|
|
Zavrieť Schovať lištu | ||||||||||||||
MPRV SR zverejnilo Intervenčnú stratégiu novej SPP na roky 2023 – 2027. Ide o pracovnú verziu, ktorá je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Intervenčná stratégia je časť Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Vychádzať musí zo SWOT analýzy a analýzy potrieb.
Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý Slovensko pripravovalo celé mesiace, mieri do Bruselu aj s podpismi troch najvyšších ústavných činiteľov. Z plánovaných dvoch miliárd eur, ktoré chcel pôvodne, na samom začiatku diskusií v pláne presadiť minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, sa v ňom nenachádza ani jediné euro.
Len niečo vyše dňa trvalo harmonické súžitie medzi poľnohospodármi združenými v najväčšej samosprávnej organizácii a rezortným ministerstvom. Ešte v pondelok poobede agrokomora veľmi zmierlivo reagovala na čerstvú informáciu agroministerstva, že hľadanie nového šéfa platobnej agentúry po ôsmich mesiacoch končí. Fakt, že riaditeľom PPA zostal na „dva – tri týždne menovaný“ Jaroslav Jánoš a tak následné dve výberové konania boli úplne zbytočné, zobrali s pokojom. Zdalo by sa, že sme svedkami nových vzťahov. Selanka medzi oboma organizáciami však skončila dnes tesne pred zasadnutím vlády.
Európsky parlament (EP) pripravil vo štvrtok doobeda verejné vypočutie o európskej občianskej iniciatíve zameranej na zákaz používania klietok pre hospodárske zvieratá v EÚ.
Stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie je pre vedenie ministerstva pôdohospodárstva úhlavným nepriateľom. Presviedča nás o tom od svojho nástupu. Príkladov je mnoho. Takmer na poslednú chvíľu realizovaný presun medzi piliermi, dodatky k zmluvám so Slovenským pozemkovým fondom alebo zavedenie redistributívnej platby spojené s denným žonglovaním rôznych čísel, ktoré mali vyjadrovať premyslenú a analýzami podloženú podporu poľnohospodárov. Najnovším prírastkom v rade ohrození stability poľnohospodárskych podnikov je intervenčná stratégia, ako základný prvok strategického plánu. Tá sa v minulom týždni objavila na webe agroministerstva.
Ak sa poľnohospodári a potravinári domnievali, že po rade zlyhaní rezortného vedenia ministerstva aspoň nastavenie nového programového obdobia spoločnej európskej politiky bude skutočne napĺňať formulku z vládneho programu „využiť prírodný potenciál Slovenska na zvýšenie úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti a na zvýšenie podielu domácich potravín", majú smolu. Minister Ján Mičovský (OľaNO) berie nádejam na vyššiu potravinovú sebestačnosť Slovenska štvrť miliardy eur. Vyplýva to z takmer finálneho návrhu Intervenčnej stratégie na roky 2023-2027.
Európska komisia (EK) predstavila vo štvrtok akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby. Jeho cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 percent. Zameraný je aj na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry.
Slovensko sa s ďalšími 12 krajinami pripojilo k výzve Španielska a požiadalo Európsku komisiu o urýchlené riešenie situácie v sektore vína. V stredu o tom informoval hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Daniel Hrežík.
Vývoz potravín a nápojov z Veľkej Británie do Európskej únie (EÚ) sa v januári prepadol o 75,5 %, uviedlo v pondelok britské združenie Food and Drink Federation.
Českí poľnohospodári znovu kritizujú obchodnú dohodu medzi EÚ a tzv. Mercosurom, teda obchodným blokom štyroch latinskoamerických krajín - Brazíliou, Argentínou, Uruguajom a Paraguajom. Dohoda podľa poľnohospodárov síce pomôže vývozu automobilov, poškodí ale poľnohospodársku a potravinársku produkciu v Európe.
Európska komisia (EK) v pondelok upozornila na ukončenie procesu dvojročných rokovaní o úprave poľnohospodárskych kvót Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré prebiehali medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie.
Poslanci Európskeho parlamentu z politickej skupiny Zelení/EFA, ktorí sú zapojení do prác na ochrane rozpočtu EÚ, vo štvrtok zverejnili správu s názvom Kam smerujú peniaze EÚ? Zaoberá sa zneužívaním európskych poľnohospodárskych fondov v strednej a východnej Európe. V správe je spomenuté aj Slovensko.
Deväť členských štátov Európskej únie využíva redistributívnu platbu, ktorá vo výraznejšej miere podporuje prvé hektáre poľnohospodárskeho podniku. Ministerstvo pôdohospodárstva má záujem, aby sa Slovensko stalo desiatou krajinou už v tomto roku. Pred vyše týždňom to, pre poľnoinfo.sk, potvrdil minister Ján Mičovský. Presmerovanie finančných tokov z európskych zdrojov však spôsobuje medzi poľnohospodármi značnú nervozitu.
Ministerstvo pôdohospodárstva má záujem vo zvýšenej miere podporiť prvé hektáre poľnohospodárskeho podniku prostredníctvom redistributívnej platby. Podpora bude vyplácaná na úkor podpory ďalších hektárov. Ak návrh bude zaslaný do Bruselu, stredné poľnohospodárske subjekty prídu o desaťtisíce eur a tí najväčší až o stotisíce. Záujem zaviesť redistributívnu platbu potvrdil pre portál poľnoinfo.sk, počas dnešnej tlačovej konferencie, minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) uzavrel v roku 2020 tri administratívne vyšetrovania týkajúce sa možného zneužitia finančných prostriedkov EÚ na poľnohospodárstvo na Slovensku. OLAF v najnovšej tlačovej správe upozornil, že zistenia zahŕňajú nezrovnalosti v priamych platbách za viac ako milión eur a systémové nedostatky vo vnútroštátnych postupoch overovania.
Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 0 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Najkomentovanejšie za 7 dní