Apollo 7

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Apollo 7
Znak misie
AP7lucky7.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 7
Veliteľský modul:CM-101
Servisný modul:SM-101
Nosná raketa:Saturn IB SA-205
Volací znak:Apollo 7
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Cape Kennedy (LC-34)
Štart: 11. október 1968, 15:02:45,359 UTC
Pristátie: 22. október 1968, 11:11:48 UTC
severná oblasť Atlantického oceánu; 530 km juhovýchodne od Bermúd
27°32′30″S 64°04′00″Z / 27,54167°S 64,06667°Z / 27.54167; -64.06667 (Miesto pristátia Apolla 7)
Trvanie: 10 dní, 20 hodín, 9 minút, 3 sekundy
Počet obehov:163
Apogeum:301 km
Perigeum:227 km
Doba obehu:89,79 minút
Inklinácia:31,63°
Hmotnosť:16 519 kg (veliteľský+servisný modul pri štarte)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Eisele, Schirra a Cunningham
Zľava doprava: Eisele, Schirra a Cunningham
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Apollo 6Apollo-8-patch.png Apollo 8

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 7 bolo prvým americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo. Zároveň išlo o prvý americký let do vesmíru s trojčlennou posádkou a tiež prvý pilotovaný let s použitím rakety Saturn IB. Hlavným cieľom letu bolo otestovať technické kvality novej kozmickej lode Apollo a vykonať naplánované vedecké experimenty. Zaujímavosťou je, že pri tomto lete sa z americkej kozmickej lode po prvýkrát podarilo uskutočniť priamy televízny prenos. Celkovo sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov. Zo záznamu ich vysielala aj Česko-slovenská televízia. Misia Apollo 7 bola natoľko úspešná, že úplne zmenila plán pre nasledujúce lety. Vedenie NASA následne rozhodlo, že nasledujúci let Apollo 8 poletí aj s ľudskou posádkou k Mesiacu.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

Táto posádka predtým tvorila záložnú posádku letu Apollo 1, ktorý sa neuskutočnil z dôvodu tragickej nehody počas prípravy misie.

Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Táto posádka neskôr tvorila hlavnú posádku letu Apollo 10.

Podporná posádka[upraviť | upraviť kód]

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť kód]

Emblém misie[upraviť | upraviť kód]

Letový emblém Apolla 7 symbolizuje orbitálny charakter misie, ktorý umocňuje oranžový plameň v tvare elipsy, pričom plameň vychádza z motora SPS a obopína celú Zem. Námorná modrá farba v pozadí symbolizuje nekonečnú hĺbku vesmíru. V strede emblému sa nachádza Zem, konkrétnejšie Severná a Južná Amerika, v kontraste so svetlomodrou farbou oceánu. V spodnej časti sa v širokom čiernom oblúku nachádzajú mená astronautov. Rímska číslica VII, ktorá je umiestnená v Tichom oceáne, symbolizuje číslo letu. Emblém navrhol Allen Stevens z Rockwell International.[1]

Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]

Štart Apolla 7, 11. október 1968

Po tragédii počas príprav na misiu Apollo 1 na konci januára 1967 znamenal pilotovaný let Apollo 7 pre NASA veľký úspech. V piatok 11. októbra 1968 o 06:00 miestneho času astronautov prebudil Deke Slayton, riaditeľ letových operácií posádok. Následne Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a potom sa usadili k raňajkám, ktoré tradične pozostávali z malého steaku, miešaných vajíčok, pomarančového džúsu, toastu a kávy. Raňajkovali v spoločnosti predstaviteľov NASA, North American Rockwell a dvoch astronautov z podpornej posádky, Ronalda Evansa a Williama Pogueho. Pridal sa k nim aj Deke Slayton. Potom nasledovalo obliekanie skafandrov, odchod z Budovy operácií kozmických lodí s ľudskou posádkou (Manned Spacecraft Operations Building) a jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 34. Veliteľ Walter Schirra nastúpil do veliteľského modulu ako prvý v čase 2 hodiny a 25 minút pred štartom. Nasledoval ho pilot lunárneho modulu Walter Cunningham a o chvíľu neskôr pilot veliteľského modulu Donn Eisele. O 09:15 došlo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode.[2]

Misia Apollo 7 odštartovala 11. októbra 1968 o 11:02:45,359 miestneho času (15:02:45,359 svetového času) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 34 na Základni vzdušných síl Cape Kennedy. Apollo 7 bolo vybavené veliteľským a servisným modulom a troma tonami pohonných hmôt. Prvé dva obehy leteli spojení s posledným stupňom S-IVB nosnej rakety. Všetky hlavné systémy kozmickej lode pracovali počas celého letu správne a ani iné zásadnejšie technické problémy sa neobjavili. Asi s najväčšími problémami sa tak stretli členovia posádky. Jednotne si sťažovali na vysokokalorickú sušenú stravu, ktorá sa im čoskoro prejedla. Všetci traja postupne prechladli, a navyše medzi nimi navzájom aj personálom na Zemi prebiehali menšie hádky – kvôli nim NASA už žiadneho z nich nevybrala do hlavných posádok ďalších misií. Apollo 7 tak pre nich znamenalo posledný vesmírny let.

Posádka Apolla 7 počas prvého živého televízneho prenosu z paluby americkej kozmickej lode, 14. október 1968

Počas letu plnila posádka niekoľko úloh. Predovšetkým simuláciu spojenia s lunárnym modulom a simulované navedenie Apolla na dráhu okolo Mesiaca. Okrem toho sa posádke po prvýkrát podarilo uskutočniť živé televízne vysielanie z paluby americkej kozmickej lode. Celkovo sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov, ktoré na Zemi zaznamenali obrovský ohlas. Zo záznamu ich vysielala aj Česko-slovenská televízia. Hneď po druhom priamom prenose boli všetci traja kozmonauti menovaní Americkým zväzom televíznych a rozhlasových umelcov za jeho čestných členov.

Vedecké experimenty[upraviť | upraviť kód]

Program Apolla 7 taktiež obsahoval päť vedeckých experimentov:

  • S005 – synoptické fotografie terénu. Posádka zhotovovala snímky zemského povrchu, súše aj mora, pre geologické, kartografické a oceánografické potreby. Súčasne sa vyhodnocovala vhodnosť jednotlivých druhov fotografických materiálov;
  • S006 – synoptické fotografie oblačnosti. Snímkovanie oblačných útvarov pre ďalší rozvoj techniky družicovej meteorológie.

Pre fotografické experimenty disponovala posádka 70mm kamerou Hasselblad so štandardným objektívom 80 mm f/2,8 a dvoma kamerami Maurer 16 mm s meniteľnou rýchlosťou 1, 6, 12 a 24 obrázkov za sekundu a s vymeniteľnými bajonetovými objektívmi 18 mm f/2 a širokouhlým 5 mm f/2.

Ďalšie tri experimenty mali lekársky charakter:

Návrat na Zem[upraviť | upraviť kód]

Pri zostupe na posádku pôsobilo preťaženie iba 3 g. Veliteľský modul Apolla 7 pristál v utorok 22. októbra 1968 o 11:11:48 UTC na hladine Atlantického oceánu pomocou padákov. Miesto pristátia sa nachádzalo 530 km juhovýchodne od Bermúd. Posádku a potom aj veliteľský modul vyzdvihla na palubu čakajúca lietadlová loď USS Essex.

Revízia programu Apollo[upraviť | upraviť kód]

Úspech Apolla 7 výrazne zmenil plány NASA. Na schôdzi najvyšších činiteľov NASA za predsedníctva úradujúceho riaditeľa Dr. Thomasa Paineho sa 11. novembra 1968 rozhodlo, že ďalší let, t.j. pilotovaný let Apollo 8 prvýkrát zamieri aj s ľudskou posádkou k Mesiacu. V pôvodnom harmonograme programu Apollo, kde misia Apollo 7 predstavovala bod C (pilotovaný let veliteľského a servisného modulu na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme), to reálne znamenalo, že budú vynechané body D a E a budúca misia bude realizovať mierne modifikovaný variant bodu F, teda pilotovaný let na obežnej dráhe okolo Mesiaca zatiaľ bez lunárneho modulu.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

  • Vztyčovanie prvého stupňa rakety Saturn IB na štartovacej rampe 34

  • Posádka v kabíne veliteľského modulu počas príprav na let Apollo 7

  • Donn Eisele (vľavo), Walter Schirra (v strede) a Walter Cunningham (vpravo) pózujú na štartovacom komplexe 34

  • Saturn IB na štartovacom komplexe 34

  • Posádka Apolla 7 raňajkuje v spoločnosti predstaviteľov NASA v deň štartu

  • Pilot veliteľského modulu Donn Eisele v deň štartu

  • Astronauti začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 34

  • Posádka Apolla 7 prichádza na štartovaciu rampu

  • Posádka nastupuje do veliteľského modulu pred štartom

  • Štart nosnej rakety Saturn IB s Apollom 7

  • Letový záber štartujúcej rakety Saturn IB

  • Priblíženie k oddelenému stupňu S-IVB nad Floridou

  • Pohľad na Himaláje z Apolla 7

  • Hurikán Gladys pozorovaný z Apolla 7

  • Schirra v interiéri veliteľského modulu počas letu Apollo 7

  • Eisele počas chvíľkovej pauzy na palube Apolla 7

  • Cunningham počas misie

  • Florida pri pohľade z Apolla 7

  • Vyzdvihnutie posádky vrtuľníkom SH-3 Sea King po pristátí v Atlantiku

  • Posádka Apolla 7 na palube lietadlovej lode USS Essex

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ↑ Ota Kéhar. Apollo 7 [online]. astronomia.zcu.cz, [cit. 2019-07-30]. Dostupné online.
  2. ↑ Apollo 7 [online]. history.nasa.gov, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. Washington D.C. : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 7

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Apollo_7&oldid=7094847“