Rodičovská dovolenka ako nástroj zavedenia rodovej rovnosti v rodine? Otec sa má viac podieľať na starostlivosti o dieťa a o domácnosť a žene tak umožniť skorší návrat do práce. V týchto mantineloch by dnes ideálne mali fungovať rodiny podľa štátnych a medzinárodných inštitúcií. Preto sa zákonodarcovia snažia otcov všemožne motivovať, aby využili možnosť otcovskej dovolenky, až dochádza k paradoxným situáciám, keď sú diskriminované matky. Tieto snahy sa už objavujú aj na Slovensku.

„Spoločnosť je zrkadlom rodiny. Jediná možnosť, ako dosiahnuť rovnosť pohlaví v spoločnosti, je dosiahnuť rovnosť pohlaví doma.“ To sú slová Bengta Westerberga, ktorý pôsobil vo Švédsku v polovici 90. rokov na poste vicepremiéra. Bolo to v čase veľkých zmien v rodinnej politike.

V roku 1974 sa Švédsko stalo prvou krajinou na svete, ktorá zaviedla rodičovskú dovolenku. Ani tu sa však otcovia na ňu nijako nehrnuli. Mysleli si, že sú na to príliš maskulínni a že je to trápne. Dokonca sa v spoločnosti diskutovalo aj o tom, že deťom v ranom veku môže pobyt s otcom uškodiť.

Dobrovoľne nasilu

Ešte začiatkom 90. rokov na ňu odchádzalo len šesť percent mužov. Dnes je otec na rodičovskej dovolenke vo Švédsku už normou. Ako to krajina dosiahla? V roku 1995 zaviedla takzvanú otcovskú dovolenku.

„Prinútiť otcov k tomu, aby so ženami zdieľali rodičovskú dovolenku, je krok k tomu, ako dosiahnuť rovnosť v rodinách,“ zdôraznil Westerberg pred časom v rozhovore pre denník The New York Times.

Švédi síce nemusia zostávať doma povinne, ale ak si svoj diel dovolenky nevyčerpajú, prepadne im a dieťa bude musieť ísť skôr do jasieľ či škôlky.

Efekt sa skutočne čoskoro dostavil. Ešte v priebehu 90. rokov začalo otcovskú dovolenku využívať 80 percent mužov. Podľa súčasných pravidiel trvá rodičovská dovolenka vo Švédsku 480 dní. Je to akoby balík dní na jedno dieťa, pričom je rozdelený na polovicu medzi oboch rodičov.

Časť z tejto polovice môže jeden z rodičov preniesť na druhého, čo využívajú práve otcovia. Deväťdesiat dní je však stanovených fixne a nedajú sa preniesť. Keď tieto tri mesiace nevyužijú, „vracajú“ dovolenku štátu a rodina príde o časť finančnej podpory.

Aj keď si pri téme otcovskej dovolenky každý vybaví Švédsko, v skutočnosti ako prví tento inštitút priniesli Nóri. Nórsko ešte v roku 1993 zaviedlo časť tejto dovolenky, štyri týždne, výlučne pre otca a nedá sa preniesť na matku.

V Nórsku delia rodičovskú dovolenku na zrýchlenú, ktorá trvá 46 týždňov a rodič počas nej dostáva 100 percent z predchádzajúcej mzdy, alebo 56 týždňov v prípade celej dĺžky, keď dostáva 80 percent zo mzdy. Počet týždňov pre otcov sa časom zvyšuje. Aktuálne je to 15 týždňov, ak si rodičia zvolia zrýchlenú rodičovskú dovolenku, alebo 19 týždňov, ak si zvolia čerpanie celej dĺžky. Ďalších 15 alebo 19 týždňov je určených pre matku a zvyšok si určia sami podľa toho, kto pri dieťati zostáva.

K podobnému modelu pristúpili aj ďalšie škandinávske krajiny, líšia sa len v nastavených podmienkach. Väčšina otcov však čerpá z rodičovskej dovolenky len „otcovskú kvótu“, teda neprenositeľnú časť, a len málo z nich zostáva doma dlhšie, aj keď im to zákon umožňuje. Príkladom je spomínané Nórsko, kde až 89 percent mužov síce čerpá otcovskú dovolenku, ale len 15 percent z nich zostáva dlhšie, ako je „povinná kvóta“.

Aj ďalšie európske krajiny majú zakomponované opatrenie nazývané tiež ako „father quota“, keď je časť rodičovskej dovolenky viazaná výlučne pre otcov, a ak ju nevyčerpajú, tak prepadá. Je to tak napríklad aj v Taliansku či Rakúsku.

Benefity pre otcov aj na Slovensku?

Na Slovensku majú matky nárok na 34 týždňov materskej dovolenky, pri ktorej poberajú materskú dávku vo výške 75 percent z predchádzajúcej hrubej mzdy. Otcom náleží ďalších 28 týždňov materskej rovnako vo výške 75 percent z hrubej mzdy, pričom nastúpiť môžu po skončení materskej dovolenky u matky alebo kedykoľvek potom do troch rokov veku dieťaťa.

Aj u nás sa podiel mužov na rodičovskej dovolenke zvyšuje a momentálne ju už využíva každý štvrtý otec. Reálne však túto možnosť mnohé rodiny využívajú skôr na prilepšenie si rodinného rozpočtu ako na skorší návrat matky do práce.

Podmienky sú nastavené tak, že matka sa nemusí vrátiť do práce počas rodičovskej dovolenky otca. Nastúpením otca si rodina vlastne predĺži obdobie, počas ktorého poberá materskú dávku.

Okrem toho je verejne známe, že časť otcov poberá materskú dávku a zároveň aj tak ďalej pracuje po dohode so zamestnávateľom. Sociálna poisťovňa totiž ponechala otcom možnosť si popri starostlivosti o dieťa privyrobiť. Nesmie to však byť u zamestnávateľa, od ktorého odchádzal na rodičovskú, ani na rovnakú zmluvu. A toto sa často obchádzalo. Sociálna poisťovňa znásobila kontroly, ale možnosť privyrobiť si napríklad u iného zamestnávateľa ponechala, pričom nestanovila limity na výšku zárobku.

V prípade otcov živnostníkov platí, že počas poberania materskej môžu pokračovať v podnikaní, a ani v tomto prípade sa ich príjem nesleduje.

Toto sa môže zmeniť, ak prejde SaS jej nová koncepcia prorodinnej politiky. V nej sa chystajú aj zmeny v otcovskej dovolenke, pričom rodičovský príspevok by bol podmienený okrem vystriedania sa otca aj vrátením ženy do zamestnania.

Okrem toho chce SaS pre muža, ktorý prevezme starostlivosť o dieťa, zaviesť benefit vo forme vyššej rodičovskej dávky. „Navrhujeme minimálne o 10 percent vyššiu rodičovskú dávku pri prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca minimálne na štyri mesiace,“ píše sa v návrhu reformy.

Čítajte tiež

Flexibilné dávky Politici ich rodičom sľubujú, do systémových zmien sa im veľmi nechce

Alena Potocká

Aj mnohí slovenskí rodičia by privítali flexibilitu v dávkach. Politici tvrdia, že zmena by bola príliš komplikovaná.

Poslanec SaS Peter Cmorej tento nápad nevníma ako diskrimináciu matiek či signál, že si štát viac cení starostlivosť o dieťa u otca ako u matky. „Pozeráme sa na to z pohľadu rodiny, nie matka – otec. Napríklad v Rakúsku, ale aj v iných štátoch je benefitom, ak sa matka a otec pri starostlivosti o dieťa vystriedajú, niekoľko týždňov plne platenej otcovskej dovolenky, ktorú inak nemajú. To je v konečnom dôsledku tiež finančný benefit,“ povedal pre Postoj.

„Keďže u nás máme nadmerne dlhú dovolenku, s jej ďalším predlžovaním to logicky nespájame,“ dodal.

V roku 2019 vydala EÚ Smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov. Aj jej hlavným posolstvom je snaha o čo najrýchlejší návrat žien po narodení dieťaťa do práce.

Únia navrhuje, aby krajiny rodičovský príspevok nastavili v takej výške, aby bol ekonomicky zaujímavý aj pre mužov, ktorí obvykle zarábajú viac. Kým bolo normou, že sa o dieťa po jeho narodení stará matka, nikto z Únie neriešil výšku príspevkov v členských krajinách. Keď však chce do starostlivosti viac zapojiť mužov, ponúka benefity. Alebo nastaví podmienky tak, aby rodičov prinútila prispôsobiť sa systému.

Štátne inštitúcie v európskych krajinách tak po zavedení otcovskej dovolenky nenechávajú rodiny slobodne sa rozhodnúť. Napriek tomu, že zásadnou ideou liberalizmu je sloboda a nezasahovanie do súkromného života jednotlivcov, v mene idey rodovej rovnosti nastavením podmienok núti do otcovskej dovolenky aj tých rodičov, ktorí nie sú s takýmto riešením stotožnení, a zasahuje tak do fungovania rodín.

To, kam táto politika „nútenia“ smeruje, je možné ilustrovať na samotnom Nórsku, v ktorom sa myšlienka otcovskej dovolenky zrodila. V súčasnosti totiž Nóri diskutujú aj o tom, že ju otcom jednoducho nariadia povinne.

Kritikov otcovských kvót nazvali fašistami

Niektorí lekári a psychológovia vystúpili verejne s názorom, že je dôležité zachovať „prirodzené rozdiely“ medzi mužmi a ženami. Poukazujú na to, že pre dieťa je najmä v jeho prvých mesiacoch života dôležité vytvoriť si pevnú väzbu s jedným z rodičov, a to hlavne s matkou. Striedanie rodičov v starostlivosti o dieťa v ranom veku môže podľa časti odborníkov vyvolať stresové reakcie a v tých najhorších prípadoch môže neskôr vyvolať rôzne psychické poruchy.

Nórsky pediater profesor Trond Markestad zdvihol aktivistov a stúpencov myšlienky rodovej rovnosti zo stoličky, keď vyhlásil, že otcovské kvóty nie sú v súlade so záujmami dieťaťa a pre malé dieťa je najlepšie, keď sa o neho stará matka.

Na jeho stranu sa pridala aj vedúca Národného centra pre dojčenie v nemocnici v Oslo Anne Bærugová, ktorá tvrdí, že by sa malo matke zabezpečiť právo zostať doma s dieťaťom najmenej osem mesiacov po narodení, aby mohlo byť dieťa plne dojčené, a počas ďalších dvoch mesiacov postupne zavádzať ďalšie stravovacie návyky.

Namiesto toho otcovia, ktorí sú na otcovskej dovolenke, privedú dieťa do matkinej práce na dojčenie a zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť žene voľný čas na nakŕmenie dieťaťa. Redukovanie dojčenia len na spôsob výživy je nepochopenie psychologického rozmeru blízkosti matky a dieťaťa, ktorý pri dojčení nastáva.  

„Ako sa, preboha, muž stal hlavnou osobou po narodení dieťaťa?“ Zdieľať

Medzi veľkých odporcov otcovských kvót patrí aj medzinárodne uznávaný nórsky pôrodník Gro Nylander, ktorý ich neustále navyšovanie považuje za absurdné.

„Došli sme k absurdnej realite, že otcovi zákon zabezpečí po narodení dieťaťa viac týždňov ako matke. Ako sa, preboha, muž stal hlavnou osobou po narodení dieťaťa?“ Narážal tak na skutočnosť, že aj keď zákon stanovuje rovnaký diel „povinnej“ rodičovskej starostlivosti, žena na ňu nastupuje ešte pred narodením dieťaťa.

Spomínaní odborníci tvrdia, že ženy prirodzene túžia byť so svojím dieťaťom po jeho narodení, takto sme sa emocionálne vyvíjali tisícky rokov a nedá sa to vypnúť žiadnym politickým rozhodnutím.

Psychológ Leif Edwar Ottesen Kennair vyhlásil, že otcovské kvóty sú z psychologického hľadiska neobhájiteľné. „Musíme si aspoň položiť otázku, aké to bude mať dôsledky, keď deťom vytvoríme prostredie, ktoré sa líši od toho, do akého sa vyvinul náš druh.“ Podľa neho sú otcovské kvóty sociálny experiment, ktorého dôsledky ešte len spoznáme.

Títo vedci čelia pre svoj odborný názor v Nórsku ostrej kritike. Literárny teoretik Jørgen Lorentzen a sociológ Øystein Gullvåg Holter podporili otcovské kvóty s tým, že vďaka nim sú dnešní otcovia starostliví a moderní. Názory psychológa Ottesena Kennaira označili za „fašizmus“ a „psychonezmysly“ a kritikom kvót odporučili, aby abdikovali zo svojich vedeckých postov.

To, že otcovia zostanú masívne doma pri batoľatách a matky sa húfne čo najskôr vrátia do práce, podľa výsledkov štúdie o preferencii dĺžky rodičovskej dovolenky vo vybraných európskych krajinách, ktoré zverejnil Inštitút pre výskum práce a rodiny v roku 2020, na Slovensku zrejme nehrozí. Matky totiž uprednostňujú tri roky doma a chcú pri deťoch zostať.

Dokonca ani ženy s vysokoškolským vzdelaním, ktoré by kariérne mohli utrpieť najviac, sa do práce neponáhľajú. Naopak, čísla naznačujú, že podpora dlhej rodičovskej dovolenky je veľmi silná aj medzi mladšími a vzdelanejšími ženami. Len päť percent žien vo veku 25 až 44 rokov si myslí, že rodičovská dovolenka by mohla byť kratšia ako dva roky.

Žiadne dieťa nepotrebuje dve matky

„Otcovská dovolenka je výmysel dnešnej doby, ktorá je typická tým, že si niektorí ľudia myslia, že všetci môžu mať všetko,“ povedal pre Postoj český pedagóg Marek Herman. „Tváriť sa, že medzi mužom a ženou nie sú žiadne rozdiely, je predsa do neba volajúci nezmysel,“ zdôraznil.

Myslí si, že pri celom tomto projekte nikto nemyslí na dieťa. To v prvých mesiacoch a rokoch života potrebuje pre svoj zdravý vývoj najmä väzbu s matkou. „To hlavné, čo v tomto veku dieťa potrebuje, je nežná náruč matky. Jej nehu, vôňu, dotyky, pohladenie. V tomto smere je mama nikým a ničím nenahraditeľná,“ povedal Herman. Podľa neho rola otca v prvých dvoch rokoch spočíva hlavne v tom, aby bol oporou pre svoju partnerku.

„Otca začínajú deti prirodzene vyhľadávať s prvými snahami niečo dokázať a zvládnuť. Môže sa to začať prvými krôčikmi, ale spravidla to býva neskôr,“ dodáva český pedagóg. Otec podľa neho totiž prijíma dieťa s podmienkou: mám ťa rád, ale dokáž. Takže otec dieťa podporuje, zaťažuje, nárokuje si, je to pre neho niečo prirodzené. A vôbec to nie je nič negatívne, dieťa totiž toto od otca očakáva. Takže najhoršie, čo môžeme urobiť, je, keď budeme tieto prístupy zamieňať. Alebo ich úplne rušiť. Žiadne dieťa totiž nepotrebuje dve matky,“ zdôraznil Herman.

Český pedagóg je obhajcom princípu, že dieťa prechádza vo svojom vývoji viacerými etapami, počas ktorých viac inklinuje k jednému a potom k druhému rodičovi. Ale po narodení, a hlavne v prvých troch rokoch, je dieťa práve vo fáze života, v ktorej potrebuje výhradne matku.

„Verím na rovnosť medzi mužom a ženou. A verím, že muž by mal svoju ženu a rodinu chrániť. Tiež chcem, aby moja žena dostala za rovnakú prácu rovnakú odmenu ako ja. Ale rovnosť predsa neznamená, že sme rovnakí,“ povedal Herman.

Upozornil, že vzťah medzi matkou a dieťaťom je vrodený, kým medzi otcom a dieťaťom je získaný, čo je veľký rozdiel a znamená to, že sa mu musí otec i dieťa učiť.

„Verím na rovnosť medzi mužom a ženou. A verím, že muž by mal svoju ženu a rodinu chrániť.“ Zdieľať

„Žena nosí pod srdcom dieťa, po narodení sú na seba viazaní, s matkou sa po narodení ďalej vyvíja. Je to absolútne unikátny vzťah. A zrazu bum, namiesto mamy sa v tomto procese objaví otec. A prečo? Ako mu môže byť schopný dať to, čo mama? Je mu schopný nahradiť matku? Ako by to urobil? A to všetko len preto, lebo nejaká štátna inštitúcia chce zavádzať genderovú rovnosť? Čo je to za nezmysel?“ pokračuje Herman, ktorý odmieta štátne zásahy do vývoja vzťahov medzi dieťaťom a rodičmi.

Marek Herman si myslí, že úlohou zákonodarcov je vytvoriť podmienky na to, aby vzťahy v rodine boli rovnocenné. „Otvoriť dvere. Ale zvyšok zostáva vždy na konkrétnej rodine a ich vzájomnej dohode. Len oni vedia, ako im to bude vyhovovať.“

Tvorcovia idey rodovej rovnosti by si mali uvedomiť, že nič lepšie, ako dať slobodu v rozhodovaní, už nevymyslia. Platí to aj v tomto prípade. Dať otcovi možnosť odísť na rodičovskú dovolenku bez strachu, že príde o zamestnanie, a pomôcť tak svojej rodine v situácii, keď ho doma z rôznych dôvodov potrebujú, je dobrý nástroj. Rovnako ako dať matke možnosť vrátiť sa do práce skôr, keď to tak bude sama chcieť.

Keď sa však začne jedna z možností umelo preferovať a odmeňovať benefitmi alebo keď začne štát dokonca tlačiť rodičov do konkrétneho výberu nastavením podmienok, ťažko už môžeme hovoriť o slobodnej voľbe.