Týždeň predtým, ako si pripomenieme to najdôležitejšie vzkriesenie v dejinách, sa štvorkoalícia pokúsila tak trochu o vzkriesenie vo vlastnej réžii. A to v dobe, kedy ju už všetci považovali za mŕtvu. Úplný rozpad vlády a predčasné voľby mali byť len otázkou času.

No Igor Matovič ustúpil od požiadaviek, s ktorými spájal svoj odchod z premiérskej funkcie. Budúci predseda vlády sa volá Eduard Heger, kým šéf OĽaNO zostane súčasťou kabinetu na poste ministra financií. Ministri SaS sa vracajú do vlády a Richard Sulík na tlačovke prisľúbil, že opäť pozve Igora Matoviča na večeru.

Veronika Remišová dokonca prezradila, že Obyčajní ľudia už majú človeka aj na post ministra zdravotníctva. A podľa nej pôjde o dobrú voľbu. Pokiaľ prezidentka nebude robiť obštrukcie, rok po vzniku vlády je to šanca na koaličný reštart. Možno posledná šanca, keďže dôvera v politike nie je nevyčerpateľný statok.

Matovič na financiách riskuje

Táto rošáda si však zaslúži niekoľko poznámok: po prvé, nech je Igor Matovič akýkoľvek, jeho občasná politickú vynaliezavosť vyráža dych. Uvidíme, dokedy dohoda o novom rozdelení postov vo vláde vydrží.

V každom prípade, tým, že celú vec zarámcoval blížiacou sa Veľkou nocou a slovami o neodplácaní sa za zlé, to jeho voliči nebudú brať ako stratu tváre, ale naozaj viac ako štátnické gesto. Zároveň platí, že odchodom na ministerstvo financií riskuje Matovič oveľa viac, než keby sa vrátil do parlamentu, kde by mohol pohodlne kritizovať prácu vlády a hrať sa na opozíciu v rámci koalície.

Na jednej strane sú financie mocensky veľmi významný rezort. Máte v rukách takpovediac kreditku a ostatní si musia k vám chodiť pýtať peniaze, keď sa každoročne pripravuje štátny rozpočet. Igor Matovič teda zostáva politicky silný.

Na druhej strane, je to aj odborne relatívne náročný rezort. Spomeňte si na rok 2012 a ako sa Ivan Mikloš, vtedajší minister financií vo vláde Ivety Radičovej, politicky zapotil kvôli problémom s informačným systémom daniarov. A to išlo o ekonóma, ktorý mal v tom čase dlhoročné skúsenosti s riadením svojho rezortu.

Inými slovami, Igor Matovič riskuje, že napríklad o pol roka (ak koalícia dovtedy vydrží) mu v pôsobnosti ministerstva financií vybuchne nejaký manažérsky alebo technický problém, o ktorom teraz ani netuší, že existuje, no verejnosť, opozícia a možno aj koaliční partneri a premiér budú politickú zodpovednosť zaň hľadať u neho.

Matovič tiež ako minister financií bude chodievať na ECOFIN, teda na európsku radu ministrov financií. Zvláštnu váhu jeho postu pridáva, že bude mať čo povedať k vynakladaniu miliárd z fondu obnovy. A bude tiež spoluformulovať slovenský postoj k prípadným zmenám na úrovni eurozóny. V tejto polohe bude dôležité vedieť asertívne obhajovať slovenské záujmy a nenechať sa uchlácholiť fotkou s Macronom.

Samozrejme, šéf OĽaNO môže všetkým pochybovačom odkázať, že keď sa rezort financií naučil svojho času riadiť Ján Počiatek, kým Peter Kažimír dokonca dostal za svoje pôsobenie medzinárodné ocenenie, nemôže to byť také náročné.

Je tiež jeden spôsob, ktorým si Igor Matovič ako minister financií môže okamžite zvýšiť sympatie verejnosti: Stačí okázalo hodiť do koša pripravované plány na zvýšenie dane z nehnuteľností.

Pokojný a vecný komunikátor

Odchod Igora Matoviča na financie je len polovicou veľkej predveľkonočnej rošády. Slovenská republika bude mať zároveň ôsmu osobu na poste premiéra. Jej meno je Eduard Heger.

Existujú obavy, že v premiérskej funkcii bude len bábkou Igora Matoviča. Tento naratív už začalo raziť Progresívne Slovensko. No to nikdy tak nefunguje. Neplatilo to pre Ivetu Radičovú a Mikuláša Dzurindu a neplatilo to úplne ani pre Petra Pellegriniho a Roberta Fica.

Premiérske kreslo v skutočnosti enormne posilňuje pozíciu kohokoľvek, kto na ňom sedí. A vytvára priestor pre jeho politickú emancipáciu. Ak Heger nebude robiť chyby a premiérskej funkcie sa dobre zhostí, jeho politický kapitál ďalej narastie.

Všimnite si reakcie v internetových debatách a na sociálnych sieťach. Veľa ľudí rieši, či má Igor Matovič na funkciu ministra financií. Nikto však veľmi nespochybňuje osobu nového premiéra. Pre Hegera je to dobrá východisková pozícia.

V istom zmysle je jeho postup na post predsedu vlády logickým vyústením koaličnej krízy: tú okrem iného spôsobil niekedy unáhlený spôsob komunikácie Igora Matoviča na sociálnych sieťach a jeho nevyspytateľná povaha.

Eduard Heger je v tomto jeho presným opakom: vystupuje pokojne, vecne a namiesto konfliktov hľadá spôsoby, ako zlaďovať rôzne protichodné záujmy. Ako doterajší minister financií, zainteresovaný do prípravy plánu obnovy, si zároveň uvedomuje, že za predchádzajúcich vlád sa nahromadil celý rad neriešených problémov a Slovensko bude potrebovať rozvojové impulzy, ak má byť vo svete po pandémii konkurencieschopné.

Vláda vstupuje do svojho druhého roku. Okno pre presadenie reforiem sa tým pomaly zatvára. Tie tri oblasti, v ktorých by sa mali odohrať, sme spomenuli na tomto mieste pred dvomi týždňami: je nutné dokončiť zápas o vládu zákona; rozhýbať ekonomický rast, aby sme rýchlejšie dobiehali starých členov EÚ; a presadiť veľkú revolúciu v sociálnej politike, zameranú na podporu rodín s deťmi...

Juraj Šeliga už oznámil, že Heger sa chystá pravidelne stretávať s poslaneckým klubom Za ľudí. Z toho sa dá usúdiť, že nový premiér chce zlepšiť komunikáciu vnútri koalície. Je známe, že si s ním rozumie aj predseda SaS, Richard Sulík.

No ak má tento pokus o reštart vláde vyjsť, jej predseda potrebuje aj iný spôsob komunikácie navonok. Igor Matovič urobil dve chyby: jednak sa v pandémii sám vystavil paľbe tým, že vzal na seba informovanie o všetkých opatreniach – vrátane mnohých nepopulárnych. Jednak spontánne zavesil na Facebook zdanlivo všetko, čo mu prišlo na myseľ.

Je na Eduardovi Hegerovi, aby na svoj imidž vecného a pokojného politika nadviazal aj komunikovaním cez médiá a sociálne siete. A aby sa tiež zamyslel nad manažmentom boja s pandémiou a nad spôsobom informovania o ňom.

No vysoká nedôvera verejnosti voči vláde sa nerozptýli len odlišným štýlom komunikácie. Potrebné budú aj činy. A okrem prípravy na svet po pandémii treba hlavne akútne riešiť skoncovanie s vírusom a postupný návrat života do normálu.

Naliať nádej v kompetentné vedenie štátu potrebujú ľudia, ktorí stratili najbližších, zamestnanci, čo prišli o prácu i podnikatelia, nad ktorými visia hrozby bankrotov pre uzavretú ekonomiku. A aj kresťania, z ktorých mnohí volili OĽaNO, ba dokonca krúžkovali budúceho premiéra, by sa radi vrátili do kostolov - čo je potrebné zdôrazniť, keď už máme pred Veľkou nocou.

Očakávania voči Eduardovi Hegerovi sú teda veľké. Je v záujme Slovenska, aby mal ako premiér úspech.