Apollo 7
Znak misie | |||||
---|---|---|---|---|---|
![]() | |||||
Údaje o misii | |||||
Názov misie: | Apollo 7 | ||||
Veliteľský modul: | CM-101 | ||||
Servisný modul: | SM-101 | ||||
Nosná raketa: | Saturn IB SA-205 | ||||
Volací znak: | Apollo 7 | ||||
Posádka: | 3 | ||||
Kozmodróm (rampa): | Cape Kennedy (LC-34) | ||||
Štart: | 11. október 1968, 15:02:45,359 UTC | ||||
Pristátie: | 22. október 1968, 11:11:48 UTC severná oblasť Atlantického oceánu; 530 km juhovýchodne od Bermúd 27°32′30″S 64°04′00″Z / 27,54167°S 64,06667°Z | ||||
Trvanie: | 10 dní, 20 hodín, 9 minút, 3 sekundy | ||||
Počet obehov: | 163 | ||||
Apogeum: | 301 km | ||||
Perigeum: | 227 km | ||||
Doba obehu: | 89,79 minút | ||||
Inklinácia: | 31,63° | ||||
Hmotnosť: | 16 519 kg (veliteľský+servisný modul pri štarte) | ||||
Fotografia posádky | |||||
![]() Zľava doprava: Eisele, Schirra a Cunningham | |||||
Navigácia | |||||
| |||||
Pozri aj Kozmonautický portál |
Apollo 7 bolo prvým americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo. Zároveň išlo o prvý americký let do vesmíru s trojčlennou posádkou a tiež prvý pilotovaný let s použitím rakety Saturn IB. Hlavným cieľom letu bolo otestovať technické kvality novej kozmickej lode Apollo a vykonať naplánované vedecké experimenty. Zaujímavosťou je, že pri tomto lete sa z americkej kozmickej lode po prvýkrát podarilo uskutočniť priamy televízny prenos. Celkovo sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov. Zo záznamu ich vysielala aj Česko-slovenská televízia. Misia Apollo 7 bola natoľko úspešná, že úplne zmenila plán pre nasledujúce lety. Vedenie NASA následne rozhodlo, že nasledujúci let Apollo 8 poletí aj s ľudskou posádkou k Mesiacu.
Posádka[upraviť | upraviť kód]
Walter M. Schirra (letel na misiách Mercury-Atlas 8, Gemini 6A a Apollo 7), veliteľ
Donn F. Eisele (letel iba na misii Apollo 7), pilot veliteľského modulu
Walter Cunningham (letel iba na misii Apollo 7), pilot lunárneho modulu, ale lunárny modul nebol pri tomto lete použitý
Táto posádka predtým tvorila záložnú posádku letu Apollo 1, ktorý sa neuskutočnil z dôvodu tragickej nehody počas prípravy misie.
Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]
Thomas P. Stafford, veliteľ
John W. Young, pilot veliteľského modulu
Eugene A. Cernan, pilot lunárneho modulu
Táto posádka neskôr tvorila hlavnú posádku letu Apollo 10.
Podporná posádka[upraviť | upraviť kód]
Letoví riaditelia[upraviť | upraviť kód]
- Glynn Lunney, čierny tím
- Gene Kranz, biely tím
- Gerry Griffin, zlatý tím
Emblém misie[upraviť | upraviť kód]
Letový emblém Apolla 7 symbolizuje orbitálny charakter misie, ktorý umocňuje oranžový plameň v tvare elipsy, pričom plameň vychádza z motora SPS a obopína celú Zem. Námorná modrá farba v pozadí symbolizuje nekonečnú hĺbku vesmíru. V strede emblému sa nachádza Zem, konkrétnejšie Severná a Južná Amerika, v kontraste so svetlomodrou farbou oceánu. V spodnej časti sa v širokom čiernom oblúku nachádzajú mená astronautov. Rímska číslica VII, ktorá je umiestnená v Tichom oceáne, symbolizuje číslo letu. Emblém navrhol Allen Stevens z Rockwell International.[1]
Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]
Po tragédii počas príprav na misiu Apollo 1 na konci januára 1967 znamenal pilotovaný let Apollo 7 pre NASA veľký úspech. V piatok 11. októbra 1968 o 06:00 miestneho času astronautov prebudil Deke Slayton, riaditeľ letových operácií posádok. Následne Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a potom sa usadili k raňajkám, ktoré tradične pozostávali z malého steaku, miešaných vajíčok, pomarančového džúsu, toastu a kávy. Raňajkovali v spoločnosti predstaviteľov NASA, North American Rockwell a dvoch astronautov z podpornej posádky, Ronalda Evansa a Williama Pogueho. Pridal sa k nim aj Deke Slayton. Potom nasledovalo obliekanie skafandrov, odchod z Budovy operácií kozmických lodí s ľudskou posádkou (Manned Spacecraft Operations Building) a jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 34. Veliteľ Walter Schirra nastúpil do veliteľského modulu ako prvý v čase 2 hodiny a 25 minút pred štartom. Nasledoval ho pilot lunárneho modulu Walter Cunningham a o chvíľu neskôr pilot veliteľského modulu Donn Eisele. O 09:15 došlo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode.[2]
Misia Apollo 7 odštartovala 11. októbra 1968 o 11:02:45,359 miestneho času (15:02:45,359 svetového času) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 34 na Základni vzdušných síl Cape Kennedy. Apollo 7 bolo vybavené veliteľským a servisným modulom a troma tonami pohonných hmôt. Prvé dva obehy leteli spojení s posledným stupňom S-IVB nosnej rakety. Všetky hlavné systémy kozmickej lode pracovali počas celého letu správne a ani iné zásadnejšie technické problémy sa neobjavili. Asi s najväčšími problémami sa tak stretli členovia posádky. Jednotne si sťažovali na vysokokalorickú sušenú stravu, ktorá sa im čoskoro prejedla. Všetci traja postupne prechladli, a navyše medzi nimi navzájom aj personálom na Zemi prebiehali menšie hádky – kvôli nim NASA už žiadneho z nich nevybrala do hlavných posádok ďalších misií. Apollo 7 tak pre nich znamenalo posledný vesmírny let.

Počas letu plnila posádka niekoľko úloh. Predovšetkým simuláciu spojenia s lunárnym modulom a simulované navedenie Apolla na dráhu okolo Mesiaca. Okrem toho sa posádke po prvýkrát podarilo uskutočniť živé televízne vysielanie z paluby americkej kozmickej lode. Celkovo sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov, ktoré na Zemi zaznamenali obrovský ohlas. Zo záznamu ich vysielala aj Česko-slovenská televízia. Hneď po druhom priamom prenose boli všetci traja kozmonauti menovaní Americkým zväzom televíznych a rozhlasových umelcov za jeho čestných členov.
Vedecké experimenty[upraviť | upraviť kód]
Program Apolla 7 taktiež obsahoval päť vedeckých experimentov:
- S005 – synoptické fotografie terénu. Posádka zhotovovala snímky zemského povrchu, súše aj mora, pre geologické, kartografické a oceánografické potreby. Súčasne sa vyhodnocovala vhodnosť jednotlivých druhov fotografických materiálov;
- S006 – synoptické fotografie oblačnosti. Snímkovanie oblačných útvarov pre ďalší rozvoj techniky družicovej meteorológie.
Pre fotografické experimenty disponovala posádka 70mm kamerou Hasselblad so štandardným objektívom 80 mm f/2,8 a dvoma kamerami Maurer 16 mm s meniteľnou rýchlosťou 1, 6, 12 a 24 obrázkov za sekundu a s vymeniteľnými bajonetovými objektívmi 18 mm f/2 a širokouhlým 5 mm f/2.
Ďalšie tri experimenty mali lekársky charakter:
- M006 – demineralizácia kostí. Pred a po lete boli zhotovené röntgenové snímky určitých kostí v tele kozmonautov. Z porovnania snímok sa zisťoval úbytok vápnika v tele;
- MOU – zmeny krvného obrazu pred a po lete;
- M023 – systolický tlak, jeho zmeny oproti predletovým hodnotám, v dôsledku zmien funkcie srdcového svalu.
Návrat na Zem[upraviť | upraviť kód]
Pri zostupe na posádku pôsobilo preťaženie iba 3 g. Veliteľský modul Apolla 7 pristál v utorok 22. októbra 1968 o 11:11:48 UTC na hladine Atlantického oceánu pomocou padákov. Miesto pristátia sa nachádzalo 530 km juhovýchodne od Bermúd. Posádku a potom aj veliteľský modul vyzdvihla na palubu čakajúca lietadlová loď USS Essex.
Revízia programu Apollo[upraviť | upraviť kód]
Úspech Apolla 7 výrazne zmenil plány NASA. Na schôdzi najvyšších činiteľov NASA za predsedníctva úradujúceho riaditeľa Dr. Thomasa Paineho sa 11. novembra 1968 rozhodlo, že ďalší let, t.j. pilotovaný let Apollo 8 prvýkrát zamieri aj s ľudskou posádkou k Mesiacu. V pôvodnom harmonograme programu Apollo, kde misia Apollo 7 predstavovala bod C (pilotovaný let veliteľského a servisného modulu na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme), to reálne znamenalo, že budú vynechané body D a E a budúca misia bude realizovať mierne modifikovaný variant bodu F, teda pilotovaný let na obežnej dráhe okolo Mesiaca zatiaľ bez lunárneho modulu.
Galéria[upraviť | upraviť kód]
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ Ota Kéhar. Apollo 7 [online]. astronomia.zcu.cz, [cit. 2019-07-30]. Dostupné online.
- ↑ Apollo 7 [online]. history.nasa.gov, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť kód]
- BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. Washington D.C. : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 7
Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
- Oficiálna stránka (po anglicky)
- Apollo 7 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Apollo 7 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)