachádza iba 60 km východne od Viedne, vytvára najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v Európe.

Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií OSN a iných inštitúcií, napr. UNIDO, OPEC, IAEA, CTBTO, OSCE, ako aj UNCITRAL. Historické centrum Viedne bolo v roku 2001 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.[1]

V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Videň umiestnila na 1. mieste. Zopakovala tým úspech z roku 2018.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Už v 1. storočí tu bol tábor rímskej légie a civilná osada nazývaná Vindobona. Počas markomanských vojen (166 – 180) sa tu zdržiaval rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu aj zomrel. Na konci 4. storočia vojenská posádka opustila tábor, s vojakmi odišla aj väčšina civilného obyvateľstva, zvyšok civilistov sa usadil v dvoch samostatných dedinách, ktoré vznikli na mieste vojenského tábora. Vláda Rimanov skončila približne v 5. storočí príchodom germánskych kmeňov. V písomných záznamoch sa mesto spomína v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 prvýkrát ako Wien. Od roku 1156 bola sídlom rodu Babenbergovcov a v roku 1221 dostala ako druhé mesto v rakúskom vojvodstve (po Ennse (1212)) mestské práva[3]Po vymretí dynastie Babenbergovcov si robil nároky na ich územie Přemysl Otakar II., ktorého však porazil Rudolf I. Habsburský v bitke na Moravskom poli. Za vlády rodu Habsburgovcov sa Viedeň stala sídlom cisára Svätej ríše rímskej. Od roku 1365 tu sídli univerzita a je aj sídlom biskupa. Za panovania cisára Karola VI. (1711 – 1740) a jeho dcéry Márie Terézie (1740 – 1780) a jej syna Jozefa II. (1780 – 1790) sa stáva Viedeň jedným z centier strednej Európy a prekvitajúcim strediskom kultúry a umenia. V 18. a 19. storočí žili vo Viedni umelci ako Haydn, Gluck, Mozart, Beethoven, Schubert, Brahms, Bruckner, ako aj zakladateľ populárnych valčíkov Strauss. Viedeň je v súčasnosti po New Yorku a Ženeve tretím centrom, v ktorom sídlia orgány OSN. Sídli tu aj organizácia pre atómovú energiu. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni.

Poloha a geografia[upraviť | upraviť kód]

Viedeň leží v rámci Rakúska dosť excentricky, pri jeho severovýchodnom okraji. Kým od najvzdialenejšej časti rakúskeho územia (Vorarlbersko) je vzdušnou čiarou cez 500 km ďaleko, je jej centrum vzdialené iba okolo 55 km od hranice s Českom a Maďarskom a len 40 km od hranice so Slovenskom.

Príčinou je historický územný vývoj Rakúska, ktorého jadro zostávalo v Dolnom Rakúsku, ale z niekdajších dŕžav sa udržali prakticky len tie alpského, juhozápadne od Viedne. Sama Viedeň sa nachádza na východnom úbočí Viedenského lesa, pod miestom, kde Dunaj preteká Korneuburskou bránou a vstupuje do Viedenskej panvy.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Viedeň, rozdelenú riekami Dunaj a Nový Dunaj, spája 12 mostov. Mesto má veľkú sieť verejnej dopravy, zloženú z metra, lokálnych železničných liniek (S-Bahn), električkových a autobusových liniek. Viedenská verejná doprava je súčasťou integrovaného dopravného systému Verkehrsverbund Ost-Region.

Viedenská električková sieť je tretia najväčšia na svete[chýba zdroj]. Vo väčšine obývaných oblastí chodí doprava tak často aj mimo špičky, že nie je potrebné poznať ani cestovný poriadok. Kvalita verejnej dopravy sa odráža na jej popularite. Verejná doprava premáva aj v noci, nočné autobusy premávajú na dôležitých linkách, väčšina z nich každých 30 minút.

Na všetky vyššie uvedené druhy dopravy platia rovnaké lístky integrovaného systému. Je s ním možné aj prestupovať, čiže ak je nutné použiť pri ceste viaceré dopravné prostriedky, stačí jeden lístok označený na začiatku cesty. V predaji sú aj časové lístky, napríklad 24-hodinový.

Ak chcete spoznať Viedeň na bicykli, môžete využiť systém Citybike. Na viac ako päťdesiatich miestach vo Viedni sú k dispozícii automatizované požičovne bicyklov. Prvá hodina je zdarma, za dlhšiu výpožičku treba zaplatiť.

Mestské časti[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Okresy Viedne

Samotné mesto je zložené z 23 mestských častí (Bezirke), ktoré okrem svojho názvu sú očíslované z praktických dôvodov.

  1. Innere Stadt (stred mesta)
  2. Leopoldstadt
  3. Landstraße
  4. Wieden
  5. Margareten
  6. Mariahilf
  7. Neubau
  8. Josefstadt
  9. Alsergrund
  10. Favoriten
  11. Simmering
  12. Meidling
  13. Hietzing
  14. Penzing
  15. Rudolfsheim-Fünfhaus
  16. Ottakring
  17. Hernals
  18. Währing
  19. Döbling
  20. Brigittenau
  21. Floridsdorf
  22. Donaustadt
  23. Liesing

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Klenoty viedenskej architektúry[upraviť | upraviť kód]

Panoramatická fotografia mesta Viedeň
Panoramatická fotografia mesta Viedeň

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ↑ Weltkulturerbe „Historisches Zentrum von Wien“, Stadt Wien, 11. október 2003, prístup 16. marec 2011
  2. ↑ BALLOVÁ, Denisa. Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-08]. ISSN 1339-844X.
  3. ↑ Felix Czeike: Historisches Lexikon Wien. Band 5, Verlag Kremayr & Scheriau, Wien 1997, ISBN 3-218-00547-7, S. 306f.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viedeň

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Viedeň&oldid=7030111“