Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Broom icon.svg
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (27. 10. 2020)
Súradnice: 49°07′17″S 20°26′56″V / 49,121359°S 20,448752°V / 49.121359; 20.448752
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Obec Ľubica
Náboženstvo  
 - cirkev Rímskokatolícka
 - diecéza Spišská diecéza
 - dekanát Kežmarok
 - farnosť Ľubica
Adresa Povstalecká 1257/53, 059 56 Ľubica
 - súradnice 49°07′17″S 20°26′56″V / 49,121359°S 20,448752°V / 49.121359; 20.448752
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 2
 - počet veží 1
Štýl Gotika
Štátny znak SR Národná kultúrna pamiatka SR
Umiestnenie oltára Čelná stena svätyne
Autor oltára Vavrinec Olaf Engelholm
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of the Assumption of the Virgin Mary (Ľubica)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici je najväčší dvojloďový románsko-gotický kostol na Spiši.[1][2] Bol vybudovaný nemeckými kolonistami v 13. storočí na vyvýšenine v obci Ľubica,[3][4] v okrese Kežmarok, v Prešovskom samosprávnom kraji. Kostol bol pôvodne postavený v románskom slohu so štvorcovou svätyňou, až neskôr v roku 1330 bol prebudovaný a rozšírený v gotickom štýle do dnešnej podoby. Je vedený v zozname kultúrnych pamiatok Slovenska,[5] a v dnešnej dobe sa využíva ako hlavný farský kostol rímskokatolíckej církvy farnosti v Ľubici.

História[upraviť | upraviť kód]

Kostol bol pôvodne postavený nemeckými kolonistami v 13. storočí okolo roku 1260 na vyvýšenine ako pomerne veľká jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom a západnou vežou.[3][4] Až neskôr v 14. storočí, miestny veriaci začali s úpravami na kostole. Okolo roku 1330 predĺžili presbytérium o polygonálny záver, sprístupnený novým portálom. O 30. rokov neskôr okolo roku 1360 bola stredová loď zaklenutá na tri stredové piliere, čím sa kostol premenil na dvojlodie.[3][4] K severnej strane bola pristavená k svätyni sakristia.[4] Kostol následne v 15. storočí utrpel pri boji s husitami a jiskrovými vojskami, kedy bol vypálený a tak sa všetká pôvodná výbava kostola nezachovala.[3][4] V neskorších dobách bol kostol doplnení a postupne vybavený neskoro-gotickým nábytkom (krstiteľnica, drevené lavice) a hodnotným oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče, z ktorého sa zachovala len oltárna skriňa so sochou Panny Márie, Ježiša a svätice. V roku 1706 kostol pri požiari znovu vyhorel, kde sa poškodila hlavná veža spolu s hlavným oltárom. Veža bola neskôr dobudovaná a oltár bol doplnený z dielne Vavrinca Olafa Engelholma, ktorý si objednal na vlastné náklady kňaz Juraj Rayscher.[3]

Piarista P. Anton Wisniewski dal následne v 18. storočí kostolu dnešnú podobu. Opravil sakristiu a spravil do nej vstup, a v roku 1766 zriadil pre kostol dva nové bočné oltáre. Najväčšiu zmenu však realizoval v roku 1772, keď dal celý interiér vymaľovať dodnes zachovanou iluzívnou maľbou, dal pozlátiť hlavný oltár spolu s bočnými a dal zhotoviť do lode nové lavice. Pri ďalšom rozsiahlom požiari v Ľubici v roku 1786 podľahol kostol spolu s jeho vežou. Veža bola následne obnovená v roku 1792, pričom dostala barokový vzor. V rokoch pred prvou svetovou vojnou kostol utrpel viacero strát. V rokoch 1916- 1917 rekvirovalo vojsko z Ľubice 3 zvony z rokov 1624, 1757 a 1814. Taktiež zobrali aj 80 píšťal z orgána a medený plech zo strechy kostola, takže kostol bol dlhé roky len provizórne zakrytý. Aj táto provizorná strecha podľahla požiari v roku 1934, čo vyvolalo v rokoch 1936-1937 rozsiahle opravy kostola. Kostol bol zastrešený, a veža dostala novú helmicu v pôvodnom barokovom tvare, kostol bol vydláždený a taktiež sa zreštaurovali oltáre spolu s maľbou v interiéry. Kostolu je v dnešnej dobre venované množstvo pozornosti, kedy v poslednej dobe bolo zreštaurovaných mnoho vecí z kostola, najmä hlavný oltár od Majstra Pavla spolu s bočnými oltármi.[3]

Architektúra[upraviť | upraviť kód]

Kostol je považovaný za najväčšiu dvojloďovú stavbu na Spiši. Skladá sa z pozdĺžného, polygonálne ukončeného presbytéria so sakristiou na severe, z dlhého loďového korpusu s južnou predsieňou a z mohutnej hranolovej veže ukončenej nadstavbou s cibuľovitou barokovou hlavicou a gotickým oknom nad ktorým bola vybudovaná kovová ochodza, ktorá slúžila ako ochrana proti požiaru. Spodná časť veže spolu so schodišťom na prvé poschodie sú románske.Záver presbytéria podopierajú raz odstupňované operáky s pultovými strieškami. Južnú a severnú stranu kostola podpierajú dodatočné mohutné oporné piliere, postavené zväčša mimo klenbových polí. Všetky lomené okná lode sú umiestnené na južnom priečelí. Kostol mal pôvodne 5 vstupov z exteriéru, ale niekoľko z nich sa v neskorších dobách zamurovalo. Presbytérium, ktoré je takmer rovnako široké ako dvojlodie, je zaklenuté jedným štvorcovým poľom krížovej klenby a päťosminovým záverom. Sakristia je zaklenutá tromi štvorcovými krížovými klenbami. Dvojlodie je zaklenuté taktiež krížovou klenbou ktorú v strede podopierajú 3 polygonálne podpory umiestnené za sebou v stredovej pozdĺžnej osi s polygonálnymi soklami, navrchu ukončenými jemnou profiláciou.[6]

Interiér[upraviť | upraviť kód]

Hlavný oltár zasvätený nanebovzatiu Panny Márie

Po vstupe do kostola sa pred očami otvára monumentálne dvojlododie zaklenuté krížovými klenbami s profilovanými rebrami, ktoré podopierajú 3 mohutne kamenné piliere umiestnené v stredovej osi kostola. Na obvodových stenách dosadajú rebrá, ktoré sa tu často nepravidelne presekávajú, na konzoly v tvare rozličných hlavičiek s rímsami na vrchu.[6] V zadnej časti lode sa nachádza drevená neskoro-renesančná organová empora zo 17. storočia postavená na 6 stĺpoch, na kazetách sa nachádza maľba s hudobnou tématikou zo začiatku 18. storočia, následne doplnenou a opravenou na začiatku 20. stor. Celý interiér vrátane tvaroslovných článkov pokrýva neskorobarokvá iluzívna maľba. Po oboch stranách presbytéria sú umiestené chórové lavice z roku 1511, pokryté maliarskou výzdobou.

Celému interiéru dominuje hlavný oltár v zlatých farbách, ktorý zapĺňa celú čelnú stenu svätyne z roku 1709 a plastikami zo začiatku 16. stor. Uprostred hlavného oltára je umiestnená gotická oltárna skriňa, ktorá sa zachovala z roku okolo 1511 z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kostole sa taktiež nachádza ešte jedna vzácna historická pamiatka zo stredoveku. Ide o bronzovú krstiteľnicu, ktorá bola uliata v roku 1463.

Pôdorys kostola

Hlavný oltár dopĺňajú dva bočné, ktoré stoje po stranách dvojlodia. Na ľavej strane sa nachádza bočný oltár Sv. Pavla a v pravo oltár apoštola Tomáša. Oltár Sv. Pavla z r. 1766, pozostáva z bohatého rokajového zlatého rámu a obrazu Obrátenie sv. Pavla (olej na plátne, 250x150 cm), po stranách sú plastiky sv. Jána a Matúša apoštola. Oltár apoštola Tomáša z 2. polovice 18. storočia, taktiež s bohatým rokajovým rámom s obrazom sv. Tomáša (olej na plátne, 250x150 cm), po stranách dve plastiky sv. Lukáša a apoštola Mareka.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Zaujímavá je už len poloha kostola, ktorý sa týči nad mestom na kopci a tak dominuje svojmu okoliu. Kostol je obklopený murovanou ohradou za ktorou bol pôvodne cintorín. Vo veži sa nachádza vzácny zvon, ktorý bol uliaty zvonolejármi Pavlom Gaalom a Jánom Wagnerom v roku 1475. Kostol Nanebovzatie Panny Márie je taktiež považovaný za najväčšiu dvojloďovú sakrálnu stavbu na Spiši. Kostol sa z veľkej časti zachoval vo svojej stredovekej podobe.[3]

Na priečeliach kostola sa zachovalo niekoľko architektonických významných pamiatok. Na južnom priečelí je to gotický portál z 13. storočia vedúci pôvodne do svätyne, ktorý ale bol neskôr zamurovaný. Na tom istom priečelí bolo v 20. storočí objavené malé okrúhle gotické okno v tvare ranogotickej rozety. Patrí k najstarším pamiatkám kostola, taktiež k ojedinelým, keďže sa takýto typ rozety objavuje na Slovensku len zriedkavo.[3]

Piarista P. Anton Wisniewski, ktorý realizoval výmaľbu interiéru je vyobrazený na severnej stene presbytéria.

Podľa niektorých odborníkov mohol byť pôvodný neskororománsky kostol rázne menší ako súčasná stavba. Pri ranogotickej prestavbe bola predĺžená loď a pristavané kvadratické presbytérium.[4]

Súčasťou vybavenia interiéru je aj bronzová krstiteľnica z roku 1463. Klenby kostola nesú tri polygonálne piliere, ktoré ho rozdeľujú na dve lode. Východný je 13-boký s priemerom 72 cm, ostatné dva sú 10-boke s priemerom 62 cm.[4] Na stĺpoch sú zachytené gotické rebrá elegantnej krížovej klenby. Konzoly viacerých rebier majú tvar ľudských tvárí.[3]

Zaujímavosť kostola vyzdvihuje neskorobaroková iluzívna maľba. Autorom malieb je P. Anton Wisniewski, ktorý je zároveň vyobrazený na ľavej strane svätyne.[3][4]

Veľmi významným dominantným prvkom celého kostola je jeho hlavný oltár, ktorý zapĺňa celú čelnú stenu svätyne. Pôvodom je to oltár barokový z roku okolo 1709 z dielne slávneho levočského majstra švédskeho pôvodu Vavrinca Olafa Engelholma. Na oltári prevláda čierna farba, ktorú elegantne dopĺňa farba zlatá. Je považovaný za veľmi výnimočný a významný oltár vysokej umeleckej a duchovnej hodnoty. Uprostred oltára sa však zachovala oltárna skriňa z pôvodného oltára z dielne Majstra Pavla z Levoče z roku okolo 1511.[3]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

  • Detail ostenia malého okna sakristie

  • Gotický portál na južnom priečelí kostola

  • Rotundový vstup do veže

  • Hlavný vstup do kostola zo západnej strany cez gotický portál

  • Gotické rozetové okno na južnom priečelí, znovuobjavené až v 20. storočí

  • Pohľad na svätyňu a oporné piliere s pultovými strieškami

  • Portál a vstup do sakristie

  • Plastika Madony z dielne Majstra Pavla z Levoče

  • Iluzívna maľba, ktorá napodobňuje niektoré hlavné časti kostola (okná, stĺpy)

  • Drevená empora

  • Pohľad z lode do svätyne a na 3 oltáre kostla

  • Pohľad zo svätyne na dvojlodie

  • Krížova klenba dvojlodia

  • Detail iluzívnej maľby doplňujúcej preklenutie svätyne

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ↑ Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Ľubica [online]. [Cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  2. ↑ Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. [Cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k Farský kostol [online]. [Cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g h Ľubica [online]. [Cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  5. ↑ Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. [Cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  6. ↑ a b ŽÁRY, Juraj. Dvojloďové kostoly na Spišy. prvé. vyd. Bratislava : Tatran, 1986. ISBN 978-80-88900-56-6. S. 252.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009. ISBN 9788096983902
  • Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
  • Togner, Milan - Plekanec, Vladimír : Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012. ISBN 978-80-971214-0-2
  • Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001. ISBN 80-7114-359-6
  • Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4061). ISBN 9788096978731
  • Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava, 2010. ISBN 978-80-89226-91-7
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol_Nanebovzatia_Panny_Márie_(Ľubica)&oldid=7104680“