.

sobota 26. decembra 2020

Mariánka - Barania lúka (Bazgovič)

Hradisko v Marianke sa nachádza na vrchu s názvom Bazgovič s nadmorskou výškou 384,5 m n.m., nad terajším kameňolomom. Lokalita sa rozprestiera na pomerne plochom výbežku Hraboviny, pričom ako názov lokality sa niekedy uvádza Barania lúka. Malú časť hradiska v jeho vrcholovej časti zničil spomenutý kameňolom.

                                        


Opevnenie

Val oválneho tvaru, ktorý je zachovaný miestami až do výšky 3 m, chránil areál s plochou približne 8 ha a s rozmerom približne 320 x 220 metrov. Na niektorých miestach je priebeh valov v teréne už nezreteľný. Najzachovalejší je val na východnej strane lokality, na juhu je ukončený pôvodným vchodom do opevneného areálu, niekdajšou bránou tzv.kliešťového tvaru s valmi na oboch stranách pomerne ostro zalomenými dovnútra. Po západnom vale vedie turistická cesta z Bratislavy do Záhorskej Bystrice, odbočkou do známeho pútnického miesta – Marianky. Prednú časť telesa pôvodnej hradby tvoril čelný múr poskladaný z lomových kameňov. Stavitelia múr opreli o hlinený val, nasypaný z jeho zadnej strany. Kamennú a hlinenú časť previazali horizontálne kladenými brvnami. Aj keď pred čelným múrom v Mariánke nevyhĺbili priekopu, klesajúci svah zabezpečil dostatočnú ochranu, ktorú určite umocňovala palisáda na vrchole valu. 




LIDARová snímka hradiska



Drevozemné hradby na vyvýšenine Barania lúka zanikli požiarom. Juraj Bartík uvádza, že rozsah spáleniska a sporadické nálezy z vnútorného areálu nevylučujú záver, že hradby spálili pri odchode samotní obyvatelia, ktorí si odniesli aj svoj majetok. 

Nálezy z hradiska (Paulík)


Kedy a komu hradisko slúžilo? 

Archeologický výskum sa na hradisku konal v rokoch 1986-1990. Ojedinelé najstaršie nálezy - kamenná sekera a črepy z nádob patria do eneolitu. Neskôr, v mladšej dobe bronzovej sa na lokalite usadil ľud velatickej kultúry, ktorý súčasne sídlil okrem Záhoria aj na južnej Morave a dolnom Rakúsku. Časovo ide zhruba o prvé dve storočia druhého tisícročia pred naším letopočtom, no najmladšie datujúce zlomky poukazujú na tzv.prechodný, velaticko - podolský horizont. Podľa nich zaniklo opevnenie až v rokoch 1000 až 900 pred n.l. 

Zjednodušený 3D model hradiska zo stránky Foarto

Foto brány s naznačenou palisádou zo stránky Foarto

Nálezy

Dokladom remeselnej produkcie ľudu velatickej kultúry v priestore hradiska sú nálezy závaží a praslenov, ktoré súvisia s textilnou výrobou. Kovovú zložku nálezov doplnil bronzový hrot kopije a fragment rukoväte kosáku. Z hradiska tiež pochádza vzácny železný nôž z prelomi doby bronzovej a železnej.  Nakoľko sa v násype valu vyskytli početné fragmenty keramiky z mladšej doby bronzovej, predpokladáme, že hradby postavili až v mladšom období existencie osady. Okrem toho sa na hradisku našli početné zlomky keramiky, zväčša s výrazným druhotným prepálením. 



Nálezy z hradiska (Bartík) 


V článku J. Bartíka a R. Baču z roku 2015 o bronzových mečoch zo Záhoria je uvedené, že v roku 2012 bola v kameňolome pod hradiskom nájdená čepeľ krátkeho meča. Nachádzala sa však na prvej terase lomu, kde bol aj rôzny odpad a stavebná sutina ktorú na miesto niekto bez povolenia doviezol. Jednalo sa teda o sekundárne miesto nálezu a nebolo možné určiť, či predmet spadol do bývalej ťažobnej jamy z vyššie položených, lomom neporušených častí hradiska, alebo ho sem doviezli s odpadom. Pôvodné miesto teda nepoznáme, ale predpokladáme, že pochádza z blízkeho okolia. Čepeľ má dĺžku 39,4 cm, hmotnosť 195 g. Zloženie zo 61% medi a 38% arzénu, v stopových množstvách je zastúpené železo, nikel a vanád. Na základe tvaru a rozmerov, pripomína predmet z Marianky niektoré dlhé dýky či krátke meče vyskytujúce sa v širokej oblasti strednej Európy. Jej priradenie ku krátkym mečom z počiatku strednej doby bronzovej sa považuje za najmenej problematické riešenie datovania, avšak aj toto zostáva s otáznikom, nakoľko sa nejedná o typického predstaviteľa meča z uvedeného obdobia a to ako tvarom, atak aj zložením. Na čepeli nenájdeme otvory na nity ani konečnú úpravu ostria dokutím či zabrúsením, takže je zrejmé, že nejde o funkčný výrobok ale o nedokončený polotovar. Nedá sa vylúčiť ani možnosť, že slúžila ako symbolický predmet bez praktickej funkcie, zhodne ako votívne meče v dobe bronzovej na Kréte. V každom prípade datovanie hradiska do obdobia velatickej kultúry nesedí s predpokladaným datovaním meča do začiatku strednej doby bronzovej a meč preto zrejme navždy zostane tak trochu záhadou.

Čepeľ meča, dýky, alebo polotovar?


LITERATÚRA:

Paulík 1987 – J. Paulík: Výskum velatického hradiska v Marianke. AVANS 1986, s. 84.

Paulík 1988 – J. Paulík: Druhý rok výskumu v Marianke. AVANS 1987, s. 107.

Paulík 1990 – J. Paulík: Ďalší rok výskumu v Marianke. AVANS 1989, s 134.

Paulík 1996 – J. Paulík: Železný nôž z Marianky. Das eiserne Messer aus Marianka. Zbor. SNM 90, Arch. 6, s. 43-56.

J. Bartík: Hradiská z mladšej a neskorej doby bronzovej v Malých Karpatoch, in: Hradiská - svedkovia dávnych čias, 2015

Bartík, Bača: Bronzové meče zo Záhoria, Zborník SNM, Suplementum 9, 2015 


https://www.foarto.sk/hradisko.html
https://www.geocaching.com/geocache/GC8PEMW_tajomstvo-meca-z-marianky?fbclid=IwAR1hfeUlPv55bnHdI4TFmLlw68nnS1Kbljy4ifWEDhVxKa0g4LkGu0lJ9uI
http://aladin.elf.stuba.sk/~soula/mkd/md11-07.htm 
https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=17.075759,48.244154&sc=n#/identify?parcelsc=[664399195]&parcelse=[654043157]


Foto (Orgoň):





Foto (Roman Šittenhelm):







utorok 6. októbra 2020

Výroba dosiek pre hradisko Bojná

 Cez víkend 3.-4. októbra 2020 sa niekoľko členov nášho združenia zúčastnilo veľmi zaujímavého kurzu organizovaného obcou Bojná s názvom  Kurz historickej tesárskej techniky. Pod odborným vedením Ing. Júlia Lišaníka sme  si tak na vlastnej koži (a svaloch) vyskúšali, ako zo stromu, iba pomocou nástrojov ako sekera, kliny či ručná pílka, ktoré mali k dispozícii naši predkovia Slovania, vyrobiť opracované dosky. Okrem nás sa kurzu zúčastnilo niekoľko ďalších dobrovoľníkov (napr. Sokoliari kráľa Svätopluka) a spoločne sme tak vyrobili niekoľko dosiek, použiteľných na  opravu resp. dokončovanie brány hradiska Bojná. Pre nás laikov to bola náročná úloha, ale výsledok sa po námahe dostavil. Ďakujeme starostovi Bojnej, že sa o nás výborne postaral počas celého kurzu, kedy sme mali hojnosť slovanského jedla aj pitia. Na záver dňa v nedeľu sme si okrem toho vyskúšali ďalšiu experimentálnu archeológiu - streľbu z dobového luku cez priezory vstupnej brány a cimbúrie v palisádach, čo bolo tiež veľmi zaujímavé. Nižšie si môžete pozrieť krátku fotoreportáž.




























Foto: Orgoň, Lukáš I., Jozef Stankovský








pondelok 17. augusta 2020

Tabuľa na hradisku Holíš (Nimnica)

V nedeľu 16.08.2020 naše OZ Hradiská v spolupráci s partiou nadšencov z Nimnice okolo Miloša Vrábela osadilo novú informačnú tabuľu na výšinnom sídlisku púchovskej kultúry Holíš, čo je výrazný vrch, vypínajúci sa nad kúpeľmi v Nimnici. Tabuľu ako vždy vyrobil Cenwood a o grafiku sa postarali bratia Brosovci. Ťažkú tabuľu aj ostatné nástroje a materiál na jej osadenie bolo potrebné manuálne vyniesť od terénnych aut ešte  poriadny kus do kopca, ale všetko sme zvládli bez väčších problémov. Po osadení tabule sme sa občerstvili a o 15.00 sme tabuľu za účasti verejnosti slávnostne odhalili. Sme radi, že na naše odhaľovanie tabúľ chodí aj napriek často ťažkej dostupnosti na vysokých vrchoch  vždy veľa nadšencov, ktorí nás svojou účasťou vždy podporia.


 
 
 



 


Okrem našich členov a spomenutej partie z Nimnice patrí naša vďaka tiež obci Nimnica, ktorá tabuľu zafinancuje.

Tešíme sa opäť na ďalšie hradisko, kde dáme novú tabuľu.     

Orgoň


pondelok 25. mája 2020

Žilina - Závodie

Žilinská kotlina patrí medzi oblasti, ktoré sú bohaté na zaniknuté opevnenia, na ktorých nachádzame dôkazy osídlenia z rôznych historických období od doby bronzovej až po stredovek. Jedným z nich je hradisko Zástranie - Straník.
Autor: Martin Gavlas
Pôdorys hradiska

Nachádza sa na kóte 626 v katastrálnom území miestnej časti Závodie. Hradisko sa prvýkrát spomína už v diele Mateja Bela o Trenčianskej stolici (Kysucké múzeum v Čadci 2013, s. 53), kde uvádza: „Hradisko je zarastené ani nie tak stromami, ako hustými kroviskami. Dvíha sa spod Žiliny smerom k Hričovu. Kedysi v týchto výšavách postavili hrad, podľa neho dostal názov aj tento kopec. Jeho rozvaliny dodnes čnejú v blízkosti dediny Strážov“. O hradisku hovorí aj príspevok R. Zauymusa v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti z roku 1900, s. 55 a spomína ho aj V. Chaloupecký v Starom Slovensku, (Bratislava 1923, str. 94). 

Opevnenie je teda známe už dávno. Chotárom patrí do Závodia, ale zemepisne skôr do Stražova. Celé temeno je obklopené kamenisto – hlinitým valom, ktorý je najmohutnejší nad najprístupnejšou polohou a nižší je nad priliehajúcim predhradím, ktorého opevnenie má podobu iba akejsi terasy. R. Marsina predpokladal, že opevnenie Hradiska je pôvodu slovanského, ale zisťovací výskum G. Povalu v roku 1964 priniesol iba črepy púchovskej kultúry a v malom mohylovom útvare podobnú keramiku. Mohlo tu ísť o žiarový hrob pod malým mohylovým násypom. 

Plytké sedlo medzi Hradiskom a susednou kótou 632 sa nazýva Medzihradné. Názov upozorňuje na možnosť, že azda iba drevené opevnenie mohlo byť aj na kóte 632. Prístup do Žilinskej kotliny strážili opevnenia Divinka Veľký vrch, Háj nad Divinkou, Chlmecký vrch, Zámčisko v Žilinskej Lehote, Háj nad Ovčiarskom a Hradisko nad Stražovom. Aj to hovorí o významnom postavení Žiliny a jej starom osídlení, ktoré reprezentujú rozsiahle sídliská v polohách Frambor, Šefranica, v Závodí Pod Vinicou a Pod Skalkou, v Bánovej, v Stražove – najmä poloha Tomanová. A mnoho ďalších v okolitých dedinách – Bánová, Bitarová, Hôrky, Ovčiarsko. 

Hradisko nad Strážovom bolo iba refúgiom – čiže útočištným opevnením, kde sa tunajšie obyvateľstvo ukrývalo iba v čase nebezpečenstva. Najintenzívnejšie osídlenie je doložené opäť ako aj v prípade Straníka najmä pre obdobie mladšej až neskorej doby bronzovej, potom pre obdobie neskorého laténu až staršej doby rímskej a nakoniec pre obdobie slovanské od prelomu 5.-6.stor. po vrcholný stredovek. Vo všetkých týchto horizontoch zrejme slúžilo k ochrane obyvateľstva z okolitých osád, sústredených v blízkosti Hradiska. Hradisko v Závodí svojou rozlohou asi 6 ha, je podobné hradisku na Straníku. Len tunajšie valové opevnenie je omnoho výraznejšie a miestami dosahuje výška valov až cez tri metre. Prístup do areálu opevnenia sa nachádza na južnej strane a možno predpokladať, že bol chránený bránou, tak ako to bolo zvykom na takýchto opevneniach. Nálezy z areálu hradiska nie sú žiaľ skoro žiadne, až na tých zopár čriepkov púchovskej kultúry. Preto je aj veľmi zložité datovať vznik opevnenia. Musíme vychádzať iba z nálezovej situácie okolitých osád, ktoré sú najviac zastúpené najmä v mladšej až neskorej dobe bronzovej a potom v období okolo zmeny letopočtov, kedy tu sídlil ľud púchovskej kultúry. Vtedy bola zrejme najväčšia šanca vybudovať také mohutné valy na takom veľkom priestore. Ľud lužickej aj púchovskej kultúry sa rozhodujúcou mierou zaslúžil na vzniku veľkého Hradiska nad Závodím, ktoré je aj v súčasnosti vďačným objektom výletov miestnych obyvateľov. 

Článok prevzatý z:
Jozef Moravčík: NIEKTORÉ OPEVNENIA V CENTRÁLNEJ ČASTI ŽILINSKEJ KOTLINY. Hradiská, svedkovia dávnych čias 1, 2005

Foto (Braňo Gašpierik):