Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. júl - 1601 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Raketa V2 vystavená v múzeu Peenemünde ďalšie obrázky... Výročia 12. august 1962 – štart kozmickej lode Vostok 4, ktorú pilotoval Pavel Romanovič Popovič 1977 – prvý samostatný atmosférický let raketoplánu Enterprise 1978 – štart slnečnej sondy ISEE-3 s nosnou raketou Delta II 1998 – posledný štart rakety Titan 4A 2005 – štart sondy Mars Reconnaissance Orbiter s nosnou raketou Atlas 5-401, ktorá zamierila k Marsu 2018 – štart slnečnej sondy Parker Solar Probe s nosnou raketou Delta IV Heavy ďalšie výročia... Vybraný citát „Keby mal každý človek možnosť vidieť Zem z vesmíru, správali by sme sa k sebe inak. Cítili by sme väčší rešpekt k sebe navzájom aj k našej planéte.“ – Andrew Feustel ďalšie výroky... Odporúčaný článok Mariner 9 (Mariner Mars '71 / Mariner-I) bola americká planetárna sonda určená pre prieskum planéty Mars v rámci programu Mariner. V katalógu COSPAR bola označená ako 1973-085A. Sonda bola vyslaná k planéte 30. mája 1971 z Cape Caneveral a na Mars dorazila 14. novembra 1971. Po brzdiacom manévri a navedeniu na obežnú dráhu sa stala prvou ľudskou sondou, ktorá sa nachádzala na orbite inej planéty, len tesne pred tým, než sa pri Marse objavili sovietske sondy Mars 2 a Mars 3. Po mesiacoch, počas ktorých zúrila v atmosfére Marsu prachová búrka, zaslala sonda prekvapivo jasné fotografie povrchu, ktoré slúžili pre neskoršie plánovania výskumných misií. Sonda robila pozorovania planéty počas 698 obehov, počas ktorých sa jej podarilo spraviť 7 329 snímok a zmapovať okolo 80 % povrchu (iné zdroje uvádzajú 100 %. Sonda prestala pracovať 27. októbra 1972, keď došiel plyn pre orientačné trysky a bolo rozhodnuté ju vypnúť. Mariner 9 zostal na obežnej dráhe, kde bude krúžiť okolo Marsu asi do roku 2022, keď sa dostane do hustejších vrstiev marsovskej atmosféry. Vplyvom zvyšujúceho sa trenia sa potom rozpadne a jednotlivé časti zhoria alebo dopadnú na povrch planéty. Náklady na misiu dosiahli 137 miliónov amerických dolárov z celkových 554 miliónov dolárov, ktoré boli použité na program Mariner od sond Mariner 1 až po Mariner 10. celý článok... ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 – Kozmická stanica Tchien-kung Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký Portál Najnovšie články Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa · CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa · Projekt DART · Protimeteorický štít · Perseverance (rover) · Starship (raketa) · Program Artemis · Mars 2020 · SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha · Near-Earth Object Surveillance Mission · Comet Interceptor · Mary Ellen Weberová · LightSail · Starlink · Metylhydrazín · LEROS · Pasívny let · Stavový vektor · Beresheet SpaceIL · Katalógové číslo satelitu USSPACECOM · Dvojriadkové elementy dráhy · Kruhová dráha · Parabolická dráha Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969

Vedeli ste, že... ...spoločnosť Blue Origin plánuje v júli 2021 vyslať na suborbitálny let prvú kozmickú loď s posádkou výlučne z kozmických turistov bez pilota? ...existoval koncept prvého pristátia človeka na Mesiaci, ktorý počítal s posielaním zásob tomuto astronautovi na mesačný povrch, až kým sa nevytvorí technológia, ako ho vrátiť späť na Zem? ...jediní ľudia, ktorí kedy umreli vo vesmíre, boli členovia posádky Sojuz 11? ...raketoplán Challenger vznikol prestavbou makety raketoplánu, ktorá bola určená na tzv. „lámacie skúšky“ – skúšky extrémnej záťaže konštrukcie takmer po jej limity – čo však vôbec nesúviselo s jeho neskoršou haváriou? ...padák misie Mars 2020 použitý pri pristávaní na Marse mal vo svojej farebnosti a vzoroch zakódované súradnice JPL v Pasadene v USA a heslo „Dare Mighty Things“? ...už Jurij Gagarin vo svojej diplomovej práci obhajoval možnosť bezmotorového pristávania raketoplánu? ...prvé automatické spojenie dvoch telies mimo obežnej dráhy Zeme prebehlo počas misie sondy Čchang-e 5 v decembri 2020? ...stanica Mir mala dlhé rameno, na ktorom boli umiestnené stabilizačné trysky z dôvodu, aby sa vytvorila dlhá páka a stanica sa lepšie ovládala? ...vydýchnutá vodná para na Medzinárodnej vesmírnej stanici sa vie chemicky opäť zmeniť na dýchateľný kyslík, kým vydýchnutý oxid uhličitý nie? ďalšie zaujímavostí... Novinky 6. august 2021 Rover Perseverance misie Mars 2020 odobral prvú vzorku, ktorá by mala byť nasledujúcou misiou dopravená na Zem. 5. august 2021 Vrtuľník Ingenuity misie Mars 2020 absolvoval svoj jedenásty let v marťanskej atmosfére. Počas 130-sekundového letu preletel 380 metrov. 30. júl 2021 Štart rakety Ariane 5 s telekomunikačnými družicami Eutelsat Quantum a Star One D2. Misia zároveň overila raketu pred nadchádzajúcim štartom ďalekohľadu Jamesa Webba. 29. júl 2021 Ruský modul Nauka sa po počiatočných problémoch po štarte pripojil k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) namiesto modulu Pirs. Po pripojení však neplánovane zapol svoje trysky, čím stanicu vychýlil z požadovanej orientácie. Stanicu sa podarilo dostať pod kontrolu, no problémy spôsobili odklad štartu kozmickej lode Starliner, ktorej cieľom je ISS. 19. júl 2021 Suborbitálny nosič New Shepard absolvoval prvý let s ľudskou posádkou. Tú tvorili Jeff Bezos - zakladateľ spoločnosti, jeho brat Mark, Wally Funková a Oliver Daemen. Bývalá pilotka,osemdesiatdvaročná Wally Funková, sa stala najstarším človekom, ktorý prekročil Karmánovu hranicu, osemnásťročný študent Oliver Daemen zase najmladším človekom nad hranicou vesmíru. 11. júl 2021 Raketoplán SpaceShipTwo spoločnosti Virgin Galactic absolvoval suborbitálny let k hranici kozmického priestoru so šiestimi ľuďmi, vrátane zakladateľa spoločnosti Richarda Bransona. 7. jún 2021 Kozmická sonda Juno vykonala prelet okolo Jupiterovho mesiaca Ganymede s priblížením na 1 038 km. 22. máj 2021 Čínske vozidlo Zhurong sondy Tchien-wen-1 zišlo na povrch Marsu, čím sa Čína stala iba druhou krajinou sveta, ktorá úspešne vyslala pohybujúceho sa robota na inú planétu. Zdroje Osobnosť mesiaca Sergej Konstantinovič Krikaľov (rus. Сергей Константинович Крикалёв, * 28. august 1958, Leningrad) je bývalý sovietsky, resp. ruský kozmonaut ruskej národnosti. V rokoch 1988 – 2005 absolvoval šesť kozmických letov s celkovou dĺžkou 803 dní a osem výstupov do vesmíru. Od roku 2005 drží rekord v celkovej dĺžke pobytu v kozme. Od marca 2009 je prvým civilným náčelníkom Strediská prípravy kozmonautov J. A. Gagarina v Hviezdnom mestečku. Sergej Krikaľov sa narodil v Leningrade, roku 1981 získal titul inžiniera na Leningradskom mechanickom inštitúte (dnes Baltská štátna technická univerzita "Vojenmech" D. F. Ustinova). Roku 1981 nastúpil do NPO Energija, tu sa zúčastnil na vypracúvaní pokynov pre kozmonautov a palubnej dokumentácie, bol pridelený do Strediska riadenia letov v Koroľove, po strate spojenia sa Saľutom 7 roku 1985 bol v skupine, ktorá pripravovala opravárenský let ku stanici. Čoskoro po nástupe do NPO Energija sa Krikaľov prihlásil medzi kozmonautov, v júni 1983 získal súhlas lekárov k výcviku. celý článok... ďalšie osobnosti... Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 2 roky a 248 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 2 roky a 359 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 6 rokov a 252 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 7 rokov a 254 dní ExoMars vo vesmíre 5 rokov a 151 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 31 rokov a 110 dní Chandra vo vesmíre 22 rokov a 20 dní Juno vo vesmíre 10 rokov a 7 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 12 rokov a 55 dní Mars Odyssey vo vesmíre 20 rokov a 127 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 16 rokov a 0 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 9 rokov a 259 dní New Horizons vo vesmíre 15 rokov a 205 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 4 roky a 338 dní STEREO vo vesmíre 14 rokov a 290 dní Voyager 1 vo vesmíre 43 rokov a 341 dní Voyager 2 vo vesmíre 43 rokov a 357 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica – Expedícia 65 Akihiko Hošide (3), veliteľ, JAXA Robert Kimbrough (3), palubný inžinier 1, NASA Megan McArthurová (2), palubný inžinier 2, NASA Thomas Pesquet (2), palubný inžinier 3, ESA Oleg Novickij (3), palubný inžinier 4, Roskosmos (CPK) Piotr Dubrov (1), palubný inžinier 5, Roskosmos (CPK) Mark Vande Hei (2), palubný inžinier 6, NASA Kozmická stanica Tchien-kung – Šen-čou 12 Nie Chaj-šeng (3), veliteľ, CNSA Liou Po-ming (2), operátor 1, CNSA Tchang Chung-po (1), operátor 2, CNSA (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová Andrej-airliner

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Cyclon, Dekompresia, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša