Elektrochromizmus je termín používaný na charakterizovanie farebných zmien elektroaktívnych materiálov, ku ktorým dochádza v dôsledku prechodu elektrónov alebo oxidáčno-redukčných dejov. Tento proces zahŕňa tok elektrického prúdu alebo zmenu potenciálu a je reverzibilný.
Elektrochrómy sú materiály, ktoré menia farbu v dôsledku toku elektrického prúdu.
V týchto systémoch si rozpustné elektrochrómy vymieňajú elektróny s povrchom príslušnej elektródy, zahŕňajúc anodickú oxidáciu alebo katodickú redukciu, pričom dochádza k zmene farby.
Elektrochrómy s pevnou sfarbenou formou[upraviť kód]
Tento typ elektrochrómov je v bezfarebnom stave rozpustný v elektrolyte. Farebná forma elektrochrómu, ktorá je produkovaná elektrónovým prechodom je nerozpustná a usádza sa na povrchu elektródy.
Všetky anorganické elektrochrómy existujú v pevnom skupenstve, a to vo farebnom aj v bezfarebnom stave. Do tejto skupiny tiež patria vodivé polyméry ako polyanilíny, polypyroly a polytiofény.
Tento portál potrebuje ešte minimálne jedného správcu, resp.údržbára. Ak chceš pomôcť tomuto portálu opýtaj sa správcu alebo dočasného údržbára alebo v diskusii čo treba na portáli robiť.
Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua?
ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativityAlberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]