Oficiálne čísla ukazujú, že pandemická situácia sa na Slovensku postupne zlepšuje. Pociťujete to aj vy vo svojej ambulancii?

Určite áno, musím povedať, že tento týždeň je pokojnejší. Kým ešte pred dvomi týždňami nás kvôli covidu kontaktovalo do desať nových pacientov denne, tento týždeň to boli asi traja alebo štyria. Ide naozaj o výrazné zníženie a modlím sa, aby to tak bolo aj ďalej. Vyzerá to tak, že s príchodom jari a azda aj vďaka funkčnosti lockdownu a uvedomelosti spoluobčanov sa situácia naozaj zlepší.

S covidom nažívame už rok, intenzívnejšie však od jesene minulého roka. Keď porovnáte pacientov, ktorí k vám prichádzali s covidom na jeseň a dnes, vidíte nejaké zmeny v ich prístupe? Vidno, že už je v obehu omnoho viac informácií, že už ochorenie veľa ľudí prekonalo?

Badám zmenu v tom, že tí, ktorí chcú počúvať a rešpektujú názory odborníkov, tak ich rešpektujú ešte viac a pýtajú sa na očkovanie alebo už zaočkovaní aj sú. Sú to tí, ktorí si vážia svoje zdravie a zdravie svojich blízkych, nasledujú odporúčania, nariadenia a vážia si aj názor ostatných a možno aj sledujú situáciu v iných krajinách. No v prípade tých iných tam nevidím žiadny rozdiel.

Aj tento týždeň mi volala pani s istou dávkou paniky, že jej mama už sedem dní leží doma s covidom. No mne ako jej lekárovi sa dovtedy vôbec neozvala. Bez toho, aby nás kontaktoval pacient či jeho príbuzní, lekár nemá odkiaľ vedieť, čo je s pacientom. Vyzeralo to tak, že sa infikovala doma, že jej covid priniesli jej príbuzní a nedostala od nich adekvátnu starostlivosť. Našťastie však nemala veľmi ťažký priebeh a verím, že sa má lepšie.

Ľudia sú často ekonomicky tlačení k tomu, aby opatrenia ignorovali. Zdieľať

Suma sumárom, ľudia, ktorí sa správali zodpovedne, tak robia aj teraz a keďže majú viac informácií, vedia sa lepšie chrániť a môžu sa teda cítiť komfortnejšie. Tí, ktorí nechcú, nevedia alebo nemôžu, tak tam nevidím žiadny rozdiel, možno je to dokonca horšie ako predtým, pretože títo ľudia sú často ekonomicky tlačení k tomu, aby opatrenia ignorovali.

Posledný rok museli lekári liečiť pacientov s novým, predtým nepoznaným ochorením. Aké to pre vás bolo, ako ste postupovali, ako ste hľadali, čo by im mohlo pomôcť?

Na začiatku to bola naozaj obrovská neznáma, ale samozrejme sme vedeli, že je to vírusové ochorenie a už to samo osebe znamená, že jeho liečba má obrovské limity.  Ak poznáte a chápete mechanizmus nových vírusových infekcií, viete, že tam nie je veľa možností na cielenú liečbu.

Čo ste teda robili?

Každý lekár by mal postupovať podľa toho, čo je o ochorení známe, a pristupovať k liečbe vírusových ochorení tak, ako sa patrí, podľa medicíny založenej na dôkazoch. No a to sú jednoduché režimové opatrenia, neunavovať organizmus viac, ako je potrebné, zachovať pokoj na lôžku, dostatočne sa hydratovať, uchovávať sliznice vlhké, odolnejšie, byť v izolácii a nešíriť vírus ďalej.

Potom je tu podporná a symptomatická liečba, liečba teploty, kašľa a ďalších príznakov ochorenia. V prípade ochorenia covid je v prvej ambulantnej línii najdôležitejšie pomôcť včas odhaliť moment, keď už začína byť situácia naozaj vážna. Tieto informácie mnohí pacienti ani lekári na začiatku nemali, ale teraz sa podľa nich riadime v každodennej praxi. Každý môj pacient dostáva konkrétny súbor informácií a stavov, ktoré mi musí nevyhnutne pravidelne hlásiť.

V metodike pre všeobecných lekárov od ministerstva zdravotníctva sa totiž píše, že najdôležitejšou úlohou obvodných lekárov je práve správne určiť moment, kedy poslať pacienta do nemocnice. Dá sa však takto pacienta vôbec odsledovať?

Dá sa to v prípade, ak lekár ešte „žije“, vládze pracovať nad rámec oficiálneho pracovného času aj mimo ordinačných hodín a má zavedený systém monitorovania pacienta. Covid-19 je ochorenie s rýchlym zhoršením zdravotného stavu v krátkom čase a nevyberá si ordinačné hodiny. Keď mi pacient oznámi, zatelefonuje, napíše email, že je pozitívny, každému voláme a ak sa dá, zaregistrujeme ho v tele-medicínskej aplikácii. Tam dostane informácie, detaily o podpornej liečbe, monitorovaní ťažkých stavov a hlavne upozornenie, že si od nich prajem a oni potrebujú, aby ma minimálne každé dva dni, prípadne pri každej zmene stavu, kontaktovali cez túto aplikáciu alebo telefonicky.

Takže radšej využívate aplikáciu ako telefonické konzultácie?

Osobný kontakt je preferovaný. Nie vždy však môžem byť k dispozícii a môžem zdvihnúť telefón. Ja totiž tak ako všetci všeobecní lekári v tomto období ďalej normálne ordinujem a nie je možné ošetrovať pacienta a zároveň komunikovať cez telefón či mail. Som si istý, že v každej ambulancii sa moji kolegovia podobne ako ja stretávajú so situáciami, keď v priebehu piatich minút musíme zareagovať na meniaci sa stav aj štyroch pacientov, kde je naozaj nutné hneď situáciu riešiť, no a tak musíme v danom momente priorizovať.

Strašne rád by som sa venoval iba covidovým pacientom, ale to by sa mi každý deň ďalších 50-70 pacientov vzbúrilo. Život a choroby s nami idú ďalej a naši pacienti nás potrebujú. Potrebujú ošetrenie svojich akútnych ťažkostí, skontrolovať dlhodobé stavy či predpísať lieky. Majú svoje ťažkosti a každému pacientovi sa zdá, a to veľmi legitímne, že jeho trápenia sú najväčšie na svete a potrebuje ich riešiť so svojím lekárom covid-necovid.

Funguje takáto liečba na diaľku?

Liečba covidu? Myslím, že áno, merané výsledkom. Ja zatiaľ nemám informáciu, že by mi okrem jedného zomrel nejaký pacient. No v tom prípade išlo o bezdomovca v starostlivosti zariadenia DePaul, bol polymorbídny, s rôznymi závažnými ochoreniami, tesne pred operáciou. Mrzelo ma to, ale tam sa naozaj nedalo veľa urobiť.  Ale aj v prípade iných ochorení tele-medicína síce úplne nenahradí kontakt medzi lekárom a pacientom, ale vie v niektorých stavoch proces liečenia zrýchliť a zefektívniť.

Na čo ste narážali tým, že monitorovať sa dá, ak „lekári ešte žijú“?

Myslím, že väčšina všeobecných lekárov v súčasnom období pracuje na maximum s takmer celodenným nasadením. Ja ráno vstanem a na mobile mi svietia nové emaily od pacientov. Pacienti sú s nami v týchto dňoch stále, niekedy telo ani duša už nevládzu, ale je potrebné im odpovedať, dať radu, predpísať liečbu, odporučiť ďalší postup. Takže toto robím od skorého rána, potom ordinujem, pacientov si pozývam na presný čas, aby sme zamedzili ich kontaktom v čakárni. Následne vystavujem objednané recepty aj za odborných lekárov, dokumenty pre pacientov do kúpeľov pre potreby Sociálnej poisťovne. No a priebežne podľa stavu odpovedám pacientom cez tele-medicínsku aplikáciu či na emaily.

Ako teda bežne vyzerá váš pracovný čas?

Mnohokrát teda začnem ráno a skončím o pol desiatej večer doma. A to je veľa, verím, že hovorím za všetkých všeobecných lekárov. O to horšie potom znášam, keď počúvam, že sa mi nejaký pacient nevedel dovolať, špeciálne keď prídeme na to, že volal do ordinácie v čase, keď tam ani nie sme. Zdravotné poisťovne presne vedia, koľko pracujeme, koľko výkonov zaznamenávame. Posledný rok mám naozaj pocit, že už aj stačilo, a niekedy nastávajú situácie, ktoré sú za hranou udržateľnosti.

Myslíte, že tento pocit je medzi obvodnými lekármi rozšírený?

Myslím si, že áno, a dôvodov je viacero. Už rok pracujeme s maximálnym nasadením, vo väčšom strese a s menšou možnosťou uľaviť duši a posilniť telo. Zdravotníci sa môžu cítiť vyčerpaní, ohrozovaní, niektorí už aj vyhorení či trpiaci stresovou poruchou. Rolu teda hrá únava, frustrácia, do istej miery nedocenenosť našej práce širšou populáciou, no a je to možno aj otázka nedostatočného finančného ohodnotenia, zvýšených nákladov, jednoducho veľa faktorov v čase.

Aj ja uvažujem, nie síce o odchode, ale o zmene organizácie práce v ambulancii. Čoskoro otvorím novú ambulanciu, ktorá bude orientovaná inak, chcem venovať pacientom toľko času, koľko budú oni aj ja potrebovať a ich stav si vyžiada. Mnoho starších lekárov asi skončí, ak nebudú ekonomicky nútení pokračovať, a mnohí budú revidovať svoju činnosť a pôsobenie. V ťažších chvíľach naozaj uvažujete, koľko ešte zvládnete. Ale potom si spomeniem na pacientov, ktorí mi dávajú energiu a zmysel mojej práce. A väčšina pacientov je úžasná, veľmi vďačná, nabijú vás energiou.

Koncom minulého roka začala na Slovensku žiť téma ivermektínu a začali sa šíriť informácie o tom, že možno funguje pri liečbe či dokonca prevencii covidu. Vy sám však ivermektín svojim pacientom nepredpisujete.

Ivermektín je liek na vybrané parazitárne ochorenia, v ktorých liečbe je účinný a bezpečný. Nemôžem tvrdiť, že ivermektín na ochorenie Covid-19, infekciu vírusom SARS-Cov-2, nemôže fungovať, ale v súčasnom období nie sú dáta, ktoré by potvrdzovali jeho účinnosť proti ochoreniu Covid-19. Celé sa to začalo na základe austrálskej štúdie z júna minulého roka, ktorá hovorila, že ivermektín vo výrazne vyšších dávkach, ako sú tie bežné, naozaj znížil množstvo vírusu v bunkách. V laboratórnych podmienkach, nie v klinickej praxi. Vzhľadom na cenu tohto lieku a jeho dostupnosť hlavne v rozvojových krajinách boli iniciované a realizované zatiaľ nemnohé štúdie. Ich kvalita je otázna, ako aj ich výsledky.

Mnoho starších lekárov asi skončí, ak nebudú ekonomicky nútení pokračovať, a mnohí budú revidovať svoju činnosť a pôsobenie. V ťažších chvíľach naozaj uvažujete, koľko ešte zvládnete. Zdieľať

Prečo? Môžete to upresniť?

Ide napríklad o štúdie z jednotlivých centier z Bangladéša, Pakistanu, Iránu, Iraku, štúdie z krajín Latinskej Ameriky. Teraz nehovorím o kvalite tých centier, ale o samotnom dizajne štúdií. Napríklad v niektorej zo štúdií nebolo ani stopercentne potvrdené PCR testom, či tí pacienti vôbec mali ochorenie Covid-19. Preto tieto štúdie nie je podľa mňa možné brať ako podklad pre rozhodnutie o tom, či máme týmto liekom liečiť v širšom meradle ako experimentálnom. Vôbec však nerozumiem, prečo sa, naopak, nediskutuje o liečbe mierneho či stredného ochorenia Covid-19 vo včasných štádiách monoklonálnymi protilátkami. 

Zaujímavé je, že tieto informácie padli na úrodnú pôdu najmä u nás na Slovensku a v iných európskych krajinách veľmi nie. Čím si to vysvetľujete?

Ivermektín skutočne v mnohých krajinách nie je témou, čo sa týka liečby ochorenia Covid-19. Dôvodov môže byť viac. Na ilustráciu, Globsec minulý rok urobil prieskum v 10 stredo- a východoeurópskych krajinách s cieľom vyhodnotiť vnímanie demokracie a vlády. Záverov bolo viacero, ale mňa zaujala informácia, že slovenskí respondenti boli najviac náchylní veriť konšpiračným teóriám. Ukázalo sa, že 60 percent populácie veľmi rado alebo automaticky zakomponuje konšpiračné teórie do svojich názorov či postojov.

Čím to je?

Neviem, je to námet na štúdie sociológov, psychológov. A následne azda podnet na úpravu verejných politík. Podľa mňa je to otázka vedomostí, vzdelania, rešpektu bežných ľudí k autoritám, ale tým skutočným, k ich vyjadreniam, odporúčaniam, ktoré by mali byť komunikované jednoducho, zrozumiteľne a musia byť zdôvodnené.  Zároveň však bežní občania nemajú skoro žiadne zdravotné povedomie.

A to zaznávam aj novinárom, neplníte si svoju verejnú funkciu, službu verejnosti tak, ako by bolo potrebné. Vecne a konzistentne informovať ľudí o faktoch, o tom, čo a prečo majú robiť. V týchto časoch by som očakával od každého z mienkotvorných médií nejaké zdravotné okienko, kde by ľudí informovali, edukovali. Takže prečo je na Slovensku ivermektín téma? Podľa mňa je to tým, že sa pri obmedzenom všeobecnom zdravotnom povedomí a pri nie úplne uchopených a pochopených odporúčaniach poskytol mediálny priestor niektorým konkrétnym osobám na to, aby propagovali ivermektín.

Čím si však vysvetľujete to, že ivermektín intenzívne propagovala aj časť odbornej verejnosti?

Budem iba dedukovať, so žiadnym z nich som osobne nediskutoval. Určite mali potrebu mať liek, nástroj na to, ako pacientom pomôcť. Asi mali vieru, že im pomôže, a je pravdepodobné, že selektívne pracovali s dostupnými údajmi o liečive. Snáď selektovali dáta, ktorým chceli veriť, a súčasne mohli mať aj osobnú skúsenosť s liečbou u svojich pacientov.

Verím Pánu Bohu, verím svojej žene a blízkym, ale ako lekár by som mal vedieť. No a keď neviem, tak by som mal pátrať po dátach a rozhodovať sa podľa nich. Zdieľať

To nestačí?

Lekári, ktorí ivermektín propagujú a hlavne tí s treťostupňovým vysokoškolským vzdelaním, musia mať viac ako základy vedeckého bádania a mali by vedieť doložiť, na základe čoho svoje tvrdenia ďalej šíria. Nič by im nemalo brániť v tom, ak už majú potvrdenú pozitívnu skúsenosť, aby urobili analýzu dát účinnosti ivermektínu u svojich pacientov. Bolo by úžasné, ak by sa účinnosť ivermektínu potvrdila a ak by to bolo na Slovensku. Zatiaľ nemám vedomosť o takýchto výsledkoch.

Akurát včera som bol na telekonferencii, kde sa hovorilo aj o ivermektíne, a bol tam aj pán, ktorého si veľmi vážim za prácu v jeho odbore a ktorý sa vyjadril, že ivermektínu verí na 60 percent. Ja mám na to však takýto názor: verím Pánu Bohu, verím svojej žene, svojim priateľom a blízkym, ale ako lekár by som mal vedieť. No a keď neviem, tak by som mal pátrať po dátach a rozhodovať sa podľa nich. Ak mám na to vzdelanie, priestor a čas, iniciujem a uskutočním po jej schválení štúdiu a po jej publikovaní opriem svoje tvrdenia o fakty. Otázka však je, prečo s takouto štúdiou nikto neprišiel.

Je jedna štúdia zo Španielska, bola publikovaná aj v Lancete.

Áno tá je jediná relevantná, jej dizajn spĺňa kritériá renomovaného medicínskeho časopisu. No  účinnosť ivermektínu jednoznačne nepotvrdila. Nie je nič jednoduchšie, ako o niečom v TA3 tvrdiť, že to funguje, a potom doviezť 30-tisíc balení. Otázka je, aké sú motívy takéhoto konania. To sa mi nepáči a myslím si, že to nie je správne z hľadiska verejného zdravia ani verejnej služby.

Čiže naznačujete, že za touto propagáciou mohol byť aj nejaký komerčný záujem?

Nie, to je hypotéza, konštrukt. Ja si uvedomujem, že môj postoj k ivermektínu ide proti prúdu, je kontroverzný. Viem si predstaviť, že keď nič iné, tak doktor, ktorý v súčasnom období hovorí o ivermektíne ako zachraňujúcom lieku, môže byť extrémne populárny a môže získať väčšiu klientelu a pokrytie. Už iba z tohto hľadiska tam môže byť istý komerčný záujem.  

To, že spochybňovanie ivermektínu je na Slovensku kontroverznou záležitosťou, je celkom paradoxné, ani Európska lieková agentúra ho totiž neodporučila. Dôvodom bolo práve to, že neexistujú štúdie, ktoré by podporili jeho účinnosť a bezpečnosť. Naše ministerstvo ho však schválilo a vyzerá to z tohto pohľadu potom tak, že schválenie vyšlo takpovediac z nátlaku verejnosti, a nie z odborného rozhodnutia.

Budí to ten dojem, nebol som súčasťou rozhodovania ani som nemal priame informácie, ale mám z toho pocit, že to tak bolo. Museli by ste sa spýtať aktérov, ktorí to schválili a ktorí o to požiadali. Je však na zamyslenie, aby pri dostupných dátach niekto v povolení pre použitie liečiva ivermektín uviedol, že ivermektín je na liečbu, ale aj prevenciu ochorenia Covid-19.

Obávam sa, že na ministerstve zdravotníctva chýbajú základné manažérske schopnosti. Zdieľať

To je už naozaj úplne mimo. Keď už, bolo by vhodnejšie použiť termín sekundárnej prevencie, prevencie závažného priebehu. A to je niečo, čo by som od ministerstva zdravotníctva naozaj očakával. Okrem toho, keď boli lieky s obsahom ivermektínu schválené na experimentálnu liečbu, tak mali zaviesť povinnosť vypracovať protokol a na základe neho sledovať a následne vyhodnotiť zdravotný stav pacientov, ktorým bola  liečba poskytnutá. Vďaka tomu by sme mohli mať dáta, štúdiu so všetkými jej náležitosťami podľa správnej klinickej praxe, ktorá by naozaj potvrdila, či ivermektín funguje alebo nie, či je bezpečný alebo nie.

To sa nerobí?

Nie, i keď to pôsobí triviálne. Ale vôbec sa nečudujem, lebo podobný experiment sa udial aj pri pilotnom antigénovom testovaní. Zdôrazňujem, že testovanie podporujem, predovšetkým PCR testy a antigénové testy pre použitie v ohniskách nákazy. Ale antigénové plošné testovanie malo byť od začiatku, minimálne počas pilotnej fázy, konfrontované s PCR testovaním. Podobne oneskorené testovanie vzoriek vírusu, takzvané sekvenovanie, pri zisťovaní prítomnosti britskej a ďalších variantov vírusu. Mne to pripadá ako určitý algoritmus uvažovania niektorých ľudí na ministerstve zdravotníctva. Obávam sa, že tam chýbajú základné manažérske schopnosti.

Podľa čoho tak súdite?

Ak sa pre niečo rozhodnem, tak je vhodné, aby som v konečnom dôsledku vedel aj zhodnotiť, či bolo moje rozhodnutie správne. A na to, aby som to mohol zhodnotiť, musím aj zadefinovať, aký je cieľ, ako a čím ho budem sledovať, ako hodnotiť a čo urobím s výsledkom. A to už nehovorím o medicínskom aspekte pre konkrétneho pacienta a rozmere dosahu na verejné zdravie. Ak ivermektín naozaj funguje, mohli sme to dokázať a tak ním zachrániť veľké množstvo ľudí a nie iba u nás. Zatiaľ je faktom, že na neschválenú liečbu neschváleným liekom s otáznymi dostupnými dátami bolo či malo byť na Slovensko navezených 60-tisíc balení liekov.  

Ivermektín je teda na Slovensku schválený, čo to znamená pre vás ako obvodného lekára? Niektorí sa totiž sťažovali, že ho nechcú predpisovať, pretože tým podstupujú veľké riziko.

Prvým aspektom je to, či je zaručená bezpečnosť pacienta s ochorením Covid-19. Tým druhým je účinnosť. Ja pri svojich rozhodnutiach nemám problém niesť dôsledky pri použití nového lieku, ale iba v prípade, že mi množstvo klinických dát potvrdí, že liek je účinný a nie je iná alternatíva. Preto by som ho v súčasnosti nepredpísal. Jednoducho o ňom nič neviem a neexistuje žiadna štúdia, ktorá by potvrdzovala jeho účinnosť.

Vytvorila sa atmosféra, že sme tlačení, aby sme tento liek predpísali, aj keď o ňom nemáme dáta. A to sa mi nezdá fér. Zdieľať

Čo to však pre vás môže prakticky znamenať?

Keď predpisujem liek, som za zdravotnú starostlivosť aj predpis a liečbu pacienta zodpovedný. Na základe klinického stavu pacienta podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a vzdelania rozhodujem a riskujem v podstate aj svoju existenciu. Ide o ľudskú, profesionálnu, administratívnu, majetkovoprávnu, trestnoprávnu  zodpovednosť. Nie je to iba tak, že pacient si príde po recept či oň požiada dištančne. Treba si uvedomiť, že ide v tejto indikácii o experimentálny liek a pacient by mal fyzicky podpísať informovaný súhlas, kde by potvrdil, že bol informovaný a súhlasí s liečbou, a to by som mal založiť do jeho zdravotnej karty.

Ak by sa náhodou niečo stalo, môže to mať pre mňa až trestnoprávne následky. Nesiem zodpovednosť, pretože som lekár, držiteľ licencie a majiteľ spoločnosti. Čiže nesiem aj majetkovoprávnu zodpovednosť, a to už ani nehovorím o reputačnom riziku. Vytvorila sa však taká atmosféra, že sme tlačení, aby sme tento liek predpísali, aj keď o ňom nemáme dáta. A to sa mi nezdá fér. Ja to viem svojim pacientom vysvetliť, ale môžu byť lekári, ktorí majú problém odolať tlaku pacientov.

Dajú si vaši pacienti povedať, chápu vaše dôvody?

Všetci okrem jedného si dali povedať, ale ja im zároveň nebránim, aby sa rozhodli úplne inak a nechali si liek predpísať iným lekárom. Je to ich rozhodnutie, ale nemám informáciu, že by to niekto urobil.

So stúpajúcim množstvom nakazených stúpa aj počet pacientov, ktorí covid úspešne prekonali, no stále majú ťažkosti s dýchaním či únavou. Pociťujete v ambulancii, že takýchto ľudí je naozaj stále viac?

U nás v ambulancii mám možno 10 percent pacientov, ktorí prichádzajú s ťažkosťami po prekonaní ochorenia. Zatiaľ som sa u svojich pacientov nestretol so závažnými stavmi. Obávam sa však, že ich bude v budúcnosti viac. Hlavne tých po prekonaní závažného ochorenia, po hospitalizácii. Téma zdravotných ťažkostí takzvaného postcovidového syndrómu či pretrvávajúceho covidu sa ešte na Slovensku iba začne a bude zamestnávať zdravotný systém spolu s kardiovaskulárnymi a onkologickými ochoreniami.

Covid-19 je naozaj ochorenie, na ktoré je lepšie neochorieť. Pri ochorení je najčastejšie postihnutý dýchací systém, hlavne pľúca, no aj srdce a centrálny nervový systém, hlavne mozog. Príčiny a dosahy čiastočne poznáme: priama deštrukcia tkaniva vírusom, zápalom, imunitná reakcia, hypoxia a podobne. Ale objavujú sa aj ďalšie veľmi špecifické nálezy u pacientov, ako napríklad nález buniek v mozgu pacientov, ktoré sa v minulosti nachádzali iba v kostnej dreni – megakaryocyty – a takýchto tajuplností je viacero.  Ale ja nie som v tejto oblasti expertom.

V niektorých krajinách vznikli špeciálne ambulancie pre týchto pacientov. Mali by sme mať niečo podobné aj tu na Slovensku?

Jednoznačne áno, minimálne je potrebné mať jednoduchý, zrozumiteľný a realizovateľný postup, sumár základnej a rozšírenej starostlivosti o takýchto pacientov.

Vy však hovoríte, že pre zvládnutie pandémie je potrebné dbať aj na životný štýl ľudí, ktorí ešte covid nemali.

Od začiatku sme vedeli, že horší priebeh ochorenia majú obézni ľudia, cukrovkári, pacienti s respiračnými ochoreniami, vysokým tlakom či ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami, oslabenou imunitou. Veľká časť týchto ochorení je spoluspôsobená či zhoršovaná naším životným štýlom.

Zároveň však vieme, že pacienti, ktorí boli stabilizovaní, s dobre liečenými základnými ochoreniami, boli odolnejší voči ťažkému priebehu. Preto sme sa zamerali v preventívnych prehliadkach na to, ako tento bezútešný čas covidu premeniť na obdobie s cieľom dosiahnuť zlepšenie nejakého zdravotného cieľa.

Čo to znamená v praxi?

Pacientov sa snažíme inšpirovať k úprave ich režimu, ich stravovania, pohybových aktivít, celkového zlepšenia zdravia. Tí, ktorí chceli, a nie je ich málo, tento čas využili a upravili svoj životný štýl. Pravidelne sa hýbu, športujú, schudli, cítia sa lepšie a sú zdravší. Máme napríklad pacienta, ktorý počas pandémie schudol 27 kilogramov, čo je extrém. Väčšina pacientov túto výzvu prijala a majú sa lepšie.  

Snažíme sa ľuďom ukázať, že aj zlepšenie životného štýlu im zníži riziko kardiovaskulárnych ochorení, metabolických ochorení, rakoviny a môže ich ochrániť aj pred covidom. Nehovorím, že ich to zachráni pred infekciou, ale môže to veľmi pomôcť znížiť riziko ťažkého priebehu.

Myslíte, že to ľudia nevedia? Väčšina médií má predsa rubriku o zdravom životnom štýle a zvykne sa tešiť veľkej obľube.

Myslím, že by sme ako spoločnosť mali na zdravotnú osvetu dávať väčší dôraz, mala by byť súčasťou vzdelávania na školách. Aby mi neprichádzali pacienti s otázkami, aké riziká im hrozia pri a po zaočkovaní proti ochoreniu Covid-19, ale rozumeli, že riziko je neporovnateľne vyššie pri nezaočkovaní. Toto mi chýba a malo by to byť súčasťou všetkých verejných politík a investícií do zdravia nášho obyvateľstva.

Žijeme v časoch  „facebookizácie a twitterizácie“ nielen politiky, ale aj vedy a medicíny ako jej súčasti. Zdieľať

Ľudia majú mať jasne, jednoducho a zrozumiteľne podané overené, relevantné informácie, odporúčania, postupy vydané rešpektovanou inštitúciou a jej zástupcami. Veď uvážte, že asi nie je úplne v poriadku, aby postoj odborníka v oblasti napríklad virológie, epidemiológie či medicíny, človeka s dlhoročnými skúsenosťami, vedomosťami, publikačnou činnosťou, profesora vedca bol rovnako hodnotný ako momentálny nápad, názor náhodného diskutujúceho na sociálnych sieťach. Žijeme v časoch „facebookizácie a twitterizácie“ nielen politiky, ale aj vedy a medicíny ako jej súčasti. O čo menej to prináša dobra, o to viac to zasieva zmätku.

Dlhé roky ste sa pohybovali vo farmaceutickom odvetví a pôsobili ste na vrcholových pozíciách slovenskej pobočky celosvetovej farmafirmy. Keď teraz sledujete problémy s dodávkami vakcín, neplnenie dohôd, prekvapuje vás to?

Už roky nie som súčasťou tohto sveta, nesledujem ho, ale môžem povedať, že ma to neprekvapuje. V časoch, aké sú tieto, sa prejavuje aj schopnosť farmaceutických spoločností zvládať krízy. Niektoré svojím vedením, procesmi, hodnotami a komunikáciou vedia zabezpečiť správny výsledok, v tomto prípade dodávky v dohodnutých množstvách. Iné nie. Verím, že všetci robia maximum toho, čo sa dá, či už Európska únia, ministerstvo zdravotníctva, ako aj výrobcovia.

Zaujímavé je, že tradične najväčší výrobcovia vakcín neprišli s vakcínou na covid, a niektorí hovoria, že je to preto, že očkovanie nie je veľmi ziskový biznis. Myslíte, že je možné, že sa na to tieto firmy jednoducho vykašľali?

Nemyslím si to. Faktom je, že z hľadiska profitability sú tu iné liekové skupiny, ktorými spoločnosti prinesú svojim akcionárom väčšiu pridanú hodnotu. Zároveň však platí, že ak všetko dobre dopadne, spoločnosti, ktoré si splnia svoje záväzky, si môžu zvýšiť svoju hodnotu z hľadiska reputácie. A to je pre hodnotu akcií ich spoločnosti veľmi dôležité. Ide o firmy obchodované na veľkých burzách, tam netreba predať omnoho viac a hodnota firmy môže výrazne vzrásť. Alebo, naopak, ak je nejaký problém, napríklad reputačný, jej hodnota môže výrazne klesnúť.

Celkom prekvapivo pôsobí aj správanie spoločnosti AstraZeneca či už pri dodávkach, ale aj pri samotných klinických štúdiách. Posledná kontroverzia vznikla v Spojených štátoch, kde firma predložila výsledky, no FDA ich odmietla s tým, že našla nepresnosti.

AstraZeneca reputačný problém už riešiť musí. Osobne neviem, v čom bol problém pri hodnotení dát účinnosti vakcíny zo strany FDA ani aké parametre v ktorých štúdiách sa posudzovali. V každom prípade platí, že celý proces musí byť transparentný. Hovoríme o účinnosti a bezpečnosti liekov, vakcín pre stámilióny ľudí.  Hovoríme o zdraví pre stámilióny ľudí, ktoré v súčasnom období zúfalo potrebujeme.