Gravitácia je meraná vo forme tiažového zrýchlenia [g]. Jej jednotkou v sústave SI je meter za sekundu na druhú (skrátene m/s2 resp. m.s-2). V praxi sa však kvôli nízkym meraným hodnotám používa odvodená jednotka µm.s-2. Inou používanou jednotkou je Gal (1 Gal = 10-2 m.s-2 resp. 1 cm × za sekundu na mínus druhú). 1 mGal sa teda rovná 10 µm.s-2.
Zem nie je dokonalá guľa, ale v dôsledku svojej rotácie je deformovaná do tvaru oblátneho sféroidu, ktorého polárne oblasti sú sploštené, zatiaľ čo oblasti okolo rovníka sú vypuklejšie. Priemer v oblasti rovníka je približne o 20 km menší ako v oblasti pólov. Zemské gravitačné pole preto musí byť vypočítavané zo sféroidu. Priemerná hodnota tiažového zrýchlenia je v oblasti 45. stupňa zemepisnej šírky asi g = 9,80665 m/s2. Táto hodnota však klesá smerom k rovníku a stúpa smerom k pólom. Celkový rozdiel medzi tiažovým zrýchlením na póloch a rovníku je asi 0,5%
Tento portál potrebuje ešte minimálne jedného správcu, resp.údržbára. Ak chceš pomôcť tomuto portálu opýtaj sa správcu alebo dočasného údržbára alebo v diskusii čo treba na portáli robiť.
Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua?
ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativityAlberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]
