V našom rozprávaní sa postupne dostávame do dlhého a zložitého obdobia kolektivizácie poľnohospodárstva. Začiatky môžeme datovať do obdobia schválenia zákonov z roku 1949. V žiadnom prípadne nemôžeme celý proces spoločného hospodárenia na pôde hodnotiť ako jedno celistvé obdobie a celé ho odsudzovať. Začína ďalšiu časť poľnocastu Martin Jurčo. Započúvajte sa do relácie portálu poľnoinfo.sk.

Martin Jurčo v osemnástej časti svojho historického poľnocastu hovorí o štátnom obhospodarovaní pôdy, ktoré na našom území začalo v roku 1921. Vymenúva etapy, hovorí o silných a slabých stránkach a postupne sa vo svojom rozprávaní dostáva až do osemdesiatych rokov minulého storočia. Započúvajte sa do relácie portálu poľnoinfo.sk.

Už sme niekoľkokrát v našom seriáli spomínali veľmi búrlivé obdobie po druhej svetovej vojne. Rok 1947 bol poznačený mimoriadne zlou úrodou. Najviac boli postihnuté suchom regióny Šaľa, Šamorín a Komárno. Navyše, ešte stále nebolo poľnohospodárstvo na takej úrovni, aby sa dalo skonštatovať, že je po druhej svetovej vojne už obnovené. Čo sa dozvedáme v historických zdrojoch o tomto období – trh s potravinami bol rozvrátený, poľnohospodárske zásobovanie a nákup bol v zlej situácii. Štát chcel čo najrýchlejšie nájsť ideálnejšie formy a možnosti nákupu, ale opatrenia nových vládnych orgánov sa často menili aj po niekoľkých mesiacoch.

Martin Jurčo v ďalšej časti poľnocastu hovorí o vybavení poľnohospodárstva technikou. Svoje rozprávanie vymedzil obdobím konca druhej svetovej vojny a rokom 1948. Spomína zakladanie strojových družstiev, ale aj strojových staníc, ktoré organizoval priamo štát. Československí roľníci dokonca v povojnovom období dostali v rámci pomoci UNRRA aj nové traktory. Reláciu si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

Už sme hovorili o jednotlivých pozemkových reformách tesne po druhej svetovej vojne. Ale povedzme si ešte o politických zápasoch o roľníka a roľnícky stav v tomto období. Čo sa udialo po nástupe kolektivizácie na prelome desaťročí, o tom si povieme viac nabudúce. Ale kľúčovým bolo obdobie rokov 1945 – 48. Bolo spojené ešte so širokou skupinou politických strán, ktoré mali rôzne pohľady na budúcnosť rezortu. Hovorí na úvod ďalšej časti poľnocastu portálu poľnoinfo.sk, agrárny žurnalista, Martin Jurčo. Reláciu si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

Celé Slovensko a hlavne poľnohospodárstvo bolo prechodom frontu a udalosťami druhej svetovej vojny zdecimované. Nielen poľnohospodárske podniky, ale aj polia boli silno poškodené.

Zaujímavosťou je, že z celkového počtu ošípaných, ktoré boli dodávané do pražských bitúnkov, bolo viac ako 40-percent z chovov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Túto, ale aj mnohé ďalšie zaujímavosti si môžete vypočuť v ďalšej časti poľnocastu Martina Jurča, ktorý sa zaoberá chovom ošípaných, oviec, koní alebo hydiny. Reláciu si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

Martin Jurčo hovorí v ďalšej časti historického poľnocastu o živočíšnej výrobe medzivojnového obdobia. Okrem iného odpovedá na otázku, aké plemená ošípaných sa v slovenskej časti spoločného štátu chovali, prípadne, aká bola priemerná dojivosť v roku 1925. Reláciu si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

V našom rozprávaní o histórii slovenského poľnohospodárstva sa nachádzame stále v období prvej polovice 20. storočia. Redaktor Martin Jurčo povie v ďalšej časti poľnocastu viac o tom, čo sa pestovalo na našom území v čase medzi svetovými vojnami, ako sa určovali ceny obilnín a prečo roľníci v Medzilaborciach dostali za svoju produkciu menej, ako tí v Prešove.

Podľa štatistík, na začiatku 40. rokov, pracovalo v poľnohospodárstve na Slovensku asi 150 odborníkov s vysokoškolskou kvalifikáciou. Z toho len 50 v poľnohospodárskej prvovýrobe. V júni 1946 vyšli zo školy prví šiesti skutočne poľnohospodársky univerzitní absolventi. Študenti pochádzali z Budmeríc, Bojničiek, Čadce, Prešova, Rače a Mošoviec. Informuje ďalšia časť historického poľnocastu, ktorý si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

V rokoch 1941 a 1942 vznikli Slovenské pôdohospodárske združenie a Roľnícka komora. Ako sa dočítame v historických textoch o tomto období, vláda potrebovala, aby najmä maloroľnícky stav na dedinách nebol zdrojom nepokojov, ako to neraz bolo počas prvej ČSR najmä pre nejasné vlastnícke vzťahy a pre hospodárske ťažkosti. Informuje ďalšia časť historického poľnocastu, ktorý si môžete stiahnuť do svojho zariadenia.