Alebo o ľuďoch, ktorí sa rozdelili na dva tábory, v ktorých si každá strana postavila svoju pomyselnú vatru názorov, aby v nej spálili čo len náznak pohľadu tých druhých. A pritom by možno len stačilo pochopiť, že nás spája to isté. Únava.
17Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: ... Nevieme, čo hovorí.“ 19Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma«? 20Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť
... aj keď, viem, že by si rád alebo rada. Presne vieš, akí by mali byť, ako by sa mali správať, ako by ťa mali mať radi, ako...
Pred týždňom sme v liturgii načali 4. kapitolu listu Efezanom, ktorou sa začína druhá časť celého spisu. Tá ma parenetický (poučný) charakter. Po minulonedeľnej výzve na jednotu sa tak opäť duchovne pripájame k prvotným adresátom listu, aby sme sa nechali formovať slovami s apoštolskou autoritou.
V minulom blogu som sa snažila priblížiť, čo vlastne je morálny distres. Spomenula som tiež, že tento fenomén sa týka najmä zdravotníkov a niektorých tzv. „pomáhajúcich profesií“. V tomto článku sa pozrieme bližšie na morálny distres v zdravotníctve (kde opis tohto fenoménu vznikol) a na zopár príkladov konkrétnych situácií z praxe.
Svet potrebuje vysoko zásadových a vzdelaných ľudí, ktorí sú schopní využívať svoj intelekt a tvorivosť na rôznych pozíciách v prospech celého ľudstva.
Je správne deliť spoločnosť na dva tábory?
