Štatutárne mesto
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Štatutárne mesto (po nemecky Stadt mit eigenem Statut, hovorovo Statutarstadt, po česky statutární město) je v Rakúsku a Česku mesto, ktorého správa je organizovaná podľa tzv. štatútu mesta, ktorý de facto dáva mesto na roveň okresu, najmä v tom, že sa môže deliť na mestské časti, ktoré majú postavenie obcí.
Obsah
Česko[upraviť | upraviť kód]
Štatutárne mestá existovali v Česku už v rokoch 1850 – 1939 a 1945 – 1948. Vtedy ich územie tvorilo automaticky samostatný politický okres. Predstaveným štatutárneho mesta v Česku je primátor (v Česku tento termín označuje iba predstavených štatutárnych miest, zatiaľčo predstavení ostatných miest a obcí sa označujú ako starostovia). Mestský úrad štatutárneho mesta nesie v Česku označenie magistrát.
Štatutárne mestá do roku 1918[upraviť | upraviť kód]
- Praha
- Liberec
- Brno
- Jihlava
- Kroměříž
- Olomouc
- Uherské Hradiště (1867 – 1928)
- Znojmo
- Opava od roku 1866
- Frýdek
- Bielsko od roku 1920 súčasť Poľska
Štatutárne mestá v rokoch 1945 – 1948[upraviť | upraviť kód]
Štatutárne mestá od 24. novembra 1990[upraviť | upraviť kód]
- Brno
- České Budějovice
- Havířov
- Hradec Králové
- Karlovy Vary
- Liberec
- Olomouc
- Opava
- Ostrava
- Pardubice
- Plzeň
- Praha (de facto)
- Ústí nad Labem
- Zlín
Štatutárne mestá od 12. novembra 2000[upraviť | upraviť kód]
Štatutárne mestá od 1. januára 2003[upraviť | upraviť kód]
Štatutárne mestá od 1. júla 2006[upraviť | upraviť kód]
Rakúsko[upraviť | upraviť kód]
V Rakúsku existuje celkovo 15 štatutárnych miest, legislatívne ukotvených formou zákona príslušnej krajinskej vlády. Na ich čele stojí starosta.
