Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. jún - 1571 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Prvý výstup Američana, Edwarda Whitea, do otvoreného priestoru ďalšie obrázky... Výročia 11. október 1936 – narodil sa Charles Fullerton, americký astronaut 1968 – Program Apollo: štart lode Apollo 7, prvej s ľudskou posádkou v rámci programu. 1969 – štart kozmickej lode Sojuz 6 1971 – prvá ruská kozmická stanica Saľut 1 plánovane spadla do Tichého oceánu 1977 – pristátie kozmickej lode Sojuz 25 1984 – astronautka Kathryn D. Sullivanová sa na palube raketoplánu Challenger stala prvou američankou, ktorá vystúpila do otvoreného vesmíru 2000 – štart misie STS-92 raketoplánu Discovery, 100-ej misie programu Space Shuttle 2005 – pristátie kozmickej lode Sojuz TMA-6 2009 – pristátie kozmickej lode Sojuz TMA-14 2018 – štart a núdzové pristátie kozmickej lode Sojuz MS-10 2019 – zomrel Alexej Leonov, sovietsky kozmonaut a prvý človek, ktorý vystúpil z kozmickej lode do otvoreného vesmíru (* 1934) ďalšie výročia... Vybraný citát „Neexistuje žiadny úspech bez rizika.“ – Gene Kranz ďalšie výroky... Odporúčaný článok Mars Odyssey alebo 2001 Mars Odyssey je americká kozmická sonda obiehajúca planétu Mars. Jej úlohou je použitím spektrometrov a elektronických zobrazovačov odhaliť dôkazy o prítomnosti vody a sopečnej činnosti na Marse v minulosti alebo v súčasnosti. Predpokladá sa, že dáta ktoré Mars Odyssey získa, pomôžu odpovedať na otázku, či na Marse niekedy existoval život. Funguje a fungovala tiež ako stanica pre komunikáciu medzi vozidlami Mars Exploration, Mars Science Laboratory, a sondou Phoenix a Zemou. Misia bola pomenovaná na počesť Arthura C. Clarkeho, a jeho diela 2001: A Space Odyssey. Mars Odyssey odštartovala 7. apríla 2001 na rakete Delta II z Cape Canaveral Air Force Station, a dosiahla obežnú dráhu Marsu 24. októbra 2001 o 02:30 UTC. Sonda použila svoj hlavný motor na spomalenie, aby bola zachytená na obežnú dráhu okolo Marsu. Mars Odyssey použila techniku zvanú aerobraking, pri ktorej sa kozmická sonda postupne s každým obehom približovala k Marsu. Použitím jeho atmosféry na spomalenie namiesto motorov, bola Mars Odyssey schopná ušetriť viac ako 200 kg paliva. Aerobraking sa skončil v januári, a Odyssey začala svoju vedeckú misiu 19. februára 2002. 15. decembra 2010 sonda prekonala rekord pre najdlhšie fungujúcu sondu pri Marse. S 3 340-dňovou prevádzkou odobrala titul sonde Mars Global Surveyor. V súčasnosti drží rekord pre najdlhšie fungujúcu družicu na obežnej dráhe inej planéty ako je Zem - 18 rokov a 254 dní. celý článok ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký Portál

Vedeli ste, že... ...pri výstavbe Kennedyho vesmírneho strediska sa začala budovať aj rampa 39C, ktorá mala byť na rakety s atómovým pohonom? ...rádioizotopový generátor družice Nimbus B, ktorá havarovala pri štarte, bol nájdený nepoškodený a použitý v jej nasledovníkovi, Nimbus 3? ...priamo v skafandroch pre výstup na mesačný povrch mohli astronauti jesť ovocnú tyčinku? ...systém Starlink bude obsahovať viac družíc, než bolo predtým vypustených do kozmu v celej histórii kozmonautiky? ...kabína kozmickej lode Sojuz TM-14 nechala po pristátí posádku visieť dolu hlavou, pričom jej poklop sa nedal otvoriť? ...explózia na lodi Apollo 13 nastala v jedinej fáze letu, v ktorej sa napriek jej dôsledkom mohla posádka zachrániť? ...Sovieti hneď pri druhom výstupe do otvoreného kozmu vôbec úspešne prešli vonkajšou stranou z jednej kozmickej lode (Sojuz 4) do druhej (Sojuz 5)? ...prvá americká vlajka umiestnená na povrch Mesiaca misiou Apollo 11 dôsledkom štartu lunárneho modulu spadla? ...pri svojom druhom, nikdy neuskutočnenom lete, sa mal nepilotovaný raketoplán Buran spojiť so stanicou Mir a neskôr aj so Sojuzom? ďalšie zaujímavostí... Osobnosť mesiaca Dr. Wernher Magnus Maximilian Freiherr von Braun (* 23. marec 1912, Wirsitz – † 16. jún 1977, Alexandria) bol nemecko-americký raketový vedec. Počas 2. svetovej vojny skonštruoval nemecké vojenské rakety V2, ktoré boli prvými balistickými raketami na svete. Na konci vojny sa vzdal americkej armáde a s celým svojim tímom odišiel do USA, kde spočiatku viedol konštrukciu vojenských, a neskôr aj kozmických nosičov, pričom jeho práca vyvrcholila vývojom rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo. Wernher bol druhým z troch synov nemeckého baróna Magna von Brauna (ktorý bol od júna 1932 do januára 1933 ministrom výživy a poľnohospodárstva Weimarskej republiky) a Emmy von Quistorp. Už v mladosti bol očarený myšlienkou vesmírneho cestovania, objavovaním nových svetov. To ho priviedlo k čítaniu sci-fi od takých velikánov ako bol Jules Verne, či Herbert George Wells. Neskôr sa začal o celý problém zaujímať aj z vedeckého hľadiska, a zoznámil sa tak s prácou Hermanna Obertha, ktorý napísal v roku 1923 štúdiu Raketa do planetárnych priestorov (Die Rakete zu den Planetenräumen). Vzhľadom na von Braunove znalosti z oblasti matematiky a fyziky nebolo pre neho zložité princípu raketových nosičov porozumieť. celý článok... ďalšie osobnosti... Najnovšie články SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha · Near-Earth Object Surveillance Mission · Comet Interceptor · Mary Ellen Weberová · LightSail · Starlink · Metylhydrazín · LEROS · Pasívny let · Stavový vektor · Beresheet SpaceIL · Medzinárodné označenie satelitov ID · Katalógové číslo satelitu USSPACECOM · Dvojriadkové elementy dráhy · Kruhová dráha · Parabolická dráha · Hyperbolická dráha · Oberthov efekt · Graf rezov charakteristickej energie C3 · Delta-v · Jacobiho integrál · Čandraján-2 · Čchang-e 5 · Efektívny potenciál · Pioneer Venus Multiprobe · Gravitačný potenciál · Sojuz TM-1 · Pioneer 1 · Crew Dragon Demo-1 · Sojuz MS-13 · Sojuz MS-12 · Čchang-e 4 · MarCO Mars Cube One Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969 Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 1 rok a 309 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 2 roky a 54 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 5 rokov a 313 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 6 rokov a 315 dní ExoMars vo vesmíre 4 roky a 211 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 30 rokov a 170 dní Chandra vo vesmíre 21 rokov a 80 dní Juno vo vesmíre 9 rokov a 67 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 11 rokov a 115 dní Mars Odyssey vo vesmíre 19 rokov a 187 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 15 rokov a 60 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 8 rokov a 320 dní New Horizons vo vesmíre 14 rokov a 266 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 4 roky a 33 dní STEREO vo vesmíre 13 rokov a 351 dní Voyager 1 vo vesmíre 43 rokov a 36 dní Voyager 2 vo vesmíre 43 rokov a 52 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica – Expedícia 63 Christopher Cassidy (3), veliteľ, NASA Anatolij Ivanišin (3), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK) Ivan Vagner (1), palubný inžinier 2, Roskosmos (CPK) (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová Andrej-airliner

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Cyclon, Dekompresia, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis •  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša