Ale nielen preto, že sa človek dozvedel, ako fungoval štát za Ficovho vládnutia. Zaujímavý bol aj samotný Makó.

Oproti Monike Tódovej nesedel zničený človek. Naopak, do štúdia, v ktorom nahrávala svoj podcast, vošiel uvoľnene, akoby sa len zastavil z golfu. Akoby prišiel porozprávať o tom, ako si aj v čase pandémie užiť dovolenku.

Zložil šiltovku, rúško, uvoľnene prehrabol vlasy. A poďme na to. Čo chcete vedieť?

Odpovedal bez väčšej nervozity, sústredene, vyrovnane. Nebolo mu vôbec trápne hovoriť o svojich zlyhaniach. O všetkom hovoril ako človek, ktorý si to všetko vo svedomí už dávno zrovnal, nemá sa čím trápiť a teraz si žije celkom pohodový život. Len má na krku zopár trestných stíhaní za korupciu, ale to sa dajako uhrá.

Dokonale sa prispôsobil novej situácii. A dôkladne preskúmal, čo sa z novej situácie dá vyťažiť a ako čo najlepšie využiť všetky benefity Trestného poriadku. Ako sám hovorí, môže ich pokojne čerpať nielen preto, že spolupracuje, ale aj preto, lebo nebol na vrchole pyramídy.

Slovo kajúcnik sa na tohto muža naozaj nehodí.

Ľudovít Makó je jednotka pragmatickosti. Iste, v jeho prípade má toto slovo aj negatívne odtiene. Teda nie je to len čosi rozumné, triezve, praktické, ale je to aj vypočítavé a cynické. Bez debaty.

Otázka je, či bolo preňho pragmatické ísť diskutovať s novinárkou Tódovou. Asi to nejaké výhody malo. Zdieľať

Makó je človek, ktorý vie rýchlo odhaliť, ako aktuálne nastavený systém funguje, a rýchlo sa naučí, ako z neho pre seba prakticky vyťažiť čo najviac.

Momentálne je preňho výhodné spolupracovať s vyšetrovateľmi. Vďaka tomu je na slobode, dokonca môže ďalej podnikať.

Nejakým majetkom síce nemôže disponovať a nejakých peňazí sa aj vzdal, ale biedu zjavne netrie. Berie to ako povinnú daň, ktorú musel odviesť. Prišlo, odišlo.

Otázka je, či bolo preňho pragmatické ísť diskutovať s novinárkou Tódovou. Asi to nejaké výhody malo.

Možno Makó potreboval dať von nejaké informácie, napríklad že nelieta súkromným lietadlom, že nežije v Dubaji. Alebo možno chcel odkázať, že on nebude hovoriť o tom, kto bol hýbateľom celého systému.

Teda že úroveň jeho výpovedí sa končí Gašparom a Bödörom, vyšší level je mimo jeho záberu a záujmu. Do politiky nech ho nezaťahujú. A slovami ako zradca či mafiánska česť nech ho neobťažujú. Nie sú v jeho repertoári.

Nerozrušila ho ani otázka na svedomie. Odpovedal, že to má každý, ide len o to, aké je veľké. Priznal, že ho trápilo skôr to, že už bol potom zo situácie na Slovensku nervóznejší. Nie je to teda typ, ktorý trpí veľkými výčitkami svedomia, ale zase chce mať svoj pokoj. Lebo aj ten majetok si človek lepšie užije v pokoji než v nervozite.

A aj preto chce systém, ktorý funguje, nie taký, proti ktorému ľudia protestujú na uliciach a v ktorom už niektorí strácajú nervy a vraždia novinárov.

Makó rýchlo pochopil, že starý systém prestal fungovať. Ten systém, ktorý opísal jednoduchými slovami: „Stretlo sa určité portfólio ľudí, každý vedel, čo má urobiť a že je to niekde posvätené... Keď do systému človek vstúpil, vedel, že je chránený.“

Bude hovoriť len to, čo je preňho výhodné, ale povie toho dosť, aby mohol vyťažiť všetky benefity. Zdieľať

Rozrušiť ho môžete len vtedy, keď mu v systéme prisúdite významnejšie postavenie. Lebo on bol vraj len zrnko piesku alebo zrnko v poli, alebo poštár, či sprostredkovateľ.

Nepopiera, že robil hnusné veci, že bral peniaze, keď jednoducho ležali na stole, a nepopiera, že pre svoju životnú úroveň potreboval dostať trinásťtisíc mesačne. Ale že by on nastavoval systém, že by ho on vyvíjal, posúval, hýbal ním?

Naozaj sa hnevá, keď ho takto niekto preceňuje.

Lenže Makó je v niečom naozaj užitočný svedok. Dá sa dobre spoľahnúť na jeho pragmatizmus, ktorý nemá žiadne veľké morálne zábrany. A nemá ani ambíciu hrať veľké hry, ani sa nechce zamotávať do vlastných fabulácií a špekulácií. Ešte by mu naparili niečo za krivú výpoveď.

Pragmaticky si vyhodnotil, do akej úrovne bude hovoriť.

No je čitateľný, nebude zatĺkať ani vymýšľať. Bude hovoriť len to, čo je preňho výhodné, ale povie toho dosť. Nebude spolupracovať preto, aby si očistil svedomie, ale aby mohol vyťažiť všetky benefity. Predvídateľný typ.

Ale aj tak je Makó fascinujúci úkaz. Pre každý systém vie byť užitočný. A z každého dokáže vyťažiť čo najviac benefitov.

Raz o ňom natočia film a on si za filmové práva na svoj príbeh kúpi aj to súkromné lietadlo, ktoré vraj ešte nemá.